Kardinál Tomko o požiadavke spravodlivej mzdy. + Priemerná čistá mzda na Slovensku vlani: 665 EUR, vo Švajčiarsku: 5 tisíc EUR. Zisk slovenských automobiliek ide do zahraničia

Kardinál Jozef Tomko o hodnote ľudskej práce a požiadavke spravodlivej mzdy

Vatikán 31. mája (RV) Vo svojej pravidelnej rubrike pre Vatikánsky rozhlas sa kardinál Jozef Tomko venuje otázke sociálnej spravodlivosti. Hovorí o hodnote ľudskej práce a požiadavke spravodlivej mzdy. Upozorňuje, že obrať niekoho o spravodlivú mzdu predstavuje do neba volajúci hriech.

Arcibiskup podporil petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele

Podporte petíciu na ochranu nedele -už finišujeme. Referendum sme prehrali, žial nad neúspechom rodinám nepomôže. Rodinu ochránia aj spoločne strávené nedele s rodičmi

Výzva KOZ SR: Podporte aj vy petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele! + Svätý Otec: Je neprijateľné, aby sa v našom svete otrocky vykonávaná práca stala bernou mincou
Sociálna spravodlivosť

Po dlhodobej hospodárskej kríze, ktorá zasiahla najmä Európu, ale aj iné svetadiely, objavili sa prvé úradné prehlásenia, že konečne sú tu prvé znaky jej prekonania aj na našom kontinente, keď z amerického svetadiela také hlasy trvajú už dlhšie a sú dôraznejšie. Ako to bolo po predošlej svetovej kríze medzi dvoma vojnami v minulom storočí, aj teraz sa skúmajú príčiny krízy a prostriedky, ako z nej čím rýchlejšie vyjsť. Samozrejme hľadajú sa aj chyby hospodárskeho systému a nápravné prostriedky. Hľadá sa ozajstná „sociálna spravodlivosť“.

Je to otázka pre ekonómov, ale aj pre politikov a podnikateľov, lenže sa priam životne týka zamestnancov a robotníkov. Sám názov poukazuje na jej etický, morálny charakter, ak tá spravodlivosť má byť naozaj ľudská a sociálna.

Otázka je zvlášť citlivá a aktuálna na Slovensku, ktoré nie tak dávno prešlo do hospodárskeho systému inspirovaného zväčša kapitalizmom, pocítilo krízu trochu neskôr ako západné krajiny a len pomaly ju prekonáva. Ľudia sa sťažujú, že sa hospodárske krivdy dostatočne netrestajú. Mzdy a platy sú nižšie ako na západe, ale ceny sú tie isté. Napriek tomu zamestnanci trpia túto situáciu, len aby si udržali prácu.

Celková nezamestnanosť je dosť vysoká. Veľa mužov a tiež hodne žien odchádza na viac mesiacov za prácou do západných krajín. Často prijímajú aj nezdravú prácu. Podľa všeobecného úsudku, ktorý prevláda v cudzine, hospodársky stav našej krajiny sa nepovažuje za veľmi ružový. K hospodárskym a technickým nedostatkom sa pridružujú zjavné alebo skrývané prečiny a priestupky proti etickým zásadám ľudskej morálky a spravodlivosti. Je dosť rozšírený názor, ktorý obmedzuje kresťanský život viery na základné modlitby a zvyky z detských čias, kým zrelý život sleduje akúsi atmosféru, v ktorej sa neberú do úvahy otázky o Bohu a nejaké vyššie požiadavky ducha. Vynikajúci pozorovatelia upozornili, že aj u nás dosť veľa moderných ľudí žije „tamquam si Deus non esset“ – ako keby Boh nejestvoval, alebo ho uzavreli do sakristie. Svet práce, zamestnania, podnikania, politiky, zábavy a podobne ako keby nespadal pod mravné zákony. Tak je to najmä s otázkou práce a podnikania, mzdy a zisku.

