Boj proti garážam pod Hradom je neúspešný, tvrdia aktivisti. Posledné KO pamiatkam Bratislavského hradu: Veľkomoravské pamiatky sme už stratili

Boj proti garážam pod Bratislavským hradom považujú odborníci spolupracujúci s Občianskou iniciatívou SOS Bratislavský hrad za neúspešný, veria však, že pri iných projektoch sa situácia zmení.

Garaze na hrade
Stavenisko na severnej strane Bratislavského hradu.

„Našou snahou bolo nadviazať dialóg s Národnou radou SR a podľa možností zmeniť tento projekt,“ povedal na dnešnej tlačovej besede prezident Spolku architektov Slovenska Juraj Hermann s tým, že ho teší aspoň to, že pridali výťah pre ľudí, ktorí budú v garážach parkovať.

Ako v utorok podotkol predseda Komory reštaurátorov Juraj Puškár, nálezy, ktoré na Bratislavskom hrade našli, sú unikátne a k takýmto nálezom sa musí pristupovať podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky.

„Toto obsahuje reštaurátorskú činnosť, ktorá má svoje zákonité postupy. Diagnostiku, na základe toho je spracovaný návrh na reštaurovanie a samotné uskutočnenie. Ani v jednom nájdenom objekte tento proces nebol. Jedine podzemný objekt v nádvorí Bratislavského hradu prešiel výskumom a určitými návrhovými stupňami,“ dodal Puškár.

Bratislavský hrad. Pamiatky, jama, garáže?
„Naše želanie je, aby sa po dokončení garáží objekt dal ešte skúmať a bude sa s ním dať niečo robiť. Neboli totiž splnené zákonné povinnosti reštaurovania, nebola žiadna sanácia, ani návrh na reštaurovanie a ani diagnostika. Je to absolútne neštandardný postup. Smutné je na tom to, že to uskutočňuje ten, kto má dbať na zákonné postupy, a to je Národná rada Slovenskej republiky,“ povedal Puškár.

Vo štvrtok sa pred Bratislavským hradom stretnú odporcovia garáží na akcii, ktorú nazvali Pohreb našich dejín. Organizuje ho Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad.

Na pódiu pod hradom sa vystriedajú odborníci s členmi iniciatívy, aby zosumarizovali nesplnené sľuby kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho a architektov Boudu a Masára, ktoré dali zúčastneným počas rokovaní o ochrane keltsko-rímskych pamiatok, odkrytých počas archeologického prieskumu na severnej terase Bratislavského hra­du.

Prinesú aj truhlu s mŕtvymi dejinami Slovenska a čierne súkno, ktorým chcú obaliť vstupnú bránu do hradu.

NR SR: Rekonštrukcia hradu pokračuje podľa plánov, aj s výstavbou podzemných garáží
Časť prezentácie vzácnych archeologických nálezov na Bratislavskom hrade sa oproti pôvodným plánom zmení, Kancelária Národnej rady SR tak vychádza v ústrety pripomienkam odbornej i laickej verejnosti a úradov. Kancelár NR SR Daniel Guspan minulý týždeň vysvetlil, že nález pod Zimnou jazdiarňou a nález na severozápadnom bastióne budú prekryté.
V časti Zimnej jazdiarne, pod ktorou sú murované stavby antického charakteru z 1. storočia pred naším letopočtom, bude odklápacia podlaha, ak sa zdvihne, návštevníci pod sebou uvidia celý archeologický nález. Priestor na severozápadnom bastióne sa rovnako prekryje viac než sa plánovalo, aby sa zastrešil nález, ktorý tam je, napriek tomu však zostane prístupný verejnosti.

