Kardinál Sarah: ‘Cirkev nemôže napomáhať nejakú novú ideu o rodine’. Ak Cirkev prestane hlásať Evanjelium, je v koncoch

Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí k synode: „Ak Cirkev prestane hlásať Evanjelium, bude v koncoch.“

Vatikán, 26.5.2015 (kath.net) 017 952 – „Cirkev nemôže napomáhať nijakú novú ideu o rodine.“ Konštatoval kardinál Robert Sarah (foto), ktorý je od novembra 2014 prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, nedávno na prezentácii 3-zväzkovej knihy „Famiglia, lavori in corso“. Príspevky v dvoch dielach knihy pochádzajú od členov „Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdie manželstva a rodiny“. Talianske médiá jeho výpovede uviedli sčasti doslovne. Už v knihe s interview sa kardinál Sarah vyjadril, že „slávnostne potvrdzuje, že cirkev Afriky bude rozhodne odporovať každej rebélii proti Ježišovej náuke a Učiteľskému úradu Cirkvi“. Pritom vkladá „svoju dôveru do vernosti pápeža Františka“.

Slnko a popieranie Boha
kath.net cituje hlavné vyjadrenia kardinála Saraha:

„Ľudia si myslia, že bude revolúcia, ale to nemôže byť. Pretože náuka nepatrí nikomu, ale je to Kristova náuka.“
„Dnes musí Cirkev plávať proti prúdu, odvážne a s nádejou, bez obáv pred zdvihnutím hlasu, aby podvody a manipulácie a falošných prorokov nazvala pravým menom. Za dvetisíc rokov bola Cirkev konfrontovaná s nespočetnými útokmi, ale s pomocou Ducha Svätého dala vždy zaznievať svojmu hlasu.“
Po ostatnej synode „bolo jasné, že jadro problému nebola a nie je otázka znovu zosobášených rozvedených“, ale to „či náuku Cirkvi treba chápať ako nedosiahnuteľný, nerealizovateľný ideál a preto ho treba prispôsobiť smerom dolu, aby ho bolo možné navrhnúť dnešnej spoločnosti. Ak je to tak, tak sa naliehavo natíska objasnenie otázky, či Evanjelium je dobrou zvesťou pre ľudí, alebo dnes už nepotrebným bremenom, ktoré nemožno ľuďom navrhnúť.“
„Podvádzame ľudí, ak hovoríme o milosrdenstve bez toho, že by sme vedeli, čo to slovo znamená. Pán odpúšťa hriechy, ale za predpokladu, že ich oľutujeme.“

„Cirkev musí byť ostražitá a stavať sa proti strate kresťanských hodnôt. Sociálne komunikačné prostriedky, médiá, prispievajú k potupovaniu postoja Cirkvi, stavajú ju do falošného svetla, alebo v najlepšom prípade ju prechádzajú mlčaním. Vládnuce myslenie sa bez prestania pokúša šíriť predstavu o zaostalej a stredovekej Cirkvi, ktorá odmieta prispôsobiť sa vývoju sveta a k vedeckým objavom sa stavia nepriateľsky.“

„Jednou z najnebezpečnejších ideológií dnes je ideológia gender, podľa ktorej ontologické rozdiely medzi mužom a ženou nie sú vpísané do prirodzenej povahy človeka. Sú vraj iba sociálnou konštrukciou, úlohou, ktorú jednotlivec skrze sociálne úlohy a funkcie prijíma. Pre teoretikov tejto ideológie sú rozdiely pohlaví ničím iným ako normatívne utláčajúce mechanizmy, kultúrne stereotypy, sociálne konštrukcie, ktoré treba dekonštruovať vzhľadom na cieľ rovnosti muža a ženy. Idea skonštruovanej identity fakticky popiera význam pohlavne určeného tela človeka (corpo sessuato).“

„Hovoriť, že ľudská sexualita nezávisí od mužskej či ženskej identity, ale od sexuálnej orientácie, je vysnený totalitarizmus, pravá ideológia, ktorá fakticky neguje realitu vecí. Nevidím nijakú budúcnosť takéhoto podvodu. Jedno je rešpektovať homosexuálne osoby, ktoré majú právo na pravý rešpekt, niečo iné je verbovať pre homosexualitu. Aj znovu zosobášený rozvedení majú právo na skutočný rešpekt, ale Cirkev nemôže napomáhať nijakú novú ideu o rodine. Homosexuáli sú prvými obeťami tohto scestného prúdu.“

