PLAZIVÁ VOJNA: Multikulturalizmus sa po triednom boji stal novou, nespochybniteľnou dogmou neokominterny.

Keď som nedávno začul z kuchyne, že začínajú správy na ORF a hneď prvé slovo ktoré som rozoznal bolo „Gabčíkovo“, hneď som utekal k televízoru s obavou, že keď je to prvá správa, tak sa tam asi odohralo niečo veľmi zlé – pretrhnutá hrádza a pod. No nebola to pretrhnutá hrádza, Rakúšania iba referovali, že časť svojich imigrantov umiestnia v Gabčíkove.
Litecky1
Tých, ktorých nechcú odobrať ich jednotlivé spolkové zeme pod najrôznejšími zámienkami, no v konečnom dôsledku iba preto, že demokraticky plnia vôľu svojich voličov, ktorí ich nechcú. Pomaly som si uvedomil, že to je ešte horšia správa, ako o pretrhnutej hrádzi, pretože tá sa dá postaviť znovu, no túto záplavu, ktorá sa teraz na nás valí, možno už nezastavíme. Vtedy ma prepadla myšlienka: veď my sme vo vojne! Možno už skôr, možno niekedy v roku 2013, práve keď rečnil v EP súdruh Schulz o Lampeduse, sa po studenej začala IV. svetová vojna. Vojna veľmi špeciálna, ktorú maskovaný protivník, ktorý sa ani poriadne nepredstavil, rozpútal na zničenie kresťanskej Európy. Pracovne ho môžeme nazvať „Globalizačná elita“. Keď mu nevyšla celkom karta ateizmu, stavil na inú kartu: kartu totálneho rozvratu. Takže žijeme vlastne vo vojne, na ktorej je najhoršie to, že sme iba opustení pešiaci, ktorých zradilo ich vlastné velenie – vlastná vláda, rovnako ako európska aj so svojimi masmédiami, ktorá plní príkazy nepriateľa, ktorý nás ide zničiť. Nazval by som ju „plazivá vojna“, pretože všetko sa deje takým pomalým postupom, väčšinou nenápadným, no zato tak postaveným, aby každý krok už bol podľa možnosti nezvratný. Termín „plazivá“ vojna však ešte neznamená, že tam nemôže byť toľko mŕtvych ako v hocijakej inej vojne. Hádam ani netreba veľmi zdôrazňovať, že najväčšími pomocníkmi tohto rozvratu sú ľavičiarski intelektuáli, ktorí majú inokedy plné ústa záchrany indigénnych národov niekde na Borneu, no indigénnu Európu idú s veľkým zápalom rozvrátiť. Asi preto, že je to práve –in.

Z toho pohľadu sa nám odrazu plasticky ukáže, že všetky tie zdanlivé nezmysly, ktoré sa tu odrazu začali objavovať asi pred dvadsiatimi rokmi a z ktorých sme si zo začiatku iba uťahovali, ako politická korektnosť, antidiskriminácia, antirasizmus a pod. boli vlastne premyslenou prípravnou paľbou do našich radov. Presne ako vo vojne. Napríklad, že sa nesmie uvádzať pôvod páchateľov trestných činov, aby sa ľuďom veľmi nedávalo na oči, že napríklad medzi imigrantmi, či medzi farebnými je neporovnateľne vyššia zločinnosť ako medzi domácimi. Ale zato keď niečo vyviedol katolícky kňaz, tam sa jeho „pôvod“ pertraktoval na prvých stránkach všetkých novín sveta. A možno veľa ľudí ani veľmi nepostrehlo, že odrazu aj všetko národné začalo dostávať punc niečoho obskúrneho, až sa to postupne začalo odsúvať do kolónky extrémizmus, neskôr nacizmus, no a tu predsa vieme že na konci toho všetkého môže byť iba „Osvienčim“… Multikulturalizmus sa po triednom boji stal novou, nespochybniteľnou dogmou neokominterny. A že tu nejde o nijaké obohatenie, ani v ekonomickom ani v kultúrnom zmysle, naopak, že okrem míňania našich peňazí, na ktorých tu pracovali celé generácie našich predkov sa potláčajú už aj naše pôvodné zvyky, to sa stalo tabu, za porušenie ktorého vám môže hroziť opäť väzenie. Boľševici svoje spôsoby nemenia. Tu však musíme dôrazne povedať, že v celej tejto záležitosti nejde o farbu kože, ale o „farbu“ zvykov. Zatiaľ ešte netečie krv, aspoň nie veľa, no ak sa tento vývoj nezastaví, bude jej oveľa viac ako si vieme predstaviť. Ako v riadnej vojne. S ruinami Európy na samom konci.

