Kríž musí ísť zo sochy Jána Pavla II. preč, rozhodol francúzsky súd. + Bývalý sovietsky špión: Teológia oslobodenia bola dielom KGB

Čítajte dole: B. Škripek- Pred správou Ferrara sa musíme mať na pozore

„Sekularizmus a neznášanlivosť voči kresťanom znovu udreli,“ týmto konštatovaním začína svoj článok portál change.org. Článok sa venuje žalobe, ktorú podala skupina blízka extrémistickému ľavicovému zoskupeniu „Libre pensée“. Hnutie ktoré sa „preslávilo“sťažnosťou na inštaláciu jasličiek v predvianočnom období na verejnom priestranstve (viac tu), si tentokrát zobralo na mušku sochu Jána Pavla II

Jan Pavol II. socha kriz dole
Socha Jána Pavla II.
Ide o konkrétne o sochu, ktorú v roku 2006 daroval obci Ploermel ruský umelec Zurab Tsereteli, a ktorá bola inaugurovaná v prítomnosti cca 2000 ľudí. Hnutiu Libre Pensée vadí konkrétne kríž a oblúk, ako náboženské symboly. Hnutie sa vo svojej žalobe odvoláva na zákon o laicite z roku 1905, ktorý zakazuje “všetky ostetnatívne náboženské symboly na verejnom priestranstve.” S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že nabudúce v zmysle tejto logiky by na rad mali prísť kostoly a kalvárie, ktorými je Francúzsko posiate, ako to vyjadril jeden z komentárov k uvedenému článku.

Žalobou sa zaoberal súd v Rennes, ktorý dal žalobcom za pravdu a nariadil z umeleckého diela odstrániť spomínaný kríž a oblúk. Rozhodnutie súdu komentoval starosta obce Patrick Le Diffon slovami, že nie je možné separovať dané symboly a teda bude potrebné odstrániť celé dielo. K samotnej postave Jána Pavla II uviedol :” nejedná sa o náboženskú postavu ale štátnika, ktorému týmto spôsobom bola vzdaná úcta.“ Server cituje aj vyjadrenie bývalého starostu Paula Anselina, ktoré sa nesie v podobnom duchu.“ “Socha Jana Pavla II je poctou človeku, ktorý porazil komunizmus, velikánovi histórie . Skôr než sa venovať takýmto zákulisným bojom by títo ľudia mali preukázať väčšiu toleranciu a otvorenosť . Existuje mnoho krížov na mnohých vojnových pomníkoch vo Francúzsku a nikto si nemyslí, že ich treba odstrániť. ”

O prípade informoval aj spravodajský portál www.24heuresactu.fr, ktorý pridal aj informáciu o tom, že dielo je chránené autorskými právami a bez súhlasu autora nie je možné robiť žiadne úpravy. Pripomína aj fakt , že pamätník je už od svojej podstaty umeleckého diela musí byť „ostentatívny“. Starosta obce podľa portálu čaká na písomné rozhodnutie súdu a po jeho obdržaní sa rozhodne o ďalších krokoch, medzi ktorými je odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu, na ktoré má zákonnú lehotu 6 mesiacov. Socha teda v najbližšej dobe zostane na svojom mieste, ale medzitým sa už rozbehla podpisová kampaň, ktorá vyzýva zákonodarcov, aby „ učinili koniec takémuto extrémistickému výkladu laicity, ktorý ničí národné kultúrne a kresťanské dedičstvo. Niektorí takýto výklad zákona porovnávajú s konaním Islamského štátu, ktorý takisto ničí symboly a historické pamiatky, ktoré nie sú v súlade s ich videním sveta.

Katarína Hanzlíková

http://www.hlavnespravy.sk/na-soche-jana-pavla-ii-sa-do-pozornosti-dostali-nabozenske-symboly/614289

 

 

Bývalý sovietsky špión: Teológia oslobodenia bola dielom KGB

Dômyselná špionáž v srdci Európy. Tajomstvá v KGB. Ion Mihai Pacepa sa podelil o svoje skúsenosti zo služby v Komunistickej rumunskej tajnej polícii pred tým, ako v sedemdesiatych rokovch 20. storočia odišiel do Spojených štátov.

pacepa
Na snímke Ion Mihai Pacepa
Odpadlík od komunistického režimu, ktorý niesol najvyššiu hodnosť v sedemdesiatych rokoch nedávno v Latinskej Amerike vysvetlil prepojenie medzi Sovietskym zväzom a Teológiou oslobodenia.

