Pre náboženskú neznášanlivosť moslimovia hodili cez palubu 12 kresťanov. + Európsky parlament vyzval Arménsko a Turecko, aby sté výročie zabíjania Arménov využili na obnovenie vzťahov

Ďalším utečencom sa podarilo zachrániť tak, že vytvorili ľudskú reťaz a čelili útočníkom.

RÍM. V Stredozemnom mori prišlo o život ďalších 12 utečencov. Na vine tentoraz nie sú prevádzači, ale konflikt medzi moslimami a kresťanmi na utečeneckej lodi, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na talianske médiá.
Aj keď k bezprecedentnému konfliktu došlo v medzinárodných vodách v Sicílskom prielive, po priplávaní lode k brehom Talianska bolo na príkaz talianskeho ministra spravodlivosti Andreu Orlanda zatknutých a obvinených z viacnásobnej vraždy 15 afrických moslimských utečencov.
Poprva krestanov
Tí podľa svedkov hodili cez palubu 12 kresťanov. Motívom ich činu mala byť náboženská nenávisť.

Gumený čln, na ktorom bolo 105 ľudí, vyrazil podľa výpovedí svedkov v utorok od líbyjského pobrežia do Talianska.

Asi 15 agresívnych utečencov moslimského vierovyznania sa začalo vyhrážať skupine Nigérijčanov a Ghančanov, že ich kvôli „hnevu na ich kresťanskú vieru“ vyhodí z plavidla. Svoju hrozbu aj splnili.

Ďalším utečencom sa len s ťažkosťami podarilo ubrániť. Vytvorili ľudskú reťaz, ktorou čelili útočníkom. Predpokladaní páchatelia pochádzajú z Mali, Pobrežia Slonoviny, Senegalu a Guinei-Bissau.

V policajnom vyhlásení sa píše o „otrasných podrobnostiach“, ktoré opísali plačúci svedkovia, keď v stredu dorazili na Sicíliu. Preživším sa podarilo zhotoviť aj fotografie.

Stredozemné more je v súčasnosti najnebezpečnejšou morskou trasou pre utečencov. Vlani sa dostalo na pobrežie Talianska rekordných 170 000 osôb, pričom najmenej 3419 z nich počas cesty zahynulo.

Väčšina migrantov pochádza zo Sýrie a severovýchodnej Afriky. Do Európy smerujú hlavne cez Líbyu.

http://www.sme.sk/c/7755997/pre-nabozensku-neznasanlivost-hodili-cez-palubu-12-krestanov.html

Európsky parlament vyzval Arménsko a Turecko na znormalizovanie vzťahov

Európsky parlament (EP) na svojom stredajšom plenárnom zasadnutí v Bruseli prijal uznesenie, v ktorom vyzval Arménsko a Turecko, aby nadchádzajúce sté výročie masového zabíjania Arménov osmanskými Turkmi využili na obnovenie diplomatických vzťahov, otvorenie spoločnej hranice a vytvorenie podmienok pre ekonomickú integráciu.

Podľa zverejneného tlačového vyhlásenia poslanci „zdôraznili potrebu, aby Turecko uznalo arménsku genocídu a vydláždilo tak cestu k ozajstnému zmiereniu“. Vyjadrili tiež pochvalu pápežovi Františkovi za pripomenutie storočnice genocídy v jeho kázni z uplynulej nedele a privítali výroky tureckého prezidenta i premiéra, ktorí uznali krutosti voči Arménom v ére Osmanskej ríše.

Pamatnik genocidy armenskych krestanov v Petrzalke mana autorv

Poslanci EP ďalej poukázali na „príklady úspešného zmierenia medzi európskymi národmi“ a vyzvali Ankaru na otvorenie svojich archívov. Zároveň venovali spomienku obetiam vyvražďovania spred sto rokov, ktorých počet sa odhaduje na 1,5 milióna.

Arméni si koncom apríla pripomenú 100. výročie začiatku masového zabíjania zo strany osmanských Turkov počas prvej svetovej vojny. Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, podľa nich v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Jerevan žiada Turecko a medzinárodné spoločenstvo, aby masakru uznali za genocídu.

Turci však tvrdia, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov. Masakru Osmanov voči Arménom uznalo za genocídu viac ako 20 krajín sveta. Vzťahy Ankary a Jerevanu sú najmä preto dlhodobo na bode mrazu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyhlásil, že výzvu EP týkajúcu sa uznania genocídy bude Turecko ignorovať.

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/352109-europsky-parlament-vyzval-armensko-a-turecko-na-znormalizovanie-vztahov/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.