PROROCTVO PANNY MÁRIE Z QUITO PRE DNEŠNÉ ČASY!

Je až neuveriteľné, ako v dnešnej mediálnej spoločnosti zaplavovanej najrôznejšími podradnými informáciami tie závažné zostávajú nepovšimnuté alebo sú zámerne diskreditované. Podobne je tomu tak aj v Cirkvi, iba s tým rozdielom, že je tým okrem iného vkladaná do stávky spása duší. O utajovanom treťom fatimskom proroctve tu nemusíme hovoriť, pretože o tejto manipulácií sa obecne vie. Existuje však iné proroctvo Panny Márie, ktorého vierohodnosť sa vyrovná cirkevne uznaným zjaveniam vo Fatime, Lurdoch alebo v La Sallete, a ktoré priamo hovorí do našich časov. Áno, Matka Božia v 17. storočí v Quitu, v hlavnom meste Ekvádora, zverila matke Mariane Františke de Jesús Torres y Berriochoa (1563 – 1635) víziu týkajúcu sa dvadsiateho storočia. Dnes zberáme jedovaté plody vtedy predpovedaného úplného morálneho rozkladu, za ktorého skrátenie sa matka Mariana obetovala.
Fatima Panna Maria
Podivuhodná je už samotná história, ako bolo svedectvo matky Mariany objavené. Matka Mariana vo svojej skromnosti prosila Matku Božiu, aby jej meno zostalo utajené. Matka Božia jej sľúbila, že až po troch storočiach mlčania bude odhalené a s ním i jej posolstvo. Tak sa aj skutočne stalo. Po smrti matky Mariany jej spovedník a duchovný otec P. Michael Romero OFM spísal jej životopis. Tento životopis je spolu so životopismi všetkých spoluzakladateliek kláštora sestier Nepoškvrneného počatia v Quitu zachovaný vo veľkých matrikách pod titulom El Cuadernon. Na základe týchto údajov napísal v roku 1790 P. Manuel Souza Pereira, provinciál otcov františkánov v Quitu, knihu o jej zázračnom živote, ktorá bola oveľa neskôr, až v roku 1988, preložená Marian Therese Horvatovou do anglického jazyka pod názvom Naša Pani Dobrého diela – proroctvo pre našu dobu. Nadprirodzenú povahu popisovaných udalostí a svätosť matky Mariany naviac dosvedčil neskorší zázrak: v roku 1906 bola v priebehu opráv kláštora otvorená truhla s jej telom, ktoré aj po uplynutí takmer troch storočí zostalo neporušené.

Matka Božia sa matke Mariane zjavila viackrát. Počas doby, kedy matka Mariana čelila krivému obvineniu jednej rehoľnej sestry, ktorá chcela dosiahnuť uvoľnenie radových regulí, prehovorila k nej po prvýkrát, aby ju utešila. Satan, ktorý skúša zničiť Božie dielo, neuspeje, pretože ona je Matkou Dobrého diela. K jej pocte bola potom zhotovená socha s týmto titulom, ako Matka Božia žiadala. Ešte pred dokončením sochy bola tvár Madony zázračne kolorovaná. Rezbár, ktorému bola táto úloha zverená, prehlásil, že niečo tak prekrásneho nemohli stvoriť ruky smrteľníka, musí ísť o dielo anjelov! 20. januára 1610 predpovedala Matka Božia, že koniec devätnásteho, a hlavne v dvadsiatom storočí, dôjde k úplnému zničeniu morálky a k profanácií sviatostí. Za príčinu tohoto stavu uviedla slobodomurárske sekty, aj napriek tomu, že slobodomurárstvo v tej dobe ešte nebolo ani založené!