Jestvujú rôzne druhy práce. Každá však nesie so sebou určitú námahu a vyžaduje osobné vypätie. Hovorí sa, že práca je zväčša tvrdá. V biblickej histórii sa nachádza dokonca ako trest za hriech prvých rodičov: „V potu svojej tváre budeš jedávať svoj chlieb“ (Gn 3,19). Niektorí považujú manuálnu prácu za nízku, niekedy dokonca za ponižujúcu a tak sa dívajú na prácu pomocníčky v domácnosti čiže slúžky, zametača, umývača, manuálneho robotníka a remeselníka, a podobne. Stále viac počujeme aj tvrdenie, že mechanizovaná a automatizovaná práca odosobňuje, robí z človeka robota, stroj, koliesko vo výrobnom procese. Taká práca robí človeka cudzím sebe samému. Zaiste sme osobne poznali robotníkov s jediným pohybom pri stroji, mechanikov, úradníkov, technokratov, ba aj profesorov a iných, ktorí sú natoľko sústredení na svoju činnosť, že zabudnú na všetko ostatné, stanú sa „roztržití“, chladní, ozajstní byrokrati.

Aké je teda miesto a aká hodnota práce v našom živote? Práca býva aj ťažká, lebo vyčerpáva naše telesné a duchovné sily. Treba ju teda odstrániť z nášho života? Má byť ideálom nášho života to, čo Taliani volajú „dolce far niente“ – „sladké ničnerobenie“? Pri dnešnom podnikaní sa práca zamestnanca dostáva často do konfliktu so záujmami podnikateľa, ktorý dodáva potrebný kapitál a prostriedky na činnosť tých, ktorí vykonávajú závislú prácu a majú za ňu dostávať spravodlivú mzdu. Určiť aká má byť naozaj spravodlivá mzda, je najťažší problém hospodárskej činnosti.

Kresťanská viera priniesla aj v týchto otázkach veľa svetla. Za posledných sto päťdesiat rokov sa nielen účinne ozvala na obranu robotníkov proti nespravodlivému útlaku zo strany kapitalistov, ale aj vypracovala celkovú „sociálnu náuku“, ktorá má korene v prameňoch viery a kresťanskej skúsenosti. Spomeniem iba prvý a druhý vatikánsky koncil a veľkých pápežov ako sú: Lev XIII. s encyklikou „Rerum novarum“, Pius XI. s „Quadragesimo anno“, Pius XII. s vianočnými rozhlasovými prejavmi, Ján XXIII., autor „Pacem in terris“ a „Mater et magistra“, Pavol VI. a „Populorum progressio“, Ján Pavol II. a jeho „Laborem exercens“ a „Familiaris consortio“, Benedikt XVI. a „Caritas in veritate“. Terajší pápež František venuje „sociálnemu rozmeru evanjelizácie“ štvrtú hlavu svojej exhortácie „Evangelii gaudium“. Veľa vykonali aj sociálne týždne v rôznych európskych krajinách. K našej otázke môžu prispieť niektoré z nasledujúcich pripomienok:

Druhý vatikánsky koncil prináša široký pohľad: „Individuálna i kolektívna ľudská činnosť ako taká – čiže to obrovské úsilie, ktoré ľudstvo v priebehu vekov vyvíja, aby zlepšilo svoje životné podmienky – zodpovedá úmyslom Božím. Lebo človek, stvorený na Boží obraz, dostal príkaz podrobiť si zem so všetkým, čo v sebe zahrnuje, spravovať svet v spravodlivosti…“ Koncilový dokument potom pokračuje: „Lebo mužovia a ženy, čo vyvíjajú svoju činnosť, aby zarobili na živobytie sebe a svojej rodine tak, že tým preukazujú primeranú službu aj spoločnosti, môžu právom hľadieť na svoju prácu ako na pokračovanie v diele Stvoriteľa, užitočnú pomoc svojim bratom a ako svoj osobný príspevok k uskutočneniu plánu Božieho v dejinách. Ľudská činnosť ako má v človeku svoj pôvod, priam tak je aj usmernená na človeka. Lebo človek svojou prácou nielenže pretvára veci a spoločnosť, ale aj zdokonaľuje seba samého: mnohému sa učí, rozvíja svoje schopnosti, stáva sa otvorenejším a prekonáva sám seba. Tento rast, správne chápaný, má väčšiu cenu ako všetko možné hromadenie vonkajších bohatstiev. Človek je viac hoden pre to, čím je, než pre to, čo má“ (Gaudium et spes, 34-35).

