Mezenská o protestoch v Bratislave a nálepkách mainstreamových médií o zhromažďovaní “nackov”. + Je nepochybné, že v stále modernejšom svete stále viac vzrastá násilie a nenávisť.

Mnohí naši politici, analytici a média odsúdili nedávne masové protesty v uliciach Bratislavy. Vláda dokonca mieni pripraviť novelizáciu zákona, ktorá obmedzí podobné protestné akcie občanov, čo môže byť veľmi nebezpečné pre slobodu prejavu. Niektorí politici však celú situáciu hodnotia inak…

K tým „druhým“ patrí aj poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská, ktorá sa na svojej facebookovej stránke podrobne venovala udalostiam v uliciach nášho hlavného mesta a celej tejto problematike. „Napriek všetkým možným nálepkám mainstreamových médií o zhromaždených “nackoch”, ja som sa na protest prišla pozrieť práve preto, že ma pozvalo mnoho ľudí, ktorí s fašistami, neofašistami a inými – izmami nemajú vôbec nič spoločné. “Nemali žiadne kanady na nohách” a neublížili by ani muche,“ prízvukuje politička.

Mezenska
Na snímke poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská

„Označovať občanov, ktorí v teniskách a polotopánkach vyjadrovali svoj postoj k imigračným procesom, napokon postoj, ktorý je súladný s postojom vlády a premiérom za fašistov, je demagógia a veľká politická neznalosť. Veď títo ľudia pokiaľ viem nemajú žiadnu politickú moc, ktorá je prerastená s oligarchicko-korporatívnym konaním. Zdá sa mi, že niekto si mýli pojmy a dojmy. Lebo, ak za fašizmus považujeme túto definíciu, tak vo fašizme už popravde dlhšie žijeme. Neprinášajú ho do ulíc občania, chrániaci svoju bezpečnosť, svoju vlasť, národné a sociálne práva,“ zdôrazňuje.

„Ľudia majú právo vyjadriť svoj postoj, hlavne keď sa v konaní vlád a politikov toľkokrát sklamali a nemôžu sa na nich žiaľ spoliehať. Je dobré, že sa väčšinová časť slovenskej spoločnosti – občianska a politická, vládna zjednocuje v postoji, že imigrantom môžeme najviac pomôcť, ak vyvinieme všetko možné úsilie na vytvorenie a garantovanie politických, občianskych, sociálnych a ekonomických práv v ich domovoch,“ vysvetľuje Mezenská.

„Najviac sa dnes musia v pomoci imigrantom angažovať tie štáty, ktoré napätie v dotknutých krajinách a vlnu utečencov spôsobili. Je potrebné z úrovne našej diplomacie vyzvať ich k zodpovednosti a náprave stavu, ktorý pod zásterkou “ochrany ľudských práv” spôsobili. Keď budú “zhasovať požiare”, čo zapríčinili, prestane ich baviť zakladať stále nové a nové “ohne” v ďalších krajinách. Prestane ich konečne baviť robiť hotové peklo ľuďom zo života, hazardovať s ich životmi. Každý musí niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy. Slovensko, vláda a politici majú čo robiť, aby naši občania pre zlyhávajúci systém ochrany práv a hodnôt, chudobu doma tiež nemuseli utekať,“ domnieva sa poslankyňa.

„Sobotňajší protest bol označovaný za extrémistický. Zúčastnení ľudia za nacistov, fašistov a extrémistov. Myslím, že politici, čo to vyslovili by mali vážne zvažovať takého pojmy. Ja nevylučujem, že sobotňajší protest vytvoril priestor pre politickú kampaň niektorých jednotlivcov, ale viem, že tam boli mnohí aktivisti, zúfalí ľudia, ktorí sa potrebujú brániť a chrániť pred dôsledkami politického riadenia, uvelebeného za dlhé roky. To politické riadenie je poriadne prerastené diktátom finančného kapitálu a diktátom novodobých oligarchov a veľkoburžuov,“ je presvedčená politička.

„Dnes už ani verejným tajomstvom nie je, že našu spoločnosť ovládajú nadnárodné monopoly. Diktujú vláde a aj občanom. Stali sa z nás rukojemníci, vo vlastnej zemi. Vláda nedokáže od nadnárodných monopolov vymôcť dividendy a ani ochranu našich práv. O slobode sa už nedá skoro vážne vôbec hovoriť. A nechápem, kde a kto berie tú drzosť nadávať do fašistov a neofašistov, nacistov obyčajným občanom, ktorým pre sociálny a občiansky útlak, obavu o ich budúcnosť a bezpečnosť neostáva iné ako vyjsť na ulicu. Kde sa majú brániť, ak ich už nik nechce počuť? Odporúčam, aby si tí politici, čo občianskych aktivistov zvyknú urážať, pozreli definíciu fašizmu a ďalšie politické pojmy, od ktorých nedbalo odvodzujú svoje nadávky,“ navrhuje Helena Mezenská.

