Jalal Suleiman- „MOCNÍ BUDÚ PORAZENÍ“ hovorí prorok Izaiáš. + Juncker ako diktátor: Povinné kvóty treba vnímať v rovine ľudských práv

Narodil sa v malej dedinke na okraji sýrskej púšte neďaleko Homsu, starobylého mesta s historickým názvom Emesa. Na Slovensku študoval na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde obhájil inžiniersky titul aj doktorát. V politike je ľavičiar a v súkromnom živote kresťan. Arabský orientalista, prekladateľ, tlmočník a analytik – Jalal Suleiman.
Jalal Sulejman
TEXT LENKA EREMIÁŠOVÁ, ĽUDOVÍT ŠTEVKOFOTO JANA BIROŠOVÁ, ARCHÍV
Nedávno ste na Slovensku sprevádzali významnú osobnosť: Gregora III. Lahama, patriarchu Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. Aký bol cieľ jeho návštevy Slovenskej republiky?

Patriarcha bol u nás už šesťkrát, vždy na pozvanie metropolitu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Jána Babjaka, pretože má so Slovenskom dobré vzťahy a cíti sa tu dobre. Pri nedávnej návšteve sa stretol s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, s podpredsedom parlamentu Jánom Figeľom aj s prezidentom Andrejom Kiskom. Počas pobytu u nás mal dve zaujímavé prednášky – jednu v Primaciálnom paláci v Bratislave a druhú na teologickej fakulte v Prešove.

Treba si uvedomiť, že arabský svet má zhruba 400 miliónov ľudí, a to je z hľadiska spotreby a ovládnutia hospodárstva cudzím kapitálom veľmi zaujímavé číslo.
O čo boli jeho prednášky?

Hovoril o tom, čo sa deje na území Sýrskej arabskej republiky, ako tam dnes trpia kresťania, aké majú vzťahy s moslimami.

O Sýrii máme dnes jednostranné informácie, napríklad že sa tam vedie občianska vojna proti diktátorskému vládcovi Bašárovi Asadovi, ktorý vraj použil voči vlastným ľuďom chemické zbrane. Aká bola vlastne predvojnová Sýria vašej mladosti?

Za posledných štyridsať rokov dosiahla Sýria veľké úspechy v poľnohospodárstve i priemysle. Bola sebestačná vo výrobe potravín aj energií, produkovala až 9 miliónov ton pšenice a bola jedinou krajinou na Blízkom východe, ktorá ju vyvážala. Nálepku diktátorského režimu si Sýria vyslúžila tým, že si vystačila so svojou produkciou, že robila suverénnu, nezávislú politiku, čo sa mnohým politikom na Západe nepáčilo. Ja som bol už ako študent ľavicovej orientácie a nikdy som nemal problémy so sýrskymi úradmi, nikdy som ako kritik režimu nesedel vo väzení. Tak o akej diktatúre sa hovorí? Sýria mala na rozdiel od niektorých arabských krajín vlastnú ústavu od začiatku minulého storočia, bola tolerantná, sekularizovaná krajina, v jej parlamente je jedna tretina žien.
JalalSuleimanFicouKaddafiho
V Damasku však vládla jediná politická strana Baas…

Áno, je to pravda, tak to bolo zakotvené v pôvodnej ústave, ale dnes už táto strana nemá vedúcu úlohu. Nálepky ako totalitný či diktátorský režim sú neopodstatnené, účelové. Prezident Asad vždy hovoril, že jeho cieľom je demokratizácia krajiny.

Boli v Sýrii náboženské trenice, akých sme dnes svedkami v mnohých krajinách sveta?

Keď pápež Ján Pavol II. navštívil v roku 2001 Sýriu, označil Damask za príklad pre ostatné štáty sveta, pokiaľ ide o spolunažívanie medzi náboženskými skupinami.

Žiaľ, dnes sa o spolunažívaní hovoriť nedá. Občianska vojna, ako sa nazýva zhubný vojnový konflikt v Sýrii, trvá už viac ako štyri roky. Prečo to všetko vzniklo?