Teologia oslobodenia je politické hnutie v rámci katolíckej teológie, ktoré sa vyvinulo v 70. a 80. rokoch 20. storočia v špecifických spoločensko-kultúrnych a ekonomicko-politických podmienkach Latinskej Ameriky. Samotný termín začal presadzovať peruánsky katolícky teológ Gustavo Guttiérrez vo svojej knihe Teologia oslobodenia (La teología de la liberación) z roku 1971. Toto hnutie sa stalo reakciou na neprijateľné sociálne postavenie latinskoamerického obyvateľstva, pričom sa usilovalo prepojiť filozofický marxistický koncept triedneho boja a rovnosti s odkazom Ježiša Krista a konštituovať tak “ľudovú cirkev” či “cirkev chudobných”, považujúc práve ľud za nositeľa sociálnej revolúcie, uvádza slovník náboženskej terminológie.

Podľa Pacepa bola KGB prepojená s Teológiou oslobodenia cez sovietskeho generála Alexandra Sacharovského, poradcu komunistického šéfa rumunskej rozviedky a de facto do roku 1956 aj šéfa Pacepa. Keď sa Sacharovský stal šéfom Sovietskej špionážnej služby PGI 1, na svojej pozícii zotrval rekordných 15 rokov.

Dňa 26.októbra 1959 Sacharovský a jeho nový šéf Nikita Chruščov, prišli do Rumunska na návštevu, ktorá sa stala známou pod názvom “šesťdňová dovolenka Chruščova”. Ten sa nikdy nezúčastnil tak dlhého pobytu v zahraničí a v prípade Rumunska nešlo o skutočnú dovolenku.

Chruščov chcel podľa slov Pacepa vstúpiť do dejín ako sovietsky líder, ktorý rozšíri ideu komunizmu do Strednej a Južnej Ameriky. Rumunsko bolo jedinou latinskou krajinou v sovietskom bloku a Chruščov chcel zapísať jej “latinského vodcu” do svojej novej “oslobodeneckej” vojny.

Samotný Sacharovský hral podľa Pacepa mimoriadne dôležitú úlohu počas dejín formovania studenej vojny. Je autorom vývozu komunizmu na Kubu (1958-1961); nehanebne manipuloval krízu v Berlíne (1958-1961); jeho kubánska raketová kríza (1962) priviedla svet na okraj nukleárnej vojny.

Tajný program

Pacepa tvrdí, že Teológia oslobodenia sa zrodila v KGB. Samotný názov tiež vznikol v KGB pretože v tých rokoch mala tajná služba záľubu v “oslobodzovacích” hnutiach. Národnú oslobodzovaciu armádu Kolumbie (FARC) vytvorilo KGB s pomocou Fidela Castra, Národnú oslobodzovaciu armádu Bolívie vytvorilo KGB s pomocou Che Guevaru a aj Organizácia pre oslobodenie Palestíny bola vytvorená KGB s pomocou Jasíra Arafata. V ústredí KGB, v Lubianke, sa zrodilo ešte niekoľko ďalších oslobodzovacích hnutí.

Zrod Teológie oslobodenia v roku 1960 bol podľa jeho slov zámerný a bol súčasťou prísne tajného programu “Party-State Dezinformatsiya Program”, ktorý bol schválený Alexandrom Šelepinom, hlavou KGB a členom politbyro Alexejom Kiričenkom, koordinátorom medzinárodnej politiky Komunistickej strany. Tento program požadoval, aby KGB tajne prevzala kontrolu nad Svetovou radou cirkví, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve. Rada mala byť využitá na krytie Teológie oslobodenia ako revolučného nástroja v Južnej Amerike. Svetová rada cirkví bola najväčšou medzinárodnou ekumenickou organizáciou po Vatikáne, ktorá reprezentovala približne 550 miliónov kresťanov rôznych vierovyznaní v 120 krajinách.

KGB začala budovať medzinárodnú náboženskú organizáciu s názvom Kresťanská mierová konferencia (CPC) so sídlom v Prahe. Jej hlavnou úlohou bolo Teológiu oslobodenia, ktorú vytvorila KGB, vniesť do skutočného sveta.

Kresťanskú mierovú konferenciu podľa slov Pacepa vytvorilo KGB a bola podriadená Svetovej mierovej rade (WPC), ktorú v roku 1949 tiež vytvorila KGB. Rada mala taktiež sídlo v Prahe.

Počas rokov, kedy bol Pacepa na čele spravodajskej komunity sovietskeho bloku, riadil rumunské operácie Svetovej mierovej rady. Väčšina zamestnancov boli spravodajskí funkcionári sovietskeho bloku. Rada bola financovaná Moskvou. Doláre boli v hotovosti doručované predstaviteľmi KGB, aby sa zakryl jej sovietsky pôvod. V roku 1989, kedy bol Sovietsky zväz na pokraji rozpadu, Svetová mierová rada priznala, že 90 percent financií pochádzalo od KGB.