„Věz, že konec devatenáctého, a zvláště pak století dvacáté, bude ve znamení exploze náruživosti a dojde k úplnému zničení morálky. Protože satan tehdy bude celkově panovat skrze zednářské sekty. Aby k tomu mohlo dojít, soustředí se zejména na děti. Běda dětem v těchto časech! Bude těžké přijmout svátost křtu i biřmování.“ Dále hovoří o úsilí zničit svátost pokání, o zneuctění Nejsvětější svátosti oltářní nebo útoku na svátost manželství. Vlády řízené zednáři ustanoví nespravedlivé zákony s cílem zničit tuto svátost, což umožní nevázaný život v těžkém hříchu a tím také nárůst počtu narozených dětí v nelegálních svazcích mimo Církev. To se samozřejmě odrazí i na stavu Církve. „Křesťanský duch rychle upadne, drahocenné světlo víry pohasne do té míry, že nastane téměř úplné zkažení mravů. Následky nemorální výchovy se zanedlouho projeví a způsobí nedostatek kněžských i řeholních povolání.“ Stejně jako v jiných proroctvích hovoří Matka Boží o pohoršeních, která budou přicházet skrze kněžský stav. A konečně jakožto nedostižný vzor čistoty upozorňuje, že „v onom nešťastném čase propukne nezastavitelná záplava nečistoty, která vžene zbytek lidí do hříchu a následně stáhne nesčetné lehkomyslné duše do věčného zavržení. Nebude možno nalézt nevinnost u dětí, ostýchavost u dívek. V těchto chvílích největších potřeb Církve ti, kdož mají mluvit, budou mlčet.“

K najzávažnejšiemu zjaveniu došlo nadránom 2. februára 1634. Matka Mariana pohrúžená do modlitby pred svätostánkom, keď tu náhle zhaslo večné svetlo pred oltárom. Keď chcela svetlo opäť zapáliť, zjavila sa Matka Božia a vyložila jej päť symbolických významov tohoto úkazu: Po prvé, vyjadruje rozšírenie heréz na konci devätnásteho a na začiatku dvadsiateho storočia, ktoré spôsobia, že v temnote nemravnosti pohasne v dušiach cenné svetlo viery. Po druhé, zhasnutie svetla poukazuje na úpadok rehoľných spoločenstiev, ktoré sa budú v tej dobe utápať vo zmätkoch. Mnoho povolaní bude zmarených zlou formáciou.
Po tretie, prečo zhaslo svetlo ako tretí symbolický význam, hovorí Matka Božia, „je atmosféra týchto časov presýtená duchom nečistoty, ktorá ako ohavná povodeň zaplaví všetky verejné miesta do tej miery, že len ťažko bude ešte možné nájsť panenskú dušu.
Po štvrté, tým symbolickým významom štvrtého zhasnutia večného svetla sú slobodomurárske sekty, ktoré se infiltrujú do všetkých spoločenských vrstiev a s diabolskou vychytralosťou rozšíria svoje bludy v rodinách, aby zničili predovšetkým morálku detí. V týchto nešťastných časoch zlo udrie nebývalou silou na detskú nevinnosť. Následkom čoho budú mnohé nové kňazské povolania stratené.“ Po piate, týmto konečne piatym symbolickým dôvodom, prečo zhaslo večné svetlo pred oltárom v kláštore, tak to je ľahostajnosť vplyvných osôb Cirkvi, ktoré sa budú nečinne prizerať jej postupnému rozkladu. „Nepoužijú v zhode s Božou vôľou svoju moc k vojne so zlom alebo k obnove viery. A tak mnohí ľudia postupne zľahostajnejú vo svojich prosbách k Bohu, prijmú ducha zla a poddajú sa dychtivo všetkým spôsobom hriechu.“ To, že tento postoj cirkevnej hierarchie bude zdrojom trestov, ktoré zošle Božia spravodlivosť, je i obsahom neskoršieho zjavenia Najsvätejšieho Srdca Ježišovho matke Mariane. Stalo sa tak v posledných rokoch jej života, kedy často trpela na rôzne choroby a všetko svoje utrpenie obetovala za Cirkev; predovšetkým za Cirkev dvadsiateho storočia.

Akokoľvek sa tieto vízie dnešných časov môžu javiť ako beznádejné, nie je to tak. Matka Božia tiež predpovedala, že malý počet veriacich si uchová poklad viery a že niektoré rehoľné spoločenstvá podporia Cirkev počas tejto hlbokej krízy. Nebeský Otec potom pošle Cirkvi preláta, ktorý obnoví kňazského ducha. Matka Božia dokonca otvorene hovorí o svojom víťazstve nad satanom, tak ako jej to Boh od večnosti ustanovil: „Zvrhnem pyšného, prekliateho satana, rozdrvím ho svojimi nohami a vhodím ho do pekelnej priepasti. Následkom toho bude svätá Cirkev i zem zbavená jeho ukrutnej tyranie.“ Vidíme, že Matka Božia vykresľuje obraz súčasného sveta i stav Cirkvi. Sami sme dnes svedkami toho, ako sa jej proroctvo naplnilo. Všetky slová o tom, že ľudstvo bolo vždy skazené a že Cirkev je v kríze permanentne, podľa môjho názoru znevažujú toto proroctvo. Je potrebné si uvedomiť závažnosť situácie a už vôbec sa neuspokojiť s obvyklým pritakávaním, áno, všetko sa do posledného písmenka vyplnilo. Aby sme vedeli, ako s týmto proroctvom prakticky naložiť, musíme sa znova vrátiť k niektorým jeho bodom.