Ľavičiari teraz využívajú moment prekvapenia, pretože okrem toho, že prakticky všetky médiá majú vo svojich rukách, skoro všade dožívajú vlády, ktoré zradili demokratickú vôľu svojich voličov a riadia sa pokynmi tejto „Globalizačnej elity“. Len si pozrite naše médiá a hneď je vám jasné, komu slúžia, presnejšie, kto ich platí. Tu je však treba, aby si ľudia uvedomili, že toto už nie je obyčajná prostitúcia, ľudovo nazvaná aj presstitúcia, títo ľudia, ktorí nie sú schopní uživiť sa inak, nám doslova fyzicky idú po krku! A celý proces zrýchlili aj preto, že úplne zrušiť demokraciu zase nie je až také jednoduché, a ľuďom to už začína dochádzať masovo a všade sa čaká veľký voličský nárast do tábora tzv. „pravicových populistov“, ako ich posmešne pokrstila neokominterna. Momentálne dokonca už posielajú aj svoje lode k africkým brehom, odkiaľ vozia imigrantov priamo do Európy. Samozrejme ako správni ľavičiari pod tými najhumánnejšími zámienkami. Veď peňazí majú na to dosť. My sme fakt vo vojne.

Zatiaľ len málo politikov im kladie odpor, ako napríklad náš sused Viktor Orbán. Ak chcete vedieť, či to čo robí je dobre pre jeho voličov, stačí si všimnúť to žalostné zavýjanie všetkých ľavičiarskych médií z celej Európy na jeho adresu. 175 kilometrový plot na maďarskej hranici je krok dobrým smerom, ale asi nebude stačiť. Plot je zariadenie, dôverne známe každému konzervatívnemu sedliakovi, už aj preto sa nám páči. Na Orbánovi je sympatické to, že sa snaží aspoň o niečo, a robí len to, čo chcú skoro všetci Maďari, aj keď aj tam sa nájdu platení agenti neokominterny, ktorí hlásajú rozvrat v záujme svojich chlebodarcov. Hoci o nejakej vysokej účinnosti takéhoto opatrenia pre celú Európu a teda v konečnom dôsledku aj pre Maďarsko môžeme mať oprávnené pochybnosti. Front totiž prebieha skrz-naskrz celou Európou, nielen na hranici s Balkánom. Veľmi nebezpečná je aj skutočnosť, že ekonomicky najsilnejší európsky štát, Nemecko, je od roku 1945 nesvojprávny štát, v súčasnosti pod priamou kontrolou americkej globalizačnej, tzv. neokonzervatívnej elity, ktorá posledných 20 rokov iba šíri rozvrat po celom svete a rozpútala aj túto plazivú vojnu. Takže odtiaľ pomoc veľmi očakávať nemôžeme. A na svete je ešte minimálne šesť miliárd ľudí oveľa hladnejších ako sú Európania, ktorí sa podľa ľavičiarov previnili tým, že boli schopnejší a šikovnejší a teda tých šesť miliárd by mali ubytovať a nakŕmiť. Tu treba veľkorysejšie riešenia ako jeden plot. Ale ako pekne napísal J.C. Hronský: „Lepšie je zažínať malé svetielko, ako preklínať tmu.“

Ján Litecký Šveda

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.