„Kancelárii Národnej rady SR ide predovšetkým o to, aby všetky archeologické nálezy a pamiatky boli prezentované dôstojným spôsobom, ktorý bude zodpovedať ich hodnote. Vychádzame v ústrety názoru časti laickej i odbornej verejnosti,“ povedal Guspan. Rekonštrukcia areálu Bratislavského hradu pokračuje podľa plánov, to znamená aj s výstavbou podzemných garáží, dodal.

http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/356505-boj-proti-garazam-pod-hradom-je-neuspesny-tvrdia-aktivisti/

Posledné KO pamiatkam Bratislavského hradu: Budeme mať viac parkovacích miest ako Louvre!

Aký osud ešte čaká Bratislavský hrad?

BRATISLAVA – Prvé protesty proti výstavbe garáží v areáli Bratislavského hradu začali už v novembri 2014, keď ešte podstatnú časť pamiatok bolo možné zachrániť. Aj napriek enormnej snahe aktivistov, podpore osobností a kritike odborníkov projekt pokračuje podľa plánu, vrátanie výstavby nových garáží v pamiatkovej zóne. Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad hovorí o „pohrebe našich dejín“ za veľmi vysokú cenu kvôli nezmyslu.
SOS-Bratislavsky-hrad
Ochranárom a mnohým obyvateľom Bratislavy je do plaču. Hoci záchranu európskeho kultúrneho dedičstva v areáli Bratislavského hradu podporili tisíce Slovákov, ktorým záleží na histórii našej krajiny a jej prezentácii aj pred očami cudzincov, výstavba bude podľa posledného slova Národnej rady Slovenskej republiky dokončená na základe pôvodného plánu len s minimálnymi ústupkami voči jej kritikom. Nepomohli výzvy, prosby, demonštrácie, racionálne argumenty, dokonca ani komplexné návrhy na zmenu výstavby tak, aby vyhovovala obom stranám.

FOTO Unikátny nález na Bratislavskom hrade: Aktivisti žiadajú odobrať stavbu politikom!

SOS-Bratislavsky-hrad (1)
Odmietanie a ignorácia povolaných

Keltsko-rímskym pamiatkam nevyčísliteľnej hodnoty ani Pamiatkový úrad SR nevenoval dostatočnú vážnosť, keď návrh na ich začlenenie k národným kultúrnym pamiatkam zmietli už v apríli 2015 zo stola. Odôvodnením bolo, že „archeologické nálezy sú už súčasťou areálu národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad a preto im osobitnú ochranu nie je možné poskytnúť.“ Ďalší výsmech prišiel z Krajského pamiatkového ústavu v Bratislave, podľa ktorého vyjadrenia „sú archeologické nálezy dostatočne zabezpečené, nie sú ohrozované a stavebník vykonáva činnosť v súlade so záväznými stanoviskami vydanými úradom.“ Boj o uznanie pamiatok ďalej pokračoval aj pasivitou zo strany Ministerstva kultúry, ktorého Pamiatková inšpekcia občianskym aktivistom odpísala, že „nie je orgánom oprávneným vo veci konať.“ Napokon nepochodili ani na Ministerstve financií, ktorému navrhli, aby správu pamiatok vykonávalo Slovenské národné múzeum. „Ministerstvo financií SR môže v tejto veci konať len na podnet Ministerstva kultúry SR a teda takýto návrh vláde nepodá,“ dočkali sa odpovede.

Aktivisti z iniciatívy SOS Bratislavský hrad

Zmenu využitia stavby garáží žiadali koncom apríla aj poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave, ktorí na spoločnom rokovaní jednohlasne podpísali výzvu iniciovanú SOS Bratislavský hrad a Slovenskou komorou architektov. Obsahom výzvy bola žiadosť o využitie podzemného podlažia garáží na kultúrnu a spoločenskú funkciu. S NR SR konzultovali zmenu výstavby architekti, ktorí predložili realizovateľné koncepčné návrhy úprav stavby. Kancelária NR SR sľubovala spoluprácu, ale k činom sa doteraz nedostala. Predstava, že by sa výstavba predĺžila o dva či tri roky, bola neprijateľná.

Štát zverejnil VIZUALIZÁCIE Bratislavského hradu po rekonštrukcii garáží: Toto čaká na Váhostav!

