Odluka koho, od čoho, alebo od koho? A prečo?

Zásadne a dlhoročne sledujem a čítam odborné časoposy z oblasti mojej činnosti. Nie je žiadnym  tajomstvom, že je to chémia a samozrejme s tým súvisiace ekonomické problémy. Tam totiž platia presné pravidlá a renomované časopisy ani neuverejnia čokoľvek a komukoľvek. V oblasti chemických procesov totiž platia prísne pravidlá a nie je možné hlasovaním sa uzniesť ako majú prebiehať. Zodpovedný podnikateľ alebo riadiaci pracovník ani nepripustí k ich riadeniu neschopných.

DIGITAL CAMERA

Napriek mojej uvedenej zásade občas zalistujem aj v denníkoch alebo iných pedriodikách. Tam sa často dozviem, že platia aj iné pravidlá ako v exaktných vedách.

V poslednom čase ma zaujala diskusia okolo referenda o rodine a mnohé poreferendové úvahy. K mojim úvahám ma priviedli články v denníku Pravda zo dňa 23. februára 2015 a v denníku N z 25. februára 2015 na tému “ Odluka cirkvi od štátu”.

Moja vďaka patrí aj ich autorom, lebo otvorili problémy ktorých riešenie je naliehavé a väčšina národa, ktorú autori zamlčujú má nielen právo, ale aj povinnosť ich otvoriť a zapojiť sa do ich riešenia.

Hneď na začiatok je treba konštatovať, že referendum o ktorom je reč neorganizovala žiadna z povolených cirkví, ani ich predstavitelia , ale občianske združenie. Cirkvi ho ako vážnu problematiku len podporili. Prečo teda autori v spomenutých denníkoch konštatujú, že predstavitelia katolíckej cirkvi utrpeli fiasko. Podľa tejto logiky utrpeli teda fiasko aj organizátori ďalších referend okrem jedného, lebo všetky boli neúspešné. Aké zámery sa voči ním alebo oni sami voči sebe vyvodili?

Autori v uvedených denníkoch totiž urobili záver, že podľa účasti na poslednom referende je kresťanov podstatne menej. Oficiálne sú však nie ich úvahy, ale výsledky sčítania, ktoré garantuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. A tie sú takéto.

Názov cirkvi počet veriacich počet duchovných štátne dotácie za rok

Rímskokatolícka cirkev 3 347 277 2 346 22 026 360

Evanjelická cirkev 316 250 359 3 768 634

Gréckokatolícka cirkev 206 871 433 3 868 808

Reformovaná kr. cirkev 98 797 226 2 039 406

Pravoslávna cirkev 49 133 143 1 734 840

Náb. spol. Jehovovi sv. 17 222 1 412 0

Ev. cirkev metodistická 10 328 28 272 204

Kresťanské zbory 7 720 20 0

Apoštolská cirkev 5 831 48 380 897

Bratská j. baptistov 3 486 37 295 477

Cirkev bratská 3 396 39 327 378

Cirkev adventistov 2 915 27 19 087

U.z. žid. náb. obcí 1 999 11 125 968

C. českoslov. husitská 1 782 6 103 139

Starokatolícka cirkev 1 687 12 105 701

Bahájske spol. 1 065 0 0

C. J.K. neskorších d. 972 43 0

Novoapoštolská c. 166 27 8 300

Spolu 4 076 897

Takto to uverejnila Pravda.

Moja prvá otázka teda je: Kto a prečo útočí na väčsinu?

Spomenuté články otvorili však aj ďalší vážny problém, t.j. účasť na posledných komunálnych voľbách a ich výsledky. Majú teda politické strany, ktoré v nich prepadli ešte mandát vyjadrovať sa k záležitostiam, ktoré sú naliehavé a vážne? Majú ho aj ich podporovatelia?

Na základe údajov v uvedených periodikách sa ponúka aj ďalší vážny problém, ktorý nespomínajú a tým je financovanie politických strán. S tým súvisí otázka , aký mandát majú poslanci Národnej rady SR, ktorí svoje strany už opustili? Kedy tieto strany takto získané peniaze vrátia?

Ďalší problém, ktorý pri zbežnej analýze uvedené články navodzujú ma vedie k otázke: Aké organizácie a inštitúcie sú zo štátneho rozpočtu financované? A čo za to národu a štátu dávajú? Uvediem len financovanie Slovenskej akadémie vied, v ktorej je zamestnaná v Pravde citovaná “odborníčka” Katarína Zavacká. Aký prínos je z činnosti rôznych ústavov SAV, ktorá je často duplicitná s rôznymi katedrami početných univerzít? Náklady na jej činnosť sú ročne vyššie ako na všetky cirkvi spoločne. Tým nechcem znehodnotiť činnosť a výsledky práce mnohých ústavov SAV, ktoré sú na vysokej a mnohé na svetovej úrovni.

Je potrebné uviesť, že hlavne dve najväčšie cirkvi, t.j. Rímskokatolícka a Evanjelická a.v. boli už od dávnej minulosti piliermi národa v rôznych oblastiach. Nielen v morálnej a mravnej, ale aj hospodárskej a spoločenskej, sociálnej atď. A nimi aj sú! Ktorá z politickýh strán a spoločenských organizácií môže takúto činnosť a v takom rozsahu vykázať?

No je tu aj ďalší problém. Aký má táto väčšina podiel v mnohých orgánoch schvalovaných na úrovni štát. Takými sú Rada vlády pre ľudské práva, Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie a ďalšie.

Problémy, ktoré uvedné články otvorili uvádzam len niektoré a považujem ich za tak vážne, že je potrebná ich inventúra a právna analýza. Väčsina a jej organizácie, ktorých je dostatok majú na to nielen právo, ale aj povinnosť.

Na ustavičné osočovanie v starom rímskom senáte zo strany senátorov Catilinu reagoval známy právnik Cicero. Svoju reč začal slovami “Quo usque tandem…” v preklade: “ Dokedy budeš  Catilina zneužívať našu trpezlivosť? Kedy sa skončí tvoha bezuzdná odvaha.

Som presvedčený, že nastal čas, aby sa organizácie väčšiny spojili a túto naliehvú otázku nespokohnej ale odvážnej menšine položili!!! Je len prirodzené, že je k tomu potrebné pridať požiadavky na riešenie ďalších vážnych problémov. Ak nie sú toho schopné, tak je potrebné na zodpovedné funkcie v nich zvoliť takých, čo to dokážu a chcú!

RNDr. Jozef Kollár Dr. h. c.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.