Prepojenie

Pacepa tvrdí, že do tvorby Teológie oslobodenia ako takej zapojení nebol. Od Sacharovského sa dozvedel, že v roku 1968 Kresťanská mierová konferencia (dielo KGB) podporovaná Svetovou mierovou radou, bola schopná manévrovať skupinou ľavicových biskupov Latinskej Ameriky, aby dodržiavali Konferenciu biskupov Latinskej Ameriky v Medelline, v Kolumbii. Oficiálnou úlohou konferencie bolo zmiernenie chudoby. Jej neoficiálnym cieľom však bolo rozpoznať nové náboženské hnutie, ktoré podnieti chudobných rebelov proti “inštitucionalizovanému násiliu chudoby”. Ďalším z neoficiálnych cieľov bolo odporúčanie pre schválenie nového smeru Svetovej rady cirkví.

Medellinska konferencia dosiahla oba ciele. A zároveň si osvojila názov, ktorý vymyslela KGB, “Teológia oslobodenia”.

Pacepa sa domnieva, že medzi KGB a hlavnými propagátormi Teológie oslobodenia, ako boli napríklad biskup Sergio Mendes Arceo z Mexika, Helder Camara z Brazílie, či teológovia Leonardo Boff, Frei Betty, Henry Camacho a Gustavo Gutiérrez, existovalo vzájomné prepojenie. Avšak priame dôkazy pre potvrdenie svojej teórie nemá. Počas posledných 15 rokov v Rumunsku (1963-1978) sa mu poradilo uskutočniť vedeckú a technologickú špionáž krajiny, rovnako ako aj dezinformačné operácie zamerané na nárast významu Nicolaea Ceauşescu na Západe.

„Nedávno som si zbežne prezrel Gutierrezovú knihu Teológia oslobodenia: História, politika, záchrana (1971). Mal som pocit, že bola napísaná v Lubianke. Niet divu, že bol teraz uznaný ako zakladateľ Teológie oslobodenia. Od pocitov k faktom je však dlhá cesta,“ uviedol na záver Pacepa.

ru

http://www.hlavnespravy.sk/byvaly-sovietsky-spion-teologia-oslobodenia-bola-dielom-kgb/613031

Pred správou Ferrara sa musíme mať na pozore

Výbory EP v týchto dňoch rokujú o Správe k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014). Branislav Škripek ju ostro kritizuje a podal až 22 pozmeňovacích návrhov

“K tejto správe mám veľké výhrady a budem veľmi aktívny v tom, akú bude mať konečnú podobu. Aj keď na prvý pohľad navrhované zmeny do legislatívneho rámca EÚ nezasahujú priamo do suverenity štátov, vytvárajú predpoklad, aby sa tak v budúcnosti stalo. Pred týmto sa musíme mať na pozore,” hovorí poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek (OĽaNO), člen skupiny ECR – Európski konzervatívci a reformisti.

SR NRSR Jurinová iniciatíva One of us TK BAX

SR NRSR Jurinová iniciatíva One of us TK BAX

Na snímke poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek
Správa napr. žiada, aby EÚ inštitúcie a členské štáty boli dôkladnejšie monitorované a sankcionované pri zlyhaniach v oblasti ľudských práv. “Ide o tie isté ľudské práva, ktorých ochranu garantuje legislatíva a inštitúcie Slovenskej republiky presne na základe Kodanských kritérii, ktoré sme prijali ešte pred vstupom do Európskej únie. Teda je to otázka plne v kompetencii suverénnych členských štátov, nie v kompetencii Európskeho parlamentu,” vysvetluje poslanec Škripek.

Súčasný stav nevyhovuje predovšetkým mimovládnym organizáciam LGBTI a radikálnych feministiek, ktoré sa práve prostredníctvom iniciatív ako je správa Ferrara (alebo iniciatívy Estrela, Lunacek a ďalších v minulosti) snažia vytvoriť “umelý” inštitucionálny rámec, aby v blízkej budúcnosti získali väčšie pole pôsobnosti pre svoje aktivity a zámery.

Škripek vo svojich pozmeňovaciích návrhoch akcentuje princíp subsidiarity a suverenity členských štátov. Dopĺňa správu, ktorá konštatuje problém antisemitizmu a antiislamizmu o problém antikresťanských trendov a tendencií. Pripomína slobodu výhrady svedomia, právo na život a zasadzuje sa za lepšie životné a pracovné podmienky utečencov.

Poslanec ku správe podal 22 pozmeňovacích návrhov, o ich prijatí budeme informovať.

Spravodajkyňou tejto správy je talianska poslankyňa EP Laura Ferrara. Správa bude prerokovaná zajtra (7. mája 2015) na pôde Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Dnes sa vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) hlasovalo o stanovisku k tejto správe. Poslanec Škripek je členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a náhradník vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť.

http://www.hlavnespravy.sk/pred-spravou-ferrara-sa-musime-mat-na-pozore/614075

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.