„Planned Parenthood predáva „zvyšky“ potratených detičiek. Pokusy s ľuďmi nahradili pokusy so zvieratami.

Obchodovanie s potratenými deťmi

Pod zámienkou výskumu sme pred rokmi od ziskového potratára bez problémov dostali 7 detičiek v jeden deň!

Co sa deje pri potrate

Augsburg, 27.7.2015 (kath.net – Alexandra Mária Linderová) 018 136 – Prax potratovej organizácie v USA „Planned Parenthood predávať „zvyšky“ potratených detičiek, dobre zapadá do obrazu priemyslu, ktorý tým už desaťročia zarába peniaze:

1. Očkovacie látky: Mnohé očkovacie látky proti vírovým ochoreniam sa vyrábajú pomocou detských buniek (napr. rubeola, ovčie kiahne, hepatitis A). Skratku línií buniek nájdeme na prílohe látky a môžeme ľahko zistiť, že za PER.C 6, WI-38 alebo MRC-5 sa skrývajú bunky zdravých potratených detí, ktoré sa ďalej skultivovali, aby slúžili ako živná pôda pre víry. A týka sa to aj súčasného vývinu očkovacej látky proti ebole, chrípke či HIV.

2. Na liečbu chorôb a omladzovanie – Využívanie embryonálnych buniek na omladzovanie alebo liečbu chorôb ako Parkinson, autizmus, cukrovka, Alzheimer zatiaľ ešte nie je všade bežné. No výskum pre takéto choroby sa s bunkami robí už dávno. Je veľa zariadení, ktoré ponúkajú omladzovanie s potratenými deťmi, v súčasnosti je Ukrajina mekkou záujemcov (UCTC, Emcell; Swiss Medica má zariadenia vo Švajčiarsku, v Belehrade a Moskve). Čo sa týka kozmetiky, tak od škandálu vo Francúzsku v r. 1980 sa pracuje v skrytosti. Kolagén napríklad sa môže získavať z morských rias, ale aj z potratených detí. Jednoznačne dokázateľné je toto použitie okrem iných vo firme, ktorá s kožnými bunkami potrateného dieťatka vyrába „bioregeneratívne“ krémy (Neocutis), ako aj pri produkte „Dermarose“ s embryonálnymi kmeňovými bunkami.
3. Testy s embryami namiesto so zvieratami. Aby sa obišlo testovanie so zvieratami, používajú sa už roky intenzívne embryonálne bunky na predpísané testy v kozmetike a pri liekoch. Cynicky formulované môžeme povedať, že pokusy s ľuďmi nahradili pokusy so zvieratami.
4. Darcovstvo orgánov a tkaniva. V tejto oblasti sa tento spôsob medzinárodne bežne používa („fetálna žatva orgánov). Bunky potratených detí najmä v štádiu fétusu, (pretože tu sú už orgány vyvinuté a bunky sa môžu rozlišovať) sa používajú napríklad na produkciu tzv. biohybridných orgánov s umelými nosnými materiálmi na transplantáty. Okrem toho možno popri obličkách, pľúcach, pečeni využiť aj vajcovody, oči, pankreas a tymus. V Nemecku je to upravené od r. 2007 novým zákonom o kvalite a bezpečnosti ľudských tkanív a buniek. Ženy sa možno po potrate opýtať, či chce mŕtve dieťa „darovať“. Odhliadnuc od necitlivosti k žene, ktorá má za sebou taký traumatický zákrok, kladie sa nám tu etická otázka, či dieťa, ktoré sme bez jeho povolenia usmrtili, možno aj bez jeho povolenia dať na výsek.
Ani v Nemecku nie je problém zohnať si potratené deti. Pod zámienkou výskumu sme sa pred rokmi sami o to pokúsili a od ziskového potratára sme bez problémov dostali 7 detičiek v jeden deň!
Vzhľadom na prestárnutosť a neurodegeneratívne ochorenia v našich západných spoločnostiach bude dopyt ako aj ponuka v tejto oblasti rásť. Na liečbu Parkinsonovej choroby sú potrebné napríklad mozgové bunky 6-12 potratených detí, liečba v USA vyjde asi na 15 000 dolárov, je teda pre ponúkateľa a prázdne nemocnice zaujímavým odvetvím budúcnosti.
Okamžité opatrenie, aby sme tomu zabránili, by bola povinnosť pochovať všetky potratené deti bez rozdielu veku, čo by naliehavo poslúžilo potrebnej čistej štatistike, smútku rodičov, aj pripomienke a zamysleniu verejnosti. –zg-

Alexandra Mária Linderová M.A. (foto) je podpredsedníčka nemeckej spolkovej „Akcie právo na život pre všetkých“/ALfA e.V. Napísala viaceré knihy s touto tematikou.

