Vyhlásenie Panslovanskej únie k iniciatíve Československo 2018

Slovensko
V médiách sa objavila správa o iniciatíve na znovuzjednotenie Česko-Slovenska. Iniciatíva s názvom Československo 2018 predpokladá, že sa jej prostredníctvom petície podarí presadiť referendum, ktorého výsledkom bude obnovenie skrachovaného Česko-Slovenska.

Panslovanská únia považuje čechoslovakizmus za neživotaschopnú a zdeformovanú vetvu na strome slovanskej lipy. Čechoslovakizmus je ideológiou politiky asimilácie slovenského národa a patrí teda do kategórie imperiálnych odnoží panslavizmu (aj keď v tomto prípade ide o minimperializmus), ktoré Panslovanská únia odmieta.
História nám ukázala, že českí politici nikdy nedodržali ani jednu jedinú dohodu zásadného významu, ktorú so slovenskou politickou reprezentáciou uzavreli. Z toho ako sa česká strana správala po uzavretí dohôd so Slovákmi vyplýva, že českí politici vždy konali v zlej viere (mala fides, bad faith). Či už to bola Clevelandská dohoda, Pittsburská dohoda, Košický vládny program, ústavný zákon o česko-slovenskej federácii z roku 1968, alebo ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z roku 1992. Je tiež symptomatické, že iniciatíva sa nazýva Československo 2018 (sic). Iniciátori opäť ignorujú fakt, že vznik česko-slovenského štátu schválili po prvej svetovej vojne víťazné mocnosti ako Česko-Slovensko a nie ako Československo. Od počiatku nešlo len o nejakú gramatickú otázku. Aj tu platil princíp nomen omen a názov štátu mal vyjadrovať duálny štát dvoch národov štátoprávne vyjadrený vo federácii.

Čechoslovácki agitátori a ich agenti vplyvu sa opäť ozývajú a ignorujú realitu a možné následky svojho konania. Ak by sa im aj podarilo česko-slovenský štát obnoviť, opäť by vznikli ťažko riešiteľné spory, ktoré by boli zárodkami ďalšej a opätovnej nedôvery medzi Slovákmi a Čechmi – to si naftalínoví čechoslovakisti neuvedomujú. Na ilustráciu, sa skúsme zamyslieť aspoň nad dvoma otázkami.

Aká by bola česko-slovenská vlajka a aká by bola česko-slovenská mena (a najmä výmenný kurz)?
Prijali by sme ako vlajku obnoveného Česko-Slovenska ukradnutú česko-slovenskú vlajku? Podľa čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky: „Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky používať štátne symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“. Česko-slovenská vlajka bola prijatá 30. marca 1920. Podpredseda vtedajšieho ústavného výboru Národného zhromaždenia Hnídek vo svojom referáte v parlamente pred hlasovaním o štátnych symboloch uviedol, že modrá farba vlajky reprezentuje Slovensko. Trojuholníkový klin podľa neho vyjadroval tri vrchy na slovenskom znaku. Napriek dohode zakotvenej v ústavnom zákone o zániku Česko-Slovenska, si Česi (eufemisticky povedané) prisvojili česko-slovenskú vlajku a modrú farba na nej interpretujú ako symbol Moravy (hoci Morava nikdy modrú farbu ako symbol nepoužívala). Stala by sa teda povedzme to rovno ukradnutá, dnes česká, vlajka štátnym symbolom obnoveného Česko-Slovenska? Nebol by to symbol opätovnej anexie Slovenska?

Slovenská mena, z obdobia 1. Slovenskej republiky, bola po švajčiarskom franku druhá najhodnotnejšia mena v strednej Európe. Hovorilo sa jej Dunajský dolár. Na čiernom trhu sa vymieňala v kurze 1 slovenská koruna za 10 protektorátnych českých korún. Všetci, dokonca aj českí piloti v službách Spojeného kráľovstva, žiadali platbu v slovenských korunách. Pražská vláda však napriek tomu po vojne ustanovila nereálny, slovenskú korunu a slovenskú ekonomiku tvrdo poškodzujúci pomer 1:1. Ak by euro naplnilo svoj neistý osud a skrachovalo by, obnovený česko-slovenský štát by musel prijať vlastnú menu (pravdepodobne česko-slovenskú korunu). V akom kurze by sa menili česká mena a slovenská mena k obnovenej česko-slovenskej korune? Ak by politici zvolili nemecké riešenie (z obdobia zjednotenia Nemecka v roku 1990) a výmena obidvoch národných mien za spoločnú menu by sa uskutočnila v kurze 1:1, vyvolalo by to určite nevôľu Čechov, ktorí by opäť tvrdili, že na Slovensko doplácajú. Ak by bol zvolený výhodnejší kurz pre českú korunu a nevýhodnejší kurz pre slovenskú menu, určite by neboli spokojní Slováci a spomenuli by si na to, ako ich pražská vláda okradla po druhej svetovej vojne, keď silnú slovenskú korunu nakázala vymeniť v absolútne nevýhodnom a Slovensko hrubo poškodzujúcom kurze.

Obidva uvedené príklady sú veľmi zrozumiteľné. Česi sú naši slovanskí bratia sme dva blízke národy, ktoré spoločne zdieľali osudy počas takmer celého 20. storočia, no oživovať utópiu a bludy čechoslovakizmu považujeme za kontraproduktívne. Vznik dvoch národných štátov nie je oslabením, ale zdvojnásobením zahraničného potenciálu oboch národov. Práve tí, ktorí strašia zápasom o obnovu skrachovaného Česko-Slovenska, či stavajú na území Bratislavy čechoslovácke totemy, ohrozujú priateľské spolunažívanie našich národov a podkopávajú ich vzájomnú dôveru. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi neboli nikdy také dobré, ako sú dnes. Nekazme ich teda. Snažme sa tieto dobré vzťahy udržať a najmä chráňme svoju vlasť pred zákernými a treba povedať, že aj hlúpymi čechoslováckymi snahami. A uvedomme si tiež, že každý viacnárodný štát si už od svojho vzniku dláždi cestu k svojmu rozpadu.

V Bratislave 2. mája 2015
Predsedníctvo Panslovanskej únie

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.