„Je jasné, že je celkom nesprávne, ak si Cirkev dovolí používať slovnú zásobu Spojených národov. My máme slovník, ktorý vyjadruje to, čo veríme. Ak je Eucharistia iba jedlo, môžeme rozdávať prijímanie aj tým, ktorí zväzku odporujú. Skutočnosťou je, že kresťanské slová ako ‚milosrdenstvo‘ používame nepresne. Ak nevysvetlíme, čo znamenajú, podvádzame ľudí. Milosrdenstvo nezatvára oči, aby nevidelo hriech. Pán je ochotný odpúšťať, ale vtedy, keď sa obrátime, keď oľutujeme svoje hriechy. Myslím si, že musíme vážiť slová, ktoré používame, pretože ľudia počuli hovoriť biskupov, pápeža a dúfajú v úplnú zmenu … A aj keď dnes počúvame nový trend v slovách pápeža, ľudia nám neveria, lebo sa domnievajú, že bude zmena, revolúcia a my musíme dokázať, že nijaká revolúcia nebude, že nijaká byť nemôže, pretože náuka Cirkvi nepatrí nikomu, patrí Kristovi, patrí Cirkvi.“

„Západ sa prispôsobuje vlastným ilúziám“
Rozdelenia, ktoré sme v októbri 2014 videli, sú „všetky západné“. V Afrike stojíme pevne, pretože na tomto kontinente je veľa ľudí, ktorí za vieru stratili svoj život.“
Medicínou na zmätenie je jasnosť. „Ak znovu nájdeme svoju vieru, ak nájdeme svoju bezpečnú náuku, som si istý, že Boží ľud nás bude nasledovať, ak aj s ťažkosťami.“ Iba s jasným postojom sa môžeme stať skutočne svedkami vo svete, v ktorom hrozí nebezpečenstvo, že sa prispôsobíme očakávaniam príslušnej doby.“

„Myslím si, že je odvážnejšie visieť s Kristom na kríži, byť verný jeho slovu – nie je ľahké žiť Evanjelium. Nie je ľahké zájsť až po hranice …, ale s kým kráčame? Ak neprinášame Krista, neprinášame nič! Myslím si, že je väčšou odvahou zostať kresťanmi, ako to robia toľkí kresťania, ktorí za svoju vieru zomierajú: v Pakistane, na Strednom Východe, v Afrike. To neznamená, že by sme nemali vychádzať von, aby sme ľuďom prinášali Evanjelium. Ale byť odvážnymi pre nás dnes znamená plávať proti prúdu, pretože svet už Evanjelium neznesie.“

„Ak Cirkev prestane hlásať Evanjelium, je v koncoch. Môže to robiť dnešnými prostriedkami, ale musí to robiť s pevnosťou.“
Dnes máme „dojem, že ľudia sa riadia podľa vetra. My všetci musíme nasledovať Krista, jeho Evanjelium. My všetci nasledujeme Krista v tomto prostredí, ktoré je dnes také neisté, v ktorom má každý svoj názor.“ Ale diskusia je ako pod vplyvom drog, pretože „často žurnalisti stoja proti pápežovi a Rímskej kúrii, čo je nesprávne. No mnohí ľudia si už myslia, že stojíme proti sebe, a domnievajú sa, že pápež povedal, že je za prijímanie pre znovu zosobášených rozvedených, ale to je iba zlá interpretácia jeho slov.“

„Viera je jadrom ťažkostí Cirkvi. Naozaj sme stretli Krista? Zmenil Kristus náš život?“
„Ak biskup, kňaz, kardinál, nevidí, čo je Eucharistia – a síce Kristovo Telo – a Eucharistiu chápe ako jedlo, z ktorého neslobodno nikoho vylúčiť, tak skutočne strácame srdce tajomstva.“
„Problém nespočíva v tom, že je málo duchovných, ale v otázke, či títo kňazi sú naozaj kňazmi Ježiša Krista.“ –zg-

 

‘Kde je zodpovedná žurnalistická etika?’

Pasovský biskup Štefan Oster (bývalý žurnalista) reaguje na kritický článok o sebe: „Ide tu primárne o vytváranie istých nálad a o dobrý titulok? A menej o fakty?“

Pasov, 26.5.2015 (kath.net) 017 950 – „Tento článok je žurnalizmus, pri ktorom si môžem iba udivene trieť oči. Chtivosť po senzácii založená … nuž – na čom vlastne? Na vetách, ktoré mal niekto niekde vyrieknuť (Kto? Kedy? Koľko? Kde? Prečo?). Kde sa tu zohľadňuje to, čo nazývame zodpovednou žurnalistickou etikou?“ Takto kritizuje nemecký diecézny biskup z Pasova Štefan Oster (foto) na Facebooku článok v novinách „Mittelbayrische Zeitung“ s titulkom: „V Pasovskom biskupstve to riadne vrie. Po roku v úrade je biskup Štefan Oster pod paľbou kritiky. On sám to vidí inak – a zostáva konzervatívny.“