Hovoriť o občianskej vojne v Sýrii je falošná interpretácia toho, čo sa tam deje. Áno, v západných médiách sa tento termín používa, hoci mnohí už vedia, že v Sýrii sa odohráva obrovský boj proti terorizmu. Viete, Sýria nie je oddelená od ostatných krajín arabského sveta nejakým čínskym múrom. To, čo sa začalo v Tunisku, Líbyi a pokračovalo v Egypte ako tzv. arabská jar, preniklo aj sem. Lenže v Sýrii sa nevolalo po demokratizácii krajiny ako v Egypte, ale volalo sa po slobode.

Aký je v tom podľa vás rozdiel?

V Egypte nebolo potrebné hovoriť o slobode, lebo tam je všetko sprivatizované, dokonca aj Suezský prieplav je v súkromných rukách. V Sýrii, naopak, sú strategické podniky v rukách štátu a ekonomika je riadená centrálne – preto sa bazírovalo na heslách o slobode, preto sa do toho vložil medzinárodný kapitál. Čosi podobné sa udialo v Československu v roku 1989, keď vzápätí po tzv. nežnej revolúcii prišlo k ekonomickej okupácii krajiny, ktorá trvá doteraz. Treba si uvedomiť, že arabský svet má zhruba 400 miliónov ľudí, a to je z hľadiska spotreby a ovládnutia hospodárstva cudzím kapitálom veľmi zaujímavé číslo. Elity niektorých arabských krajín, na rozdiel od východnej Európy, kládli odpor pažravému zahraničnému kapitálu, preto sa tam naordinovali revolúcie. Sýrsky odpor trvá niekoľko rokov.

Je tu ešte jeden fakt, ktorý sa nedá obísť – vnútorná opozícia. Podľa vás v Sýrii nejestvovala?

V Sýrii vždy bola v politickom živote opozícia. Dokonca už tri roky tam funguje ministerstvo na urovnávanie sporov, čo prakticky znamená vedenie dialógu medzi opozíciou a vládou. Ale robil by som rozdiel medzi opozíciou, ktorá nemá v rukách zbrane, a ozbrojenými skupinami, ktoré sa nazývajú opozíciou neprávom, lebo sú to teroristi z rôznych kútov sveta. Len z Francúzska tu operuje 1 800 džihádistov, z Austrálie ešte viac a zo Saudskej Arábie až desiatky tisíc bojovníkov.

Komu vyhovuje táto situácia, kto má záujem na tom, aby sa v Sýrii bojovalo?

Odstrániť režim Bašára Asada vyhovuje predovšetkým Američanom. Rozhodne by však nemohlo vyhovovať medzinárodnej ekonomike, ak by konflikt trval dlhšie ako doteraz. Chaos môže trvať len istý, nie veľmi dlhý čas, pretože kapitál potrebuje istoty a dlhotrvajúca vojna nemôže byť istotou.

Môžete byť konkrétnejší? Čí kapitál za tým stojí?

Hovoriť treba otvorene: za tým všetkým stoja Spojené štáty americké a niektoré európske krajiny s čiernou, koloniálnou minulosťou.

Nie je tajnosťou, že Rusko stojí na strane Sýrie. Ale sú tu náznaky nového prerozdeľovania sveta a na priateľstvá či spoluprácu kto s kým sa nedá v medzinárodnej politike spoľahnúť. Nerátate s alternatívou, že po dohode Ruska s Američanmi môže prísť k tomu, že Rusi vymenia svoj vplyv v Sýrii za americký vplyv na Ukrajine?

O takejto možnosti by sa dalo uvažovať pred dvoma-tromi rokmi. Dnes je záujem Rusov naďalej politicky podporovať Sýrčanov. Lebo dnes sa front tiahne od Jemenu cez Sýriu až po Krym a za Damaskom a Krymom už nie je nič iba Moskva, a to Rusi dobre vedia. Preto, pokiaľ ide o Ukrajinu a Krym, mám pre Rusko pochopenie.

