Turecko: Bartolomej apeluje ukončiť násilie. + Šaría v Nemecku? + ‘Som zdesený plošným ničivým cunami …’

Každoročné slávenie Eucharistie na slávnosť „Usnutia Božej Matky“ v známom skalnom kláštore Sumela.

Sumela

Ankara, 18.08.2015 (KAP) 018 189 – Dojímavú výzvu na ukončenie násilia v Turecku vyslovil ekumenický patriarcha Bartolomej I. na svojej tohoročnej púti do známeho skalného kláštora Sumela na tureckom čiernomorskom pobreží.
„Je naším najväčším a najhlavnejším želaním, aby sa už neprelievala krv, aby mladí ľudia už nezomierali a aby matky a otcovia, manželia a deti už nemuseli smútiť,“ povedal patriarcha na slávnostnej bohoslužbe Usnutia Božej Matky (15. augusta) v kedysi najväčšej mariánskej svätyni východorímskej ríše.
Podľa viedenskej nadácie „Pro Oriente“ Bartolomej tým reagoval na nedávnymi útokmi a represívnymi opatreniami dramaticky narastajúce násilie v rôznych častiach Turecka.
Na Božej liturgii s patriarchom v ruinách opátstva, ktoré v r. 1922 podpálili členovia odboja, sa zúčastnili tisíce pravoslávnych kresťanov z Turecka, Grécka, Ruska a Ukrajiny. Zvlášť veľkým počtom boli zastúpení potomkovia najmä pravoslávneho kresťanského obyvateľstva vyhnaného v r. 1922/23, ale aj v 19. storočí americkými a švajčiarskymi misionármi získaní protestanti. Prišli z krajín, kam sa uchýlili – najmä z Balkánu a býv. Sovietskeho zväzu.
Podľa nemeckej katolíckej spravodajskej agentúry KNA sa tento rok po prvý raz od opätovného začiatku pútí do Sumely v r. 2010 nezúčastnila slávenia delegácia Ruskej pravoslávnej cirkvi. Pozorovatelia vidia ako príčinu nedávny vzrast napätia medzi Konštantínopolom a Moskvou. Pritom ide okrem iného o rozdielne postoje k rozkolu ukrajinského pravoslávia, ku kríze vedenia pravoslávia v Česku/Slovensku, ako aj k sporu medzi patriarchom Antiochie a Jeruzalema o príslušnosť väčšiny palestínskych pravoslávnych veriacich emigrantov v ropných štátoch v Perzskom zálive.

Ruiny kláštora vyhlásila v r. 1972 vláda v Ankare za národnú pamiatku. Patriarcha Bartolomej smie až od r. 2010 znova každoročne sláviť Eucharistiu na slávnosť „Usnutia Božej Matky“ v kláštore Sumela. Na jeho opakované žiadosti znovu osídliť kláštor mníchmi, turecká vláda zatiaľ nereagovala.
Na záver slávenia však ekumenický patriarcha vyjadril nádej, že „na tureckom čiernomorskom pobreží jej bývalí aj dnešní obyvatelia nájdu spoločnú budúcnosť vzájomnej úcty a spolupráce“

Založený v r. 386 a zničený fanatikmi v r. 1922
Jaskynný kláštor Sumela založili v r. 386 a mnohé stáročia bol najvýznamnejším pútnickým miestom pri Čiernom mori najmä pre uctievanú ikonu Panny Márie, ktorá sa pripisuje evanjelistovi sv. Lukášovi. Najstaršie zachované budovy kláštora v romantickom horskom údolí sú z doby Komnénov, ktorí tu vládli od r. 1204 ako cisári z Trapecuntu. Viaceré korunovácie cisárov sa konali práve v Sumele. Aj po dobytí Osmanmi v r. 1461 zostal kláštor duchovným a kultúrnym centrom, ktoré podporovali aj sultáni veľkými darmi.

V 19. storočí kláštor veľmi vybudovali a priťahoval kresťanských aj moslimských pútnikov z celej Malej Ázie, ale aj z Ruska a Kaukazu. Počas tureckej genocídy Arménov a iných kresťanov od r. 1915 zostal kláštor ušetrený. V r. 1918 až 1922 tam boli ubytované do háremov odvlečené vdovy z genocídy s ich deťmi.
Koniec prišiel na jeseň 1922, keď tureckí nacionalisti kláštor zničili. Hŕstka mníchov, ktorá prežila, sa dokázala ešte zachrániť aj s milostivým obrazom a uchýliť do odľahlejšieho Priorátu sv. Barbary. V r. 1923 ho však museli opustiť a zanechať tam všetky sväté pamiatky, pretože vtedajší grécky premiér Elevtherios Venizelos v „Mieri z Lausanne“ dovolil očistenie ázijského Turecka a jeho časti v Trákii od všetkých grécko-pravoslávnych kresťanov.
Až v r. 1930 Venizelos kajúcne presadil u tureckej hlavy štátu Kemala Atatürka aspoň vydanie ikony Božej Matky zo Sumely. Odvtedy sa uctieva v severogréckom Vermione pri Naouse. -zg-

 

Šaría v Nemecku?

„Šaría v Nemecku. Keď zákony islamu porušujú právo.“ Nová kniha od Sabatiny Jamesovej.

Linec, 18.8.2015 (kath.net) 018 188 – Výučba islamu na nemeckých školách. Verejné výzvy k vraždám inovercov. Požiadavky aj v Nemecku zaviesť islamské právo šaría. Útočia radikálni islamisti stále viac na náš demokratický poriadok?
Celých 5 percent nemeckého obyvateľstva tvoria moslimovia. Ich počet sa odhaduje asi na 4,3 milióna. Aj 50 rokov po začiatku prisťahovalectva z moslimských krajín do nemeckej spoločnosti vedie väčšina moslimov svojím pôvodom určovaný vlastný život. Hoci príčiny toho sú dávno známe, podniklo sa sotva niečo preto, aby sa to odstránilo.
Mnohí Nemci nedokážu svoju nevôľu vôbec jasne formulovať, keďže zo strany politiky a médií sú stále znova pokusy súvislosti ututlávať. Šíri sa bezradnosť, neschopnosť vyjadriť sa, ako v zničenom manželstve, v ktorom sa problémy otvorene neoslovujú a tým sa ani nemôžu vyriešiť.
Pred 50 rokmi zastávala väčšina politikov tézu, že moslimovia sa v druhej, najneskôr tretej generácii sami integrujú, ba možno dokonca asimilujú. To sa však ukázalo ako mylná domnienka. Neskôr sa podnikli mnohé opatrenia napomáhajúce integráciu, ktoré trvajú dodnes. No márne, pretože nijaký jazykový kurz, nijaký okrúhly stôl, nijaký referent pre integráciu nedokáže zabrániť tomu, že sa moslimská paralelná spoločnosť stále viac vyvíja na proti-spoločnosť, v ktorej salafisti nerušene zoskupujú okolo seba svojich prívržencov.
Sabatina Jamesová, aktivistka a publicistka, varuje pred následkami našej bezhraničnej tolerancie a vysvetľuje, prečo práve to môže mať závažné následky.
Narodila sa v r. 1982 ako moslimka v Pakistane a vo veku 10 rokov prišla s rodinou do Rakúska. Keď ušla pred núteným manželstvom so