K dnešnej situácii na Slovensku treba predovšetkým zdôrazniť, že cieľom hospodárskej činnosti nie je čím väčší zisk bez ohľadu na ľudí. Je veľmi nezdravým javom, keď sám robotník musí znížiť svoju mzdu, len aby si zachránil prácu. Obrať niekoho o spravodlivú mzdu je do neba volajúci hriech a priestupok, ktorý by mal štát tvrdo trestať. Štát by mal napomáhať podnikanie v niektorých krajoch (napr. na severovýchode Slovenska, ale aj inde), kde muži i ženy musia chodiť na dlhšiu dobu do cudziny za prácou, na škodu rodiny.

Sociálna spravodlivosť má teda ešte široké pole pôsobnosti aj u nás.

Kardinál Jozef Tomko
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150531002

Priemerná čistá mzda na Slovensku vlani dosiahla 665 EUR, vo Švajčiarsku presiahla 5 tisíc EUR.

O tom, že na Slovensku sú platy nižšie ako v západnej Európe, všetci dobre vieme. Aké výrazné sú však tieto rozdiely? Vďaka Štatistickému úradu EÚ [Eurostat] sa na príjmy v mnohých, nielen európskych, krajinách dokážeme pozrieť jednotnou optikou. Rozdiely v príjmoch obyvateľov jednotlivých krajín sú priepastné. Vyplýva z nich okrem iného aj to, že priemerne zarábajúci Švajčiar zarobí za mesiac toľko, čo priemerný Bulhar za 16 mesiacov.

Priemerné zárobky

priemerné-zárobky

“Podľa najnovších údajov Eurostatu a našich prepočtov dosiahla v roku 2014 priemerná hrubá mzda na Slovensku 862 EUR. Táto suma je o mierne vyššia [o 4 EUR], než uvádzajú štatistiky Štatistického úradu SR [ŠÚ SR], čo je dôsledkom odlišnej metodiky európskych štatistikov”, uviedol analytický tím Poštovej banky. Eurostat však uplatňuje rovnakú metodiku pri dátach za všetky krajiny, a preto sú údaje porovnateľné. Priemerná čistá mesačná mzda zamestnaného Slováka vlani dosiahla 665 EUR a bola tak v rámci porovnávaných krajín 7. najnižšia. Najmenej mesačne zarobia Bulhari, ktorých čistá mesačná mzda dosahuje v priemere len 325 EUR. To je dokonca menej, ako si na účte nájde Slovák pracujúci za minimálnu mzdu. Tá je aktuálne na úrovni 380 EUR v hrubom. Menej ako 400 EUR v čistom mesačne zarobil aj priemerný Rumun a menej ako 500 EUR aj priemerný Litovčan. Tieto údaje sú ale ešte za rok 2013. Menej ako na Slovensku sa zarába aj v susednom Poľsku a Maďarsku.

Priemerná hrubá mzda zamestnanca v Poľsku je približne o „dvacku“ nižšia ako u nás, čistá mzda je nižšia o cca – 30 EUR. V prípade Maďarska sú však tieto rozdiely priepastnejšie. Hrubý plat priemerne zarábajúceho Maďara je asi o – 50 EUR nižší ako u Slováka, v čistom si však nájde menej až o približne – 130 EUR. Maďarskí zamestnanci totiž čelia oproti tým slovenským vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu. Na druhej strane, v Českej republike sú čisté platy v prepočte na eurá rádovo o šesťdesiat eur vyššie ako u nás. Priemerná čistá mesačná mzda v Česku vlani dosiahla 726 EUR. V rebríčku nad nami, no s čistou mzdou do tisíc eur, sa okrem Čechov ocitli ešte aj Chorváti, Estónci a Slovinci. Spomedzi našich susedov majú najvyššie platy Rakúšania.