Jedna vec je podpora Sýrie zvonka a druhá vec je podpora zvnútra. Ako je to s podporou Bašára Asada vnútri jeho krajiny?

Keby Asad nemal podporu väčšiny obyvateľstva, už dávno by padol.

Lenže vonkajšie tlaky na neho sú veľmi silné – ako je možné, že sa proti tým tlakom dokáže brániť niekoľko rokov? Veď jedno krátke bombardovanie NATO zmietlo Muammara Kaddáfího.

Sýria sa nedá porovnávať s Líbyou alebo Afganistanom. Damask je najstaršie mesto sveta a Sýria má sedemtisícročnú históriu, počas ktorej musela prekonávať a prekonala početné existenčné krízy. Vojna proti krajine schopnej klásť odpor nie je pre útočníkov jednoduchá záležitosť. Viete, kde je vraždenie na dennom poriadku, tam už nie je miesto ani pre strach.

V Sýrii sú terčom brutálnych útokov islamistov najmä kresťania. Ako si vysvetľujete, že kresťanská Európa vedie pštrosiu politiku a zatvára oči pred touto skutočnosťou?

Netreba sa tomu až tak čudovať. Skúsme sa trochu pozrieť do európskej histórie. Veď osmanský sultán Sulejman sa dostal pred brány kresťanskej Viedne s výdatnou pomocou kresťanských Francúzov, ktorí chceli oslabiť svojho úhlavného nepriateľa v strednej Európe. Posledné vraždenie kresťanov v Sýrii sa odohralo v roku l870, keď chcela Veľká Británia ovládnuť v Damasku trh s textilom. Keďže tento trh mali v rukách tamojší kresťania, bolo treba s nimi zatočiť. Vyvolali šarvátku, pri ktorej bolo zabitých desaťtisíc kresťanov.

Elity niektorých arabských krajín, na rozdiel od východnej Európy, kládli odpor pažravému zahraničnému kapitálu, preto sa tam naordinovali revolúcie.
Na miestach bojov sú sýrske dediny a mestá takmer vyľudnené. Koľko je vlastne v Sýrii utečencov?

Polovica národa. Sedem miliónov žije vo vnútornej emigrácii a tri milióny prevažne v utečeneckých táboroch v zahraničí. V tomto počte je zahrnutých približne 450-tisíc kresťanov, čo zostali nažive.

Problém Iraku, ale aj Sýrie je Islamský štát. Ako vníma domáce obyvateľstvo fakt, že Američania a niektoré ďalšie štáty NATO bombardujú pozície islamistov?

Keď aliancia bombarduje sídla islamistov na území Iraku a Levanty bez spolupráce s legitímnou vládou Sýrie, potom to obyvateľstvo vníma ako novú križiacku výpravu. V boji proti ISIS je nevyhnutné spolupracovať s legitímne zvolenou vládou aj s moslimami. Žiaľ, po tom, ako začali koaličné sily bombardovať územie Iraku a Levanty, cez turecké hranice denne prichádza bojovať na územie Sýrie asi tisíc v Turecku vycvičených mudžahedínov.

Podľa informácií sa na mape ISIS nachádza už aj Slovensko. Naozaj nás môže islamský štát priamo či nepriamo ohroziť?

Môže. Predsa vieme, že do Sýrie odchádzajú po tisícoch bojovať na strane ISIS islamisti z Európy, ktorí po návrate predstavujú pre každú krajinu obrovské riziko. K tomu pristupuje problém masovej imigrácie najmä zo severnej Afriky. Nikto nemôže zaručiť, že práve Slovensko bude v Európe oázou pokoja.

Európsky parlament schválil kvóty utečencov pre jednotlivé štáty Európskej únie, za ktoré hlasovali aj slovenskí europoslanci. Podľa medializovaných údajov by Slovensko malo prijať vyše tristo imigrantov, ale iné prepočty hovoria až o päťtisíc utečencoch. Ako sa pozeráte na problém imigrácie vo vzťahu k Slovenskej republike?