Čo vlastne Matka Božia zdôrazňuje? Vo svojej panenskej čistote varuje pred mravným úpadkom, a ako matka má na zreteli blaho svojich detí. Hovorí k nám ako k svojim deťom, ale súčasne hovorí o našich deťoch. Nie je vari potrebné popisovať, ako je každodenný obyčajný život vedený v neustálom strete s nemorálnosťou tohoto sveta na všetkých úrovniach. Viacmenej tento stav bude naďalej pokračovať, pokiaľ sa nepodarí pred ňou uchrániť naše deti. To je veľmi zodpovedná úloha katolíckych rodín, úloha rodičov, ktorí sa tak ocitajú v prvej línií duchovnej vojny, a to nielen za spásu svojich detí a blízkych, ale i budúcich generácií! Dnes zažívame reálne a celkom konkrétne, ako sexualizovaná spoločnosť útočí na nevinnosť detí, pretože u dospelých osôb ju už nie je možné nájsť. Najspoľahlivejším spôsobom v tomto ohľade je plošné zavedenie sexuálnej výchovy do škôl. V tejto pasci uviaznu takmer všetky deti, pretože už niekoľko storočí u nás platí povinná školská dochádzka. O tom, že táto sexuálna výchova, tak ako je koncipovaná, iba pošpiní nevinnosť detí už v útlom veku, nievje treba diskutovať.

Dôležité varovanie sa týka ľahostajnosti či otupenosti, s ktorými ruka v ruke kráča vlažnosť vo viere. Je to myslené obecne, ale aj tak zostaňme ešte u detí. Deti, ako sme videli, sú vtiahnuté do duchovnej vojny. Avšak nie sú iba pasívnym terčom útoku, od istého veku už majú povedomie o dobre a zle i slobodnú vôľu. Jednak je potrebné ich hájiť a jednak rovnako duchovne formovať, pretože sú tiež samé aktívnymi účastníkmi boja. Pred nepriazňou počasia najlepšie obstojí strom s hlbokými koreňmi. Pokiaľ katolícky rodičia duchovne povedú svoje deti tak, že v nich vypestujú silného pravého katolíckeho ducha, zmenšuje sa pravdepodobnosť, že ich dnešný svet strhne zo sebou do záhuby. Hovorím zámerne o kresťanskom duchu, pretože iba obyčajné čítanie katechizmu nestačí. Deti asi nebudú tak často hájiť články viery, ale skôr budú vystavené najrôznejším pokušeniam. Tu nie je možné sa zaobísť bez cvičení v primeraných sebazáporoch v dovolených dobrách, a tým utužovanie sa v čnostiach. Akokoľvek však bude dieťa odolávať tlaku zo strany spolužiakov a kamarátov, pre ktorých bude prinajmenšom podivínom, môže podľahnúť inak. Môžu si k nemu nájsť cestu ľudia, ktorí vo všetkých nekriticky vidia bratov, alebo začne holdovať hrám na počítači, ktoré mu poskytnú zdanlivo bezpečné útočisko. Je to však falošná útecha či zábava, aj keď povedzme, že mravne dovolená a nehriešna, pretože v dôsledku vedie k otupenosti ducha. V takomto stave sa potom dieťa ľahko podriadi morálke sveta.

Iste každého po prečítaní týchto riadkov napadne, či je to všetko vôbec v obmedzených ľudských silách rodičov. Samozrejme, že nie je. Bez Božej milosti nedokážeme nikdy nič. Okrem posilňovania sa v sviatostiach nám však bola do rúk zverená mocná zbraň pre tieto časy, a to priamo z rúk Matky Božej – svätý ruženec. Matka Božia vo Fatime nám ho pripomína, a preto ju denno denne v tejto modlitbe s dôverou vzývajme o pomoc.

Miroslava Čejková

Poznámka:
V článku boli citácie z príspevku: Stehlin, Karel P. Zjevení nejsvětější P. Marie v Quitu. In Revue Memorare! 2. Nakladatelství MICHAEL s. a., Frýdek-Místek, 2007, s. 29-38.

http://www.stjoseph.cz/g103.html

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.