Laudato Si’: Prečo zostávam verný pápežovi! + Nemecké Rádio Vatikán a obrázok lesieb

Tých 222 strán nás niečo stojí. Ako pristupovať k encyklike „Laudato Si’“ pápeža Františka ako hobby blogger? Komentár Felixa Honekampa

Deti a sexualita

Kolín, 7.7.2015 (kath.net/Papsttreuer Blog) 018 068 – Raz ma už pochytila chuť encykliku „Laudato Si‘“ pápeža Františka jednoducho odsunúť do kúta. To pre blogera, ktorý sa považuje za verného pápežovi, nie je veľmi chvályhodné. Potom som zasa narazil na vety, ktoré by som podpísal krvou, aj keď by ich realizácia zrejme bola veľmi namáhavá. Teda žiadne starosti, som stále ešte verný pápežovi, no musím pripojiť nejaké poznámky pod čiarou, ktoré sú potrebné. Jedna by mohla znieť: Stojím verne pri pápežovi a som v mnohých veciach úplne iného názoru ako on! Možno to porovnať s manželstvom: S mojou ženou tiež nie som vždy toho istého názoru, napriek tomu ju milujem a verne stojím pri nej.
A ako v manželstve je tu základ pre to spoločné, v ktorom vyjadrenia pápeža Františka zdieľam: Je to v encyklike v celej hĺbke podložené vysvetlenie, prečo je Bohom odôvodnenou úlohou človeka zachovávať stvorenie. To pre väčšinu nie je ničím novým, ale mnohí si interpretujú formuláciu Biblie „podrobiť si Zem“ ako voľnosť vykorisťovať zdroje, iné živé bytosti, iných ľudí a konečne aj celé životné prostredie. Ďalší sa však zasa domnievajú, že človek je koniec koncov iba stvorenie medzi mnohými a má sa tejto roli prispôsobiť.

Obom však pápež protirečí: Človek – v protiklade so zvieratami a zvyškom životného prostredia – ako na obraz Boží stvorená bytosť má mimoriadnu dôstojnosť a mimoriadnu zodpovednosť. Človek je stvorený ako slobodný, čo mu umožňuje vedome robiť zlo, konať nezodpovedne. Zviera to nevie! Ak človek hľadí na svoju úlohu vo vzťahu k Bohu s týmto predpokladom, má to následky na jeho správanie sa k životnému prostrediu, ktoré ho obklopuje. Tento náhľad ho uchováva pred tým, aby jednému z oboch – životnému prostrediu, či človeku – venoval príliš málo či príliš veľa pozornosti a pohľad na okolité prostredie nespoľahlivo obmedzil aj na ekocentrizmus.

S pápežom možno iba súhlasiť, ak napomína k zodpovednému prístupu k darovaným, či skôr prepožičaným zdrojom. Znie trocha profánne, keď uvádza, že by mohlo byť aj aktom lásky vzdať sa konzumu, nespotrebovať viac ako skutočne potrebujeme, ale presne o to ide: Zachádzame s Božím stvorením skutočne láskavo? Alebo je náš prístup k existujúcim zdrojom poznačený egoizmom? Odpoveď leží pravdepodobne niekde v strede a od človeka k človeku sa líši. Ale veci – iní ľudia, zvieratá, zdroje, životné prostredie – vnímať ako Božie stvorenie, ktoré stvoril v láske, a ktoré Boh na konci histórie stvorenia považuje za „veľmi dobré“ a prevziať vlastnú úlohu ako Boží obraz, s nesplniteľným nárokom milovať tak ako on, znamená vskutku obrátenie, ktoré pápež opisuje ako „ekologické obrátenie“.
Nepopierateľné tiež je, že zdroje sú rôzne rozdelené a životné podmienky a zmeny majú vplyv na blaho ľudí vo svete. Ak sa dnes exportuje jedovatý odpad do krajín tretieho sveta, tak je to z kresťanského hľadiska neudržateľný stav. Prirodzene možno argumentovať, že tieto krajiny využívajú možnosti, aké majú. Na druhej strane priemyselné krajiny tu konajú z pozície silnejšieho a o demokratických a slobodných štruktúrach nemožno väčšinou v rozvojových krajinách hovoriť, preto tam nemožno hovoriť ani o slobodnom trhu s rovnocennými partnermi.