Za minulý rok bol počet imigrantov, ktorí dorazili do Európy, 626-tisíc. Podľa toho by išlo, ak dobre rátam, o kvótu až 10 500 utečencov pre Slovensko. Kvóty treba odmietnuť. Ubezpečujem vás, pretože ten problém dobre poznám, že prví utečenci zo Sýrie boli bohatí ľudia. Tým, že sa stanovia kvóty, otvorí sa brána do Európy, prílev utečencov ešte vzrastie – každý bude chcieť ísť za vidinou lepšieho života. Bol som svedkom, ako patriarcha Antiochie Gregor III. kritizoval kvóty a povedal slovenským ústavným činiteľom, že nepovažuje za pomoc prijatie utečencov, ale prijal by takú pomoc, aby jeho krajania mohli zostať vo svojej krajine. Podľa neho je prítomnosť kresťanov na Blízkom východe nesmierne dôležitá z hľadiska úlohy, ktorú tu zastávajú. Európska únia je pokrytecká, rieši prejavy vojny, ale nerieši samotnú vojnu.

Európska únia je pokrytecká, rieši prejavy vojny, ale nerieši samotnú vojnu.
Aké by bolo riešenie podľa vás?

Nepredávať zbrane teroristom.

Kto ich predáva?

Francúzi sa netaja tým, že predávajú zbrane tzv. ozbrojenej opozícii. Aj Američania priznávajú, že ozbrojujú tzv. umiernených. Poznám situáciu v Sýrii: umiernený je ten terorista, ktorý si oholí bradu.

Oholená brada zmení povahu človeka?

To sa pýtam aj ja. Mohol by som uviesť aj ďalší príklad falošného riešenia problémov terorizmu. Pred tromi týždňami sa udiali veci ako z kovbojského filmu: americké komando zlikvidovalo vo východnej Sýrii vraj veľmi významného teroristu ISIS Abú Sajjáfa. V skutočnosti išlo o človeka zodpovedného za obchod s ropou, Tunisana s irackým občianstvom, s ktorým sa Američania nezhodli. Chápete, prečo komando so súhlasom prezidenta Obamu zlikvidovalo tohto človeka?

Keď ide o ropu, medzinárodné právo a morálka musia ísť bokom…

Všetky vojny v minulom storočí sa viedli pre ropu. Vojny, ktoré sa budú viesť v tomto storočí, budú pre plyn, pretože zásoby čierneho zlata sa čoskoro vyčerpajú. Blízky východ, Sýria, Palestína a Jordánsko sú územia, cez ktoré budú viesť plynovody. A tie sú aspoň také strategicky dôležité ako zásoby plynu. Z tohto hľadiska je strategicky dôležitý aj Balkán. Položme si otázku: Je náhoda to, čo sa deje v Macedónsku?

Hosťami najnovšieho vydania diskusnej relácie Extra téma boli podpredseda SNS Jaroslav Paška a podpredseda KSS Jalal Suleiman. Moderátor Radovan Kondrlík položil diskutujúcim otázky dotýkajúce sa aktuálnej situácie v Sýrii, Izraeli, Palestíne ale aj nebezpečného fenoménu akým je Islamský štát.
Reláciu si môžete pozrieť na www.extraplus.sk/video
pod názvom SLOVENSKO JE NA MAPE ISLAMSKÉHO ŠTÁTU.
Pravidelne sa zúčastňujete na demonštráciách proti základniam NATO na Slovensku. Myslíte si, že táto iniciatíva môže mať úspech?