 

Hrdinský ‚anjel z Guatemaly’

Guatemala City, 27.7.2015 (kath.net/CNA/jg) 018 134 – Dvanásťročný Ángel Ariel Escalante Pérez bol členmi zločineckej skupiny vyzvaný, aby zavraždil vodiča autobusu. On to rázne odmietol, na čo mu zločinci hrozili zavraždením. Keď Ángel zostával naďalej pevný, zhodili ho z mosta v Guatemala City.
Zrútil sa z výšky 120 metrov do hĺbky, pád prežil, ale bol v kritickom stave. Stromy a kríky jeho pád pribrzdili. Ángel dokázal zdravotníkom, ktorí sa o neho starali ešte vypovedať svoj príbeh. Po 15 dňoch na oddelení intenzívnej medicíny tento „anjel“ svoj boj o život prehral. -zg-


Nemecko: Strata hanby na verejnosti

Mníchov, 27.7.2015 (Alexander Kissler – idea.de ) 018 135 – Kto sa v týchto dňoch priblíži k veľkému mestu, toho prijme už na železničnej stanici morálny imperatív: „Rob to aj ty!“ Výzva z plagátov sa leje dolu na všetkých – na deti a starcov, ženy aj mužov. Celý svet sa má zúčastniť chráneného sexuálneho styku. Čo možno často, najlepšie aj so striedajúcimi sa partnermi rovnakého, či druhého pohlavia, ale vždy s prezervatívom. Tak to chce kampaň nemeckej Spolkovej centrály pre zdravotnícku osvetu z Kolína. Tváre na plagátoch žiaria a vyzývajú k horizontálnej polohe.

„Dnes ťa položia naplocho“
Na ceste zo železnice prechádza cestujúci potom okolo tabúľ dodávateľských servisov. Vychvaľuje sa tu pizza slovami „Dnes ťa položia naplocho!“, ako aj cestoviny slovami „Chcem s tebou drichmať!“ V hotelovej izbe sa nič netušiaci hosť stretne s nudistickou show televízie RTL, „Adam hľadá Evu“, v ktorej nahí kandidáti debatujú o závažnosti mužských primárnych a ženských sekundárnych pohlavných orgánoch. Ak je týmto veľkomestom Berlín, tak pohľad z izby môže padnúť na mimoriadnu ohavnosť. Pri Železničnom Zoo vystavilo hlavné mesto úplne otvorený pisoár. Tam si muži uľavujú pred očami všetkých a 24 hodín denne.

Nehanebnosť je dnes normálnym správaním
Nehanebnosť je politikmi ako aj médiami priam prikázaným normálnym správaním. Prirodzene, že bolo časy, v ktorých sa diali hrôzy s cnosťou hanby, časy, v ktorých však morálny režim nehanebnosť zažaloval a ľudia sa museli podriadiť. A dnes existujú kultúry, ktoré medzi mužom a ženou stavajú také ostré hranice, že jedny sa musia zahaľovať a druhí musia rozkazovať. V západných spoločnostiach však vládne nehanebnosť bez ohľadu na straty – a tieto straty môžu byť enormné.

Nehanebník pozná iba seba
Čo sa stráca, keď sa to nahé a obscénne na verejnosti zdá byť samozrejmým a takt, decentnosť, štýl a pôvab poklesnú na súkromnú zábavu nostalgikov? Hanblivosť je plodom hriešneho pádu prarodičov a teda antropologická konštanta. Hanblivosť však vyplýva aj z ohľaduplného pohľadu na ľudí, lebo tu nie sme sami. Je tu totiž vždy niekto, v ktorého očiach sa odzrkadľujeme. Kto sa hanbí, tomu nie je jedno, aký obraz svojím konaním a rečou vytvára. V hanblivosti sa nám bleskovo zjaví to, kým sme a kým dúfame byť – hovorí filozof Bernard Williams (1929–2003). Nehanebník však pozná iba seba.

Nijaká hanblivosť, nijaká kultúra
Vláda nehanebných je diktatúrou narcizmu. Televízne ´ksichty´ a grimasy na plagátoch sú predzvesťami sveta bez kultúry, pretože verejná „posadnutosť intimitou je znamením necivilizovanej spoločnosti“, ako hovorí americký sociológ Richard Sennett. Kto chce tomu brániť, musí sa znova naučiť umeniu hanblivosti. Tá sa začína tam, kde odhliadame od seba a zameriavame svoj pohľad na druhého človeka. Nijaká kultúra nemôže byť tam, kde zmizla hanba. -zg-
Autor, Alexander Kissler (Berlín), vedie rubriku kultúry mesačníka „Cicero“.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.