Biskup Oster, ktorý má vlastné skúsenosti v žurnalizme, sa ďalej pýta: „Ide tu možno primárne o vytváranie istých nálad a o dobrý titulok? A menej o fakty?“ Pretože podobný štýl prejavil aj podobný príspevok toho istého autora v novinách „Passauer Neue Presse“ s titulkom „Biskup Oster varuje pred tendenciami rozkolu“. Biskup Oster tu hovorí doslovne o „titulku bažiacom po senzácii“. „Článok teraz posunutý aj do ďalších novín ešte raz napomáha túto vec novým titulkom a vyvoláva dojem, akoby nálada bola priam ničivá.“

Pasovský biskup ďalej uvádza, že ľudia mu „pri návštevách dekanátov a mnohých iných príležitostiach vonku rozprávajú pravý opak“, že mu hovoria, „aká dobrá nálada vládne na mnohých miestach, že je tam veľa radosti a nových impulzov pre vieru a cítiť veľa iného povzbudzujúceho“.

„Pritom som si prirodzene vedomý, že biskupovi sa zrejme všetko nehovorí. Ale v každom prípade mám veľa spolupracovníkov, ktorí majú záujem o to, aby bol biskup dobre informovaný. A preto nedokážem o nejakom ´riadnom vrení´ skutočne nič objaviť. Aj tam, kde sa o našich otázkach a problémoch čo do obsahu alebo štruktúr diskutuje kriticky, sú ľudia spravidla vďační, že to môžu otvorene vyjadriť.“

Pasovský biskup potom konštatoval, že „s vágnymi formuláciami“ možno robiť všetko „bez toho, že by sa museli autori starať o akékoľvek zachovanie a vyjadrenie pravdy“. Pritom možno obsah „podľa ľubovôle meniť“. To by potom mohlo vyzerať aj takto – a biskup Oster príslušne preformuloval vyjadrenie tlače: „V oblasti šírenia novín ´Passauer Neue Presse´ to riadne vrie. Podľa interných informácií je frustrácia zo žurnalistickej kvality týchto novín už taká veľká, že početní čitatelia zvažujú zrušiť predplatné. Mali padnúť vety ako: ‘Tak teda budeme čítať už len inzeráty. Tá stránka je aj tak lepšia.’ Takýmito formuláciami som ešte neposkytol nijaké fakty, formulácie som prezentoval tak vágne, že sa môžem vyvliecť z každého volania na zodpovednosť. Ale za to mám titulok, ktorý sa predáva!- a síce: ´Riadne to vrie!´“

Na konci svojho príspevku biskup Oster ešte výslovne konštatuje: „Pravdaže, ak by som sa mýlil a ak to napriek mojej znalosti situácie skutočne mocne vrie, bol by som vďačný spoznať, kde a prečo a u koho – a zostal by som potom samozrejme aj ochotný k rozhovoru.“

Pod týmto príspevkom na Facebooku sa teraz o kritike biskupa tlačou horlivo diskutuje hlasmi za aj proti. Napríklad Christian Eckl, vedúci redakcie novín „Wochenblatt“ uvádza:
„Myslím si však, že ste rôznymi postojmi k témam ako nový sobáš rozvedených a požehnávanie homosexuálnych párov jednoducho sklamali niektorých ľudí, ktorí si nedokážu predstaviť, že taký charizmatický biskup s toľkými životnými skúsenosťami tak vehementne zastáva tieto postoje. Aj keď ja mám iný názor ako Vy a už som aj uvádzal prečo, urobil na mňa veľký dojem Váš pevný postoj a aj úprimnosť s akou svoje postoje zastávate. No aj keď si myslím, že sa vo svojich úsudkoch mýlite, považoval by som za dramatické, keby sme ľudí, ktorí Váš postoj zdieľajú, s ich názormi neakceptovali. Problémom je, že to vedie k polarizácii.“ Zjavne v neznalosti súčasnej vnútro-cirkevnej situácie v Nemecku Eckl ďalej konštatuje: „Prirodzene: Vy pritom v rámci Cirkvi veľa neriskujete.“

V článku v novinách „Mittelbayrische Zeitung“ kritizujúcom Ostera boli o. i. vety ako: „Rok po uvedení biskupa Štefana Ostera do úradu to v častiach Pasovského biskupstva vrie“ a veľké počiatočné nadšenie „tu a tam ustúpilo vytriezveniu“. Podľa informácií novín Passauer Neue Presse (PNP) je „sklamanie z pastiera, ktorého pociťujú ako konzervatívneho, v jednotlivých farnostiach už také veľké, že už nie sú ochotné riadiť sa tým, čo prichádza z ordinariátu. V diecéze už mali padnúť vety ako: ´Urobíme si svoju vec sami – veď cirkev ľudu, to sme my.´“ –zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.