Pietne obrady v Jerevane: Symbolom stého výročia arménskej genocídy je nezábudka. + Na Ukrajine sú pripravení zrieknúť sa pravoslávia

Nezábudka sa objavuje aj mimo Arménska
Delegácie zo 60 krajín sveta sa dnes v arménskom hlavnom meste Jerevan zúčastnili na pietnych obradoch v súvislosti so stým výročím masakry približne 1,5 milióna Arménov osmanskými Turkami.

A
Arménsky prezident Serž Sarkisjan v prejave vyjadril nádej, že posledné kroky smerom k uznaniu masakry za genocídu pomôžu „rozptýliť 100 rokov temnoty popierania“.

Hlavné podujatie sa konalo pri Pamätníku obetí genocídy Cicernakaberd, kde postupne každý zo štátnikov a hostí oficiálneho obradu vložil žltú ružu do stredu veľkého venca v tvare kvietka nezábudky, ktorá je symbolom tohtoročnej spomienky na obete masového zabíjania.
Nezábudka sa ako ústredným motív stého výročia objavuje na plagátoch, tričkách, nálepkách či odznakoch, a to aj mimo Arménska.
Medzi účastníkmi pietnej spomienky bol aj ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky prezident Francois Hollande, ako aj ich kolegovia z Cypru a Srbska Nikos Anastasiadis a Tomislav Nikolič.
Ako informovali francúzske médiá, členmi francúzskej delegácie na podujatiach v Jerevane bol aj šansoniér Charles Aznavour, hudobník André Manoukian, filmár Robert Guédiguian a ďalší predstavitelia arménskej diaspóry vo Francúzsku.

Pamätník obetí arménskej genocídy sa rozprestiera na vrchu Cicernakaberd (Lastovičia pevnosť) týčiacom sa nad Jerevanom. Pamätník postavili v roku 1967 a jeho dominantou je 44 metrov vysoká stéla, ktorá symbolizuje prežitie a obrodu arménskeho národa. Večný oheň obklopuje ďalších 12 menších stél, ktoré predstavujú smútiacich ľudí.
Okrem Jerevanu sa dnes spomienkové podujatia uskutočnia nielen v ďalších mestách a obciach Arménska, ale aj v diaspóre, napríklad v Los Angeles, v Štokholme, Paríži či Bejrúte.
Ako v prejave uviedol arménsky prezident, pietne zhromaždenie sa dnes z iniciatívy Arménov žijúcich v Turecku uskutoční aj v Istanbule na námestí Taksim. Sarkisjan vyzdvihol organizátorov ako „silných ľudí, ktorí robia veľkú vec pre svoju vlasť“.

Turecká vláda vo štvrtok informovala, že minister pre záležitosti EÚ a hlavný vyjednávač na rokovaniach s EÚ Volkan Bozkir sa dnes zúčastní na bohoslužbe za obete tragických udalostí z roku 1915, ktorú bude v Chráme Panny Márie v Istanbule celebrovať patriarcha arménskej apoštolskej cirkvi.
Moslimské Turecko uznáva, že mnoho kresťanských Arménov zahynulo v bojoch s osmanskými vojakmi v roku 1915, keď bolo Arménsko súčasťou Osmanskej ríše riadenej z Istanbulu. Odmieta však tvrdenie o tom, že počet týchto obetí dosiahol státisíce či milióny, a nesúhlasí ani s termínom genocída – podľa Ankary ide o obete prvej svetovej vojny alebo povstaní.
ml

http://www.hlavnespravy.sk/pietne-obrady-v-jerevane-symbolom-steho-vyrocia-armenskej-genocidy-je-nezabudka/606387

 

Na Ukrajine sú pripravení zrieknúť sa pravoslávia

Dekan chrámu sv. mučenice Tatiany pri Moskovskej štátnej univerzite Vladimir Vigiljanskij sa domnieva, že zrieknutie sa pravoslávia „je čistá politika“ a, že s náboženstvom to nemá nič spoločné

Ukrajinská pravoslávna obec sa rozhodla zrieknuť pravoslávia a zjednotiť sa s gréckymi katolíkmi. S takým návrhom na začiatku apríla vystúpil arcibiskup Charkovsko-Poltavanskej diecézy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Igor. Jeho iniciatívu jednomyseľne podporil cirkevná rada.
Autokefálna pravoslávna cirkev – je na treťom mieste v počte stúpencov a náležiacich jej kostolov, za ukrajinskou pravoslávnou cirkvou Moskovského a Kyjevského patriarchátu. Bola založená prisťahovalcami na Ukrajine na konci druhej svetovej vojny. Patrí jej 1200 chrámov.
Dekan chrámu sv. mučenice Tatiany pri Moskovskej štátnej univerzite Vladimír Vigiljanskij sa domnieva, že zrieknutie sa pravoslávia „je čistá politika“ a, že s náboženstvom to nemá nič spoločné. Tieto akcie môžu posilniť cirkevné rozdiely.
Obyčajných farníkov sa neopýtali na názor, čo si o problematike prechodu od jedného kresťanského náboženstva k inému myslia, povedal dekan Vigiljanskij.
jf

http://www.hlavnespravy.sk/na-ukrajine-su-pripraveni-zrieknut-sa-pravoslavia/606005

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.