Európsky parlament o prenasledovaní kresťanov. + Keď zrádzame Krista, zrádzame seba

Štrasburg, 28.4.2015 (kath.net/KNA) 017 871 – Európsky parlament diskutuje v stredu o prenasledovaní kresťanov vo svete. Rezolúcia, na ktorej sa diskusia zakladá a ktorá má byť schválená vo štvrtok, nesie názov:

Golgota

«Prenasledovanie kresťanov na celom svete pri príležitosti zavraždenia študentov v Keni islamskou skupinou Al-Shabaab».

Socialisti a zelení sa už pred diskusiou vyslovili proti jasnému pojmu „prenasledovanie kresťanov“ v názve rezolúcie. V pondelok však hlasovala väčšina poslancov za to, aby sa pojmy «kresťania» a «islamská teroristická skupina» v názve uviedli. Predseda konzervatívnej frakcie Európskej ľudovej strany, Manfred Weber, hovoril o znamení solidarity s prenasledovanými kresťanmi. «Je dôležité, aby Európsky parlament konečne raz aj v názve jasne ukázal, že mnohí kresťania na svete sú prenasledovaní a sú pod tlakom.»

Na Zelený štvrtok militanti skupiny Al-Shabaab vykonali teroristický útok na kenskú univerzitu. Pri najväčšom atentáte za mnohé roky v Keni, prišlo o život najmenej 170 ľudí, 80 bolo zranených. Podľa svedkov útočníci cielene vyselektovali kresťanských študentov ako obete. –zg-

Keď zrádzame Krista, zrádzame seba

Milí moji, nech už uvažujem, koľko uvažujem, stále sa mi tlačí do úst a do pera naliehavý pocit, že vlastne tí moslimovia nám ani nemusia podrezávať krky, pretože my sami si podrezávame konár pod sebou. Deje sa to už po dlhé roky, konár je hrubý a ak ho úplne prerežeme, pád bude veľký.

Zvlášť od 2. vatikánskeho koncilu je markantné, ako vzrastá neúcta k starším, k tradícii, k akýmkoľvek pevným zásadám. Na tom skoro absolútne konzervatívnom Slovensku, kde sa ešte vo veľkých rezíduách tak zúfalo drží zdravý sedliacky rozum je to zvlášť jasne pozorovateľné. Potvrdzuje to aj stále otvorená a permanentne otváraná bezákovská rana. Nám starším, prípadne predčasne zostarnutým, je jasné, že v podstate tejto kauzy je absolútna neúcta k starším, ku všetkým pravidlám, takmer večným zásadám a nepochopiteľný
a nedefinovateľný pocit výnimočnosti a pýchy u menovaného, kruto ukrivdeného a milosrdne medializovaného, ktorý hraničí s hlúposťou. Keďže však máme prísne zakázané nazývať blížneho hlupákom, nazvime to len neskúsenosťou a naivitou. Žiaľ Bohu, u nás mužov tieto naivné a čierno – biele pohľady dokážu pretrvávať veľmi dlho. Veď sa aj hovorí, že chlapi idú z puberty rovno do senility.

Je neuveriteľné, nakoľko je v rámci bezákovčiny bohatá produkcia drzosti od našich dvojnásobných spolubratov, ktorí sa nevedia zbaviť pocitu akéhosi protektorstva a preverenej a preskúšanej modernity vo vzťahu k nám. Akoby predpokladali, že ešte stále prevažne pasieme ovce a žerieme seno. Najvyšší čas, že náš sokolík ide poďobať a možno aj poďubať neďalekého uslintaného vlka.

Bojíme sa hovoriť pravdu, bojíme sa diskutovať nielen o nás, nielen o našich dejinách, ale pomaly už o každej sprostosti. Dokonca ani takú osobnosť ako Ľudovít Štúr si nevieme s úctou a svorne pripomenúť. Knihu nášho obyčajného spolubrata Šebastiána Laba sme úplne odignorovali a stále nechceme pochopiť, že príčinou zániku každej civilizácie je programová neúcta k starším a plánované odbúravanie akýchkoľvek mantinelov. To platí nielen vo vzťahu k celku a univerzu, ale aj o maličkostiach a konkrétnostiach!

Formálne chyby sa iste môžu vyskytnúť, aj pravidlá je ťažké a niekedy aj nemožné dodržiavať a veľa závisí od konkrétnych okolností, ale tá Božia a zásadná abstrakcia, ktorá dala vzniknúť svetu, je v dôvere a úcte nielen k stvorenstvu, ale aj k ľuďom okolo nás. A to zvlášť k našim pôvodcom a autorom, nielen k tým nadprirodzeným, ale aj k prirodzeným. Nech je nám v tomto konkrétnym príkladom náš predchodca Izrael, samozrejme bez preháňania, na ktoré ich celé veky upozorňujú ich vlastní proroci a aj spoluobčan Ježiš Kristus.

Ak si prestaneme vážiť ten Boží a Kristov odkaz, to Slovo, ktoré tu bolo ešte pred Abrahámom, ak rezignujeme na jeho odovzdávanie a misiu medzi tými inými, predsa len trochu neinformovanejšími a nepokornejšími, tak sme zradili nielen Krista, ale aj samých seba a svoju budúcnosť.

Vlado Gregor

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.