„No nastal čas vyjasniť si pojmy. Čo vskutku extrémistické je. Či to nie je práve systém, ktorý do poroby privádza stále viac ľudí. A zastrašovaním a hrozbou sily sa aj konzervuje. Poznám desiatky konkrétnych prípadov ľudí, ktorých práva sú potláčané, nedokážu vymôcť svoje oprávnené nároky a chrániť, pomôcť im nevedia ani súdy a ústredné orgány. To je normálne? Nie je toto extrémizmom, ak k účelu ochrany práv ľudí vytvorené orgány, zlyhávajú a ešte ten útlak ľudí konzervujú? A ak sa voči tomu ľudia bránia, prejavujú kriticky, tak sú zrazu radikáli? Extrémisti? Fašisti? Je to nehanebné nálepkovanie a zlomyseľné zavádzanie, čistá manipulácia. Ľudia, ktorí bránia svoje práva a slobody, svoje právo na život sú naopak správnymi občanmi. Buďme bdelí, majme otvorené oči a srdce, nedajme sa nikým zastrašiť, manipulovať a znechucovať. Stojme pevne rovnými nohami na Zemi, tak aby náš rozum a srdce boli za jedno,“ zdôrazňuje poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.

http://www.hlavnespravy.sk/mezenska-o-protestoch-v-bratislave-a-nalepkach-mainstreamovych-medii-o-zhromazdovani-nackov/637030

Ak opovážlivo zbožňujeme tento meniaci sa svet,

neničme pritom stále rovnako krásny Kristov kvet!

Je nepochybné, že v stále modernejšom svete stále viac vzrastá násilie a nenávisť.
Percentuálne je možno menej smrtonosné a kruté, ako v dávnych dobách, ale na druhej strane
oveľa viac rafinované a úmyselné.
o pokračování financování doktorandského stipendia Madeleine Albrightové vládou ČR

Prostriedky násilia sa stále vylepšujú a takisto sa nachádzajú stále dokonalejšie prostriedky
manipulácie a lži. Kalné vody sa darí kaliť stále lepšie a život indivíduí, alebo milosrdnejšie,
Božích dietok, má stále neurčitejšiu a relatívnejšiu cenu. Ako sa my, kresťanské spoločenstvo,môžeme tomu brániť?

Stále znovu a stále pokornejšie si priznajme, že nemáme na to, aby sme vytvárali perfektný
raj pre úplne všetkých, ani pri stále väčšej racionalite a lepšej technike. Kristus hovorí, že
neprosí za tento svet, ale za tých, ktorých mu jeho Otec dal a v budúcnosti dá. Keď umýval
nohy učeníkom, dával im najavo, ako sa majú k sebe správať, ako majú nielen meniť svet, ale
uchovať aj existenciu svojho spoločenstva.

My iste máme byť milosrdní a dobrí aj k ľuďom, ktorí majú iné názory a koncepcie, pre
ktorých je násilie a nerovnosť v základe ich pohľadu na svet, nielen prakticky, ale oproti
Kristovej náuke aj teoreticky. Iste im môžeme umyť nohy, aj kúpiť topánky, ak to náš
prebytok umožňuje. Ale nemôžeme im dávať najavo, že veriť v Alaha, alebo kradnúť, je
úplne v poriadku! A takisto nemôžeme tvrdiť, že snaha obrátiť a poučiť iných ľudí a
odovzdať im radostnú zvesť, je len vyzdobenou bublinou!

Je nielen proti kresťanstvu, ale aj proti základnej logike, snažiť sa prispôsobovať ľuďom,
ktorí sa často aj programovo nechcú prispôsobovať nám. Ježiš hovorí, že ako jeho ovečky ho
máme nasledovať ako dobrého pastiera. Ale ak na to máme, upozorňuje nás, že sa máme
snažiť byť nielen ovečkami, ale aj pastiermi, a to nie hocijakými, ale dobrými, dokonca so
snahou byť dokonalými, ako je náš Otec nebeský.

Vnímať bolesť druhých ľudí je dôležité, ale nemenej dôležité je aj hľadať príčiny bolesti,
nedostatku a lži, alebo sa o to aspoň úprimne snažiť. Toto je naše poslanie, s ktorým nás
Kristus posiela do nemilosrdného, krutého a komplikovaného sveta a my sa za tento cieľ
musíme dokázať zrieknuť úplne všetkého a obetovať sa až do krajnosti. Ale nie tak, že
budeme zneucťovať, po latinsky dehonestovať, svoje spoločenstvo, svoje spôsoby, zásady a
tradície. Ak takýmto spôsobom pochovávame samých seba, náš Otec nebeský sa nám
nepoďakuje a bude si hľadať iných, úprimnejších, statočnejších a pokornejších nasledovníkov.
Možno aj z  tých, ktorí robia zle a my im nedokážeme rozumne pomáhať a vzdávame sa aj
privilégia a povinnosti účinne a jasne im zvestovať radostnú zvesť. Ak sami sebe nechceme
dobre, komuže budeme lepší? Ak nedokážeme pravdivo pomenovať nespravodlivosti,
manipulácie a sebectvo, ktoré produkujeme práve my, ako chceme nasledovať Krista a zmeniť

Náš zakladateľ sa obával, či ešte nájde vieru na Zemi, keď znovu príde, teda takú vieru,
akú on hlásal a predstavoval si. Pretože tej hlúpej viery a hriešnej sebadôvery je stále dosť.

KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!

Vlado Gregor

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.