Vláda: Z rizika chudoby musíme „vymaniť“ takmer 200-tisíc Slovákov. Chce prispieť aj k zladeniu pracovného a súkromného života

Socialisti v EÚ presadzujú už niekoľko rokov aj prijatie zákona na ochranu nedele, aby nielen na papieri, ale aj v praxi došlo k zladeniu pracovného a súkromného života. Aj Vláda SR tvrdí, že sa chce sústrediť na opatrenia, ktoré by prispeli k zladeniu pracovného a súkromného života. Bude to iba na papieri, alebo aj v praxi? Pridá sa sociálistický SMER- SD k požiadavkám socialistov v Bruseli a bude tiež presadzovať potrebu nedeľného odpočinku pre pracujúcich na Slovensku, aby rodiny mohli aspoň jeden deň v týždni stráviť spolu? Alebo bude socialistický SMER- SD v praxi nadalej stáť na strane novodobých otrokárov?
AZN tlačí na predstaviteľov socialistickej frakcie v EP aby vplývali na svojho spolustranníka Fica

A. Čulen

Čítajte dole: Brusel predpovedá Slovensku hrozbu. Dôchodcov čaká chudoba

Fico a RichterVláda: Z rizika chudoby musíme „vymaniť“ takmer 200-tisíc Slovákov.
Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku pod priemerom Európskej únie. V roku 2013 dosiahla úroveň 19,8 percenta.

BRATISLAVA. Do roku 2020 by sa mal počet ľudí ohrozených rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia znížiť o 170.000. Takýto cieľ si stanovila Slovenská republika v návrhu Národnej rámcovej stratégie podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, ktorý dnes schválila vláda.

Na rokovanie kabinetu materiál predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku pod priemerom Európskej únie. V roku 2013 dosiahla úroveň 19,8 %, pričom priemerná hodnota za celú Európsku úniu predstavovala 24,5 %.

Slovensko má však problém v tom, že musí bojovať s veľmi vyhranenými formami chudoby a sociálneho vylúčenia v prípade niektorých skupín a jednotlivcov, existujú regionálne rozdiely a štrukturálne problémy na trhu práce.

„Najväčšou výzvou zostáva oživenie rastu zamestnanosti a jeho udržanie, keďže nezamestnané osoby a ich rodinní príslušníci predstavujú významnú časť osôb nachádzajúcich sa v chudobe,“ uviedlo MPSVR SR.

Lepšie sociálne začlenenie občanov
Slovensko si stanovilo niekoľko opatrení, ktoré majú prispieť k lepšiemu sociálnemu začleneniu občanov. Sú nimi podpora zvyšovania cieleného a individualizovaného poskytovania verejných služieb zamestnanosti a zvyšovanie efektívnosti opatrení na trhu práce, podpora zamestnanosti mladých ľudí, podpora rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, zlepšiť sa má aj prístup občanov ku kvalitným službám.

Ďalším opatrením je podpora integrácie marginalizovaných rómskych komunít a reforma odvodového zaťaženia ohrozených skupín.

Slovenská vláda plánuje napríklad pokračovať v projekte Záruky pre mladých, ktoré majú prispieť k zvýšeniu zamestnanosti mladých.

„Záruka pre mladých bude v budúcich rokoch rozpracovaná aj pre špecifické skupiny mladých ľudí, vystavených sociálnych rizikám, ako sú napríklad mladí ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, mladí ľudia so zdravotným postihnutím alebo mladí ľudia ohrození kumuláciou sociálnych znevýhodnení,“ priblížil rezort práce.

Rovnováha
Vláda sa chce sústrediť aj na opatrenia, ktoré by prispeli k zladeniu pracovného a súkromného života.

„Kľúčovými prvkami súboru opatrení sú zariadenia poskytujúce služby starostlivosti o deti predovšetkým do troch rokov veku, nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, pružný pracovný čas, delené pracovné miesto, domácka práca a telepráca,“ vymenovalo ministerstvo práce.

V Národnom programe reforiem na rok 2014 sa tiež konštatuje, že daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových pracujúcich predstavuje jednu z hlavných prekážok pre zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných.

„V tomto smere bude zrealizovaná analýza a vyhodnotenie opatrenia z roku 2013, ktorým došlo k odpusteniu platenia sociálnych a zdravotných odvodov zo strany zamestnávateľa i zamestnanca pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaných ľudí. Na jej základe sa rozhodne o nastavení tohto opatrenia pre ďalšie obdobie,“ uviedol v návrhu rezort práce.

Ministerstvo ďalej informovalo, že bude analyzovať aj zámer zvýšiť finančné prostriedky pre obce a vyššie územné celky na organizovanie aktivačných prác. Cieľom vlády je umožniť aktivizáciu každému, kto o ňu prejaví záujem a umožniť tak doplniť základnú dávku v hmotnej núdzi o aktivačný príspevok.

http://ekonomika.sme.sk/c/7839963/vlada-z-rizika-chudoby-musime-vymanit-takmer-200-tisic-slovakov.html?ref=trz

Brusel predpovedá Slovensku hrozbu. Dôchodcov čaká chudoba

Ak by sa predpovede Európskej komisie naplnili už dnes, priemerný dôchodca by každý mesiac dostal o stovku menej.

BRATISLAVA. Ak si Slováci budú sporiť iba v prvom pilieri, spadnú do chudoby. Upozorňuje na to Európska komisia vo svojej najnovšej správe The 2015 Ageing Report, ktorá sa zaoberá dôsledkami starnutia.

Miera náhrady renty sa totiž významne zníži – zo súčasných 47 percent z priemernej mzdy v hospodárstve na zhruba 35 percent v roku 2030. V praxi to znamená, že kým dnes dôchodca dostáva zhruba polovicu priemernej mzdy, už o pätnásť rokov to bude len tretina.

Na ilustráciu, dnes je priemerná mzda 858 eur a priemerný starobný dôchodok 400 eur. Penzia teda tvorí 47 percent platu.

Na to, aby o pätnásť rokov mal dôchodca rentu vo výške 400 eur, musela by byť priemerná mzda v hospodárstve takmer 1150 eur. Z dôvodu inflácie by si však dôchodca nemohol za svojich 400 eur kúpiť toľko čo dnes.

Penzisti tak nedosiahnu ani hranicu chudoby a budú sa musieť výrazne uskromniť.

„Najväčším problémom je pomer dôchodcov a aktívnej populácie. Keďže obyvateľstvo starne, ľudia v produktívnom veku sa nedokážu poskladať na všetky penzie,“ vysvetľuje Tomáš Rizman z ministerstva financií, ktorý na správe Európskej komisie spolupracoval.

Zároveň pripomína, že tento výpočet vychádza z aktuálnych zákonov a v budúcnosti sa môže zmeniť. Môže ho ovplyvniť rast ekonomiky, inflácia či vyššia zamestnanosť.

Dôchodok sa zmení na dávku
Ministerstvo práce tvrdí, že porovnávame neporovnateľné. „Uvedený prepočet ráta so všetkými dôchodkami, teda aj invalidnými, vdovskými, vdoveckými či sirotskými,“ upozorňuje hovorca rezortu Michal Stuška.

Prognostik tvrdenie ministerstva uvádza na pravú mieru: „To je síce pravda, ale ak by sme brali do úvahy len klasické zásluhové dôchodky z prvého piliera, výsledok by bol ešte horší. V roku 2060 by miera náhrady klesla na 30,4 percenta priemernej mzdy,“ pripomína prognostik Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.

http://ekonomika.sme.sk/c/7840729/brusel-predpoveda-slovensku-hrozbu-dochodcov-caka-chudoba.html

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.