Priemerná čistá mesačná mzda v Rakúsku vlani dosiahla 2 320 EUR. Ani rakúske príjmy sa však „nechytajú“ na zárobky v ďalších krajinách západnej a severnej Európy. Spomedzi krajín Európskej únie sa „v čistom“ najviac zarába v Luxembursku, a to až 3 188 EUR. Nasleduje Švédsko s priemerným čistým zárobkom 2 826 EUR a Veľká Británia s platom 2 810 EUR. Priemerné čisté mzdy sú teda v týchto krajinách až viac než 4 – násobne vyššie ako u nás. Absolútnou jednotkou nášho rebríčka sú zamestnanci vo Švajčiarsku. V tejto európskej ekonomike vlani prekročila priemerná hrubá mesačná mzda hranicu 6 tisíc EUR, čo v čistom predstavovalo až 5 131 EUR mesačne. Priemerná čistá mesačná mzda v žiadnej inej krajine nepokorila 4 tisíc EUR, hoci Nórom k jej dosiahnutiu chýbalo už len 150 EUR. A koľko sa zarába za oceánom? V USA vlani dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok v prepočte 2 361 EUR a v Japonsku 2 269 EUR. Nezabúdajme ale, že pri porovnávaní miezd je potrebné vždy brať do úvahy aj druhú stranu mince, a tou sú cenová úroveň v krajine a náklady na život. A tie sú v západných ekonomikách vyššie ako u nás. Najdrahšie sa pritom žije na severe Európy, predovšetkým v Dánsku, Švédsku, Luxembursku, či vo Fínsku.

http://www.europskenoviny.sk/2015/05/30/priemerna-cista-mzda-na-slovensku-vlani-dosiahla-665-eur-vo-svajciarsku-presiahla-5-tisic-eur/

Zisk slovenských automobiliek ide do zahraničia
Zahraničné spoločnosti vyprodukujú spolu viac ako 453 miliónov eur zisku, čo je v porovnaní s niečo vyše 1,4 milióna eur zisku slovenských spoločností obrovský rozdiel.

Slovenské firmy tvoria len nepatrnú časť celkových tržieb a ziskov, ktoré vyprodukuje automobilový priemysel na Slovensku. Z analýzy portálu Indexpodnikatela.sk totiž vyplýva, že do zahraničia odchádza cez nadnárodné spoločnosti až 99 % zisku v tomto odvetví.

Väčšina firiem podnikajúcich v automobilovom priemysle má tuzemské vlastníctvo. Na Slovensku pôsobí 61 % spoločností s domácim majiteľom a 39 % patrí zahraničným vlastníkom. Najväčšiu časť slovenských firiem tvoria spoločnosti s ručením obmedzeným (317), za nimi nasledujú živnostníci (193) a prvú trojku uzatvárajú akciové spoločnosti (31).

Podľa analýzy, ktorá vychádzala z tržieb a ziskov jednotlivých firiem pôsobiacich v automobilovom priemysle za roky 2009 až 2014, sú najväčšími ťahúňmi veľké nadnárodné spoločnosti s ich priamymi zahraničnými investíciami.

Slovenské firmy tvoria len zanedbateľnú časť celkových tržieb a ziskov, ktoré vyrobí automobilový priemysel. Zisky nadnárodných spoločností totiž v konečnom dôsledku smerujú do zahraničia. Ich tržby predstavujú podľa údajov portálu až 99,7 % tržieb celého priemyslu a podiel zisku sa pohybuje na úrovni 99 %.

„Spolu viac ako 453 miliónov eur zisku vyprodukujú zahraničné spoločnosti, čo je v porovnaní s niečo vyše 1,4 milióna eur zisku slovenských spoločností obrovský rozdiel,“ upozornil Branislav Vaculčiak z Indexpodnikatela.sk. Príchodom ďalšej automobilky, o ktorom sa špekuluje v médiách, by toto číslo podľa neho pravdepodobne vzrástlo o pár desiatok až stoviek miliónov eur.

(TASR)

http://autobild.cas.sk/clanok/201637/zisk-slovenskych-automobiliek-ide-do-zahranicia

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.