Aj keby sme mali pocit, že zajtra vypukne vojna, tak dnes je ešte stále čas na to, aby sme sa domáhali mieru. Mimochodom, reči o základniach aliancie NATO sú klamstvom, pretože všetky vojenské základne na území Európy sú základňami americkej armády. Tzv. slovenská elita, tých 130 slovenských a českých intelektuálov už posiela pozývacie listy Obamovi, Merkelovej a Hollandovi. Pripravuje sa nová okupácia východnej Európy? Našou povinnosťou je postaviť sa proti tomu, vyvolať občiansky odpor proti okupácii a vojne. Nemôžeme mať strach z vazalov USA. Na demonštráciách sme jednotní bez ohľadu na politické a náboženské názory. Treba dvíhať slovenské vlajky nad hlavu, pretože tí, ktorí chodia demonštrovať na námestia, sú svedomím tohto národa a mám ich rád.

Proti vám však stoja neúmerne väčšie sily, mainstreamové médiá a najmä zámorská veľmoc, ktorej sa podriaďuje politika Európskej únie.

Dovolím si zacitovať z 8. a 9. kapitoly proroka Izaiáša: Mocní budú porazení, pretože Boh je s nami. Aj keď mocnejší budú mocnejší, iba porážka ich čaká, pretože Boh je s nami. A to hovorím ako sýrsky kresťan a podpredseda Komunistickej strany Slovenska.

http://www.extraplus.sk/clanok/mocni-budu-porazeni

Juncker: Európska komisia nezmení svoj postoj k prerozdeľovaniu azylantov

Európska komisia v apríli oznámila návrh plánu, ktorý presadzuje povinné kvóty utečencov medzi členskými štátmi

Európska komisia (EK) nebude aj napriek odporu niektorých členských štátov meniť svoj postoj k návrhom týkajúcim sa prijímania a prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi štátmi EÚ. Uviedol to v stredu predseda EK Jean-Claude Juncker, ktorého vyjadrenie dnes priniesol spravodajský server EurActiv.

Juncker na fóre Európske rozvojové dni (ERD 15) pripomenul, že Európska únia má určitú zodpovednosť voči zvyšku sveta.

“Nejde o charitu, ale o partnerstvo v obojstrannom záujme. Musíme odmietnuť myšlienku bipolárneho sveta, v ktorom sa jedna strana rozvíja a druhá stagnuje,” konštatoval šéf exekutívy EÚ.

 

Juncker zdôraznil, že všetko úsilie členských štátov nanič, ak sú zanedbané ľudské práva. To je podľa neho dôvod, prečo EK nedávno navrhla Európsku migračnú agendu.
“Všimol som si, že nadšenie medzi členskými štátmi pre návrh na zdieľanie bremena nie je veľké, ale komisia nebude meniť svoje predstavy o legálnej a nelegálnej migrácii,” povedal Juncker.


Dodal, že problém prisťahovalectva treba vnímať v rovine ľudských práv, lebo aj prisťahovalci na území EÚ, ktorí opustili svoje domovské krajiny či už z hospodárskych alebo politických dôvodov, majú právo na rešpektovanie osobnej dôstojnosti.

Európska komisia v apríli oznámila návrh plánu, ktorý presadzuje povinné kvóty utečencov medzi členskými štátmi. Túto iniciatívu ešte musí schváliť Európska rada. Tam však vládnu názorové rozpory, lebo na jednej stane sú štáty postihnuté masívnym prílevom nelegálnych prisťahovalcov (Taliansko, Rakúsko a Švédsko), na druhej strane systém relokácie odmietajú Británia, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Španielsko.

Španielska vláda nie je proti systému kvót, kritizuje skôr algoritmus, ktorý EK použila pre rozdelenie nelegálnych prisťahovalcov medzi členské krajiny. Okrem počtu už prijatých utečencov a miery nezamestnanosti sú ďalšími kritériami HDP každej krajiny a počet obyvateľov. Madrid poukazuje na to, že posledné dve kritériá stavajú Španielsko do nevýhody oproti iným krajinám.

http://www.hlavnespravy.sk/juncker-europska-komisia-nezmeni-svoj-postoj-k-prerozdelovaniu-azylantov/628336

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.