Posledné KO pamiatkam Bratislavského
„Minister kultúry Marek Maďarič zrušil dve hodiny pred termínom stretnutie s primátorom hlavného mesta Bratislavy Ivom Nesrovnalom na tému garáže na hrade a nebol určený žiaden náhradný termín,“ uviedla iniciatíva SOS Bratislavský hrad. Komunikačný odbor NR SR informoval, že „v stavbe sa pokračuje podľa projektového zámeru tak, ako bola naplánovaná. Keď bude dokončená, bude možné o využití diskutovať.“
Veľkomoravské pamiatky sme už stratili

Napriek tragickému záveru sa iniciatíve SOS Bratislavský hrad podarilo dosiahnuť aspoň prezentáciu odkrytých pamiatok, ktoré majú pre dejiny Slovenska mimoriadny význam a nebudú zasypané. „Dúfajme, že objekt bude aj po výstavbe garáží ešte skúmateľný. Úžasné nálezy z čias Veľkej Moravy už padli za obeť výstavbe,“ vyjadril svoje obavy reštaurátor Juraj Puškár a dodal, že nálezy doteraz neboli podrobené riadnemu skúmaniu, reštaurovaniu či sanácii. „Zakonzervovaním“ v garážach, zhodujú sa odborníci, nebudú pre ich uchovanie vytvorené adekvátne podmienky, napríklad potrebná vlhkosť prostredia.
Budeme mať viac parkovacích miest ako Louvre!

Žalostným faktom je, že „výskum“ tejto významnej archeologickej lokality prebieha s pomocou lopát a ťažkých strojov, dušujú sa aktivisti. „Vyhĺbili 14-metrovú jamu, z ktorej zemina naložila 3 300 nákladných áut,“ ilustroval situáciu architekt Ľudovít Urban s dodatkom, že 150 až 180 parkovacích miest je v lokalite hradu stále nevyužitých. Ak by sme chceli hľadať príklady na porovnanie v zahraničí, v svetoznámom parížskom múzeu Louvre je k dispozícii 615 parkovacích miest a my ich budeme mať po dostavbe ďalších 220 pod areálom Bratislavského hradu až 620, teda viac ako v Louvri! Pre porovnanie, Louvre navštívilo v roku 2013 nepredstaviteľných 16,7 miliónov návštevníkov a Bratislavský hrad navštívi ročne priemerne iba 190-tisíc ľudí. Aj tento do očí bijúci fakt občianskych aktivistov a odborníkov prinútil o úvahách, prečo sa chceme prezentovať práve takýmto absurdným a arogantným prístupom.
Zastupujúci členovia z SOS Bratislavský hrad sú nesmierne sklamaní z prístupu orgánov, ktoré majú právo rozhodovať nielen o osude slovenského kultúrneho dedičstva. Zápis objavu medzi národné kultúrne pamiatky skončil fiaskom a aj pokus o relevantné posúdenie a uznanie významu artefaktov skončil ignoráciou. Aktivisti sú teraz pripravení podať trestné oznámenia a celú vec dohnať až pred súd.

Pred hradom pochovajú slovenské dejiny do truhly

Vo štvrtok 28. mája o 16-tej hodine organizuje SOS Bratislavský hrad pred hradom happening s názvom „Pohreb našich dejín“. Na pódiu budú sumarizovať nesplnené sľuby kancelárie NR SR, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho a architektov Boudu a Masára. Súčasťou happeningu bude aj symbolická truhla s mŕtvymi dejinami Slovenska a čierne súkno, ktorým chcú obaliť vstupnú bránu do hradu. „Pohreb“ bude pokračovať v kaviarni Scherz, kde budú účastníci „pohrebného sprievodu“ diskutovať s obyvateľmi mesta o likvidácii pamiatok na hrade.

http://www.topky.sk/cl/10/1476937/Posledne-KO-pamiatkam-Bratislavskeho-hradu–Budeme-mat-viac-parkovacich-miest-ako-Louvre-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.