Apel pápeža preberať kresťanskú zodpovednosť, ktorá vyplýva z vlastného blahobytu, je teda pochopiteľný. Kresťana sa majú problémy a núdza iných ľudí dotýkať aj vtedy, ak za to nie je zodpovedný. K tomu patrí aj to, že ráta aj s následkami vlastného konania pre iných. Priemyselná produkcia, poľnohospodársky rozvoj, alebo konzum nemajú účinky len na naše vlastné prostredie, ale vyvolávajú celosvetové dôsledky na životné prostredie a iných ľudí, ktoré nemožno jednoducho ignorovať, či odbaviť ako osobnú smolu ľudí nepriamo postihnutých.

To všetko pápež vysvetľuje jasnými slovami a som rozhodne ochotný ho v tom nasledovať, aj keď o niektorých problémoch, ktorým sa venuje rozsiahla časť textu, usudzujem inak. Tak pri uvádzaní okolností klimatických zmien sa mohli aspoň naznačiť aj kritické hlasy, ktoré klimatické zmeny vo všeobecnosti odmietajú, alebo ľudské komponenty spochybňujú. To, že máme masívne problémy so životným prostredím, možno sotva poprieť. Tu nechcem pápežovi o existencii a príčinách klimatických zmien protirečiť.
Skutočne kritické sa to však stáva pri posudzovaní prostriedkov riešenia problémov. Pretože nepredpokladám, že pápež je zvlášť školený v oblasti národného hospodárstva a podnikovej ekonomiky – a ani nemusí byť –môžem iba predpokladať, že na tomto mieste mal skutočne zlých či jednostranných poradcov. Pokrok a hospodársky rast robiť zodpovedným za znečisťovanie ovzdušia, chudobu vo svete klásť za vinu slobodnému trhovému hospodárstvu je síce pre laikov – lebo to stále znova počúvame – prijateľné, ale odporuje to pozorovaniam, ktoré môžeme robiť: V najchudobnejších krajinách sveta nevládne trhové hospodárstvo, ale doteraz občas divoký socializmus spolu s korupciou a rodinkárstvom.

Zo slabosti týchto krajín nemožno preto viniť slobodu trhu, ale práve chýbajúcu slobodu. Ale až prosperujúce hospodárske oblasti sú v stave venovať sa naliehavým otázkam životného prostredia. Na tomto mieste stavať práve na menej trhu, na zmierovaní sa s recesiou v blahobytných krajinách a na väčší vplyv a kontrolu štátom je prinajmenšom nezodpovedné.

Pápež sám hovorí o tom, že zákonmi a štátnymi i nadštátnymi úpravami možno správanie ľudí zmeniť iba relatívne, poukazuje na potrebu subsidiárnej zodpovednosti s rodinou ako najmenšou spoločenskou jednotkou. To mu však nebráni, aby na mnohých miestach volal po centralistických úpravách a medzinárodných inštitúciách na kontrolu dodržiavania úprav.

Sprisahaneckí teoretici tu už vidia na horizonte „New World Order“ (Nový svetový poriadok), no mne sa skôr vnuká podozrenie, že pápeža tu zachvátila určitá neistota a aj pesimizmus voči ľuďom.
Ako kresťania máme svoju zodpovednosť robiť misie – potrebné prevzatie zodpovednosti za svet potom z toho vyplýva samo. Kresťanský obraz sveta chcieť legalisticky zabetónovať, považujem naproti tomu iba za kontraproduktívne z tohto hľadiska. Zjavuje to aj protirečenie v myslení: prečo by sa mali inštitúcie, zvolené a demokraticky zlegitimizované, národné či nadnárodné, v každom prípade vedené ľuďmi, ktorí sú tak vybavení mocou, morálne lepšie správať ako jednotliví ľudia? Skúsenosti nám ukazujú pravý opak!

Ako vidíme: Veľa svetla, ale aj nemálo tieňa v tomto dokumente. Svetlo predovšetkým v otázke teológie o stvorení, v úlohe človeka, v ocenení a láske Boha voči všetkému stvorenému. Tieň na tých miestach, kde sa uvádzajú viac či menej konkrétne odporúčania ako konať. Tie posledné sú – čo je zaujímavé – aj zreteľne menej podložené teologickými dielami, čo je na jednej strane logické, keďže nemôže ísť o dogmatické usmernenia. Na druhej strane to jasne ukazuje aj to, že pápež tu nezastupuje nijakú novú náuku Cirkvi, ale mienku, ktorá sa zakladá na informáciách, čo má k dispozícii, na výsledku poradenstva svojho štábu. Do tej miery sa môžem ako katolík a hospodársky liberál v pokoji s týmto dokumentom zmieriť.
Ako všeobecný záver – pripúšťam, že nie je odo mňa – by sa mohlo konštatovať, že by sme si základy encykliky ako kresťania rozhodne mali vziať k srdcu, tie odporúčania na konanie však bude lepšie ešte raz presne preveriť.
Pápež František teda naďalej nie je nijaký liberál, má očividnú možno spoločensky podmienenú obľubu etatistických riešení – teda riešení pevnej štátnej moci – keď ide o verejné blaho alebo celosvetové relevantné otázky. V tomto ohľade sa mi zdajú jeho výpovede nesprávne a škodlivé. Uznať však môžem, že argumentuje z pravej lásky a starosti o životné prostredie a o ľudí. To, že svet nie je v poriadku, vidíme všetci, aký by mal byť ukazuje pápež na náuke o stvorení a ako sa k tomu dostať, o tom sa názory rozchádzajú.

A v tomto zmysle som si predsavzal, že v budúcich týždňoch budem hľadieť na encykliku s obmedzením na určité úseky. Iba tak možno získať celkový obraz o tomto rozsiahlom diele. … a celkom v tom zmysle, že mojim čitateľov umožním účasť na mojom „zamýšľaní sa“, dúfam aj v tú či onú dodatočnú myšlienku. Tento príspevok teda bude mať pokračovanie, kde sa budeme môcť spoločne vnoriť do podrobností encykliky. To bude trocha práce, ale pápež si tiež s tým dal prácu, takže sa od nás môže očakávať, že ju neodbijeme jednoducho niekoľkými vetami. Paušálne úsudky o jeho výpovediach – to je dúfam jasné – si pre „Laudato Si“ v nijakom prípade dovoliť nemôžeme! –zg-

Pápež František hovorí o ceste do Nemecka!

Quito, 5.7.2015 (kath.net/KNA) 018 073 – Pápež František očividne plánuje návštevu Nemecka. Pri lete z Ríma do ekvádorského Quita v nedeľu žurnalistom povedal, že kancelárka Angela Merkelová (CDU) ho pozvala a to je «veľmi dobrá vec». Mala by to byť európska misia mieru, ako povedal pápež. Konkrétny dátum neuviedol, ale jasne vyjadril, že ide o aktuálne plánovanie cesty.
Nedávno sa opakovane špekulovalo, že František na pozvanie Biskupskej konferencie Nemecka, kancelárky a nemeckého prezidenta čoskoro pocestuje do Nemecka. Oficiálne potvrdenie pozvania prezidenta Joachima Gaucka, však ešte nie je na stole. -zg-

Nemecké Rádio Vatikán a obrázok lesieb

Článok po protestoch odstránili, no o tri dni spolu
s fotografiou znova uverejnili!

Rím, 6.7.2015 (kath.net) ) 018 074 – Nemecká redakcia Rádia Vatikán musela cez víkend odstrániť z webovej stránky fotografiu lesieb. Obrázok zakúpený od AFP prezentuje dve lesbické ženy, ako sa bozkávajú. Fotografia veľkého formátu mala očividne ilustrovať interview s teológom morálky s názvom „Cirkevná sexuálna morálka v pohybe“. Ako sa kath.net dozvedel, už v piatok boli o obrázku informovaní vysokopostavení členovia Rímskej kúrie. Cez víkend potom obrázok odstránili.
Kto nesie zodpovednosť za uverejnenie fotografie je zatiaľ nejasné. Nemeckú redakciu Rádia Vatikán finančne podporuje Biskupská konferencia Nemecka.

Komentár k tomu uvádza Matthias von Gersdorff:

Článok v nemeckej verzii Rádia Vatikán z 2. júla 2015 s otrasnými tézami k sexuálnej morálke opatrené nemorálnym obrázkom po protestoch o deň neskôr zasa vymazali. No o tri dni neskôr, 6. júla, tento článok spolu s fotografiou nanovo uverejnili!
Muž zodpovedný za nemeckú sekciu Rádia Vatikán, páter Bernd Hagenkord SJ, dokonca pripustil, že „fotografia je problematická“ komentárom: „Možno nie celkom múdro zvolená …“!
Súčasne sa však štylizuje do úlohy obete a píše: „Tam vonku sú niektorí ľudia skutočne veľmi zle zameraní a nedokážu zniesť, že niektorí ľudia sú iní […] Áno, ešte aj v dnešnej dobe. Divoké verbálne útoky, akoby slová nemali nijakú realitu a nijaké účinky. A to všetko v mene náuky, pravdy a Cirkvi.“
Hagenkordov postoj je veľmi závažný a vyvoláva starosti, pretože sa tým jasne ukazuje, že pre nemeckú sekciu Rádia Vatikán napomáhanie sexuálnej revolúcie (a to článok robí) a homosexuálnej agendy (skrze obrázok s dvomi ženami pri určitom konaní) je dôležitejšie, ako názory katolíkov,čo sa týka hanby, slušnosti a morálky.
Osoby, ktoré proti fotografii protestovali, konajú podľa pátra Hagenkorda „proti láske k blížnemu“ – tak ďaleko to už zašlo!
Táto záležitosť je jednoducho neuveriteľná: Už nemožno rátať s tým, že nemecké Rádio Vatikán bude šíriť katolícku morálku. Už nemožno ani len rátať s tým, že Rádio Vatikán nebude šíriť neslušné obrázky. Ešte pred niekoľkými rokmi by bola takáto dekadencia cirkevných médií nepredstaviteľná. –zg-
Biskup: Separovanie odpadu – morálna povinnosť

Rím, 6.7.2015 (KAP) 018 075 – Arcibiskup talianskeho Reggia Calabria výslovne vyzval katolíkov k separovaniu odpadu. „Je morálnou povinnosťou všetkých prispievať k tomu, aby sa tejto iniciatíve podarilo naše mesto oslobodiť od odpadu a tak vytvoriť predpoklady pre vyššiu kvalitu života,“ uvádza sa v liste arcibiskupa Giuseppeho Fioriniho Morosiniho všetkým farnostiam jeho diecézy. Z listu citovala talianska katolícka tlačová agentúra biskupskej konferencie SIR v pondelok.

Arcibiskup Morosini pripomína nedávno uverejnenú encykliku „Laudato si“ pápeža Františka. Cituje okrem iného výpoveď Františka, že svet sa stále viac mení na kopu odpadu.
V Reggio Calabria sa separovanie odpadu nedávno nanovo zaviedlo. V minulých rokoch mafiou podkopávaný odvoz odpadu v kalábrijskom meste stále znova vypadával. Odvoz občas úplne zlyhával tak, ako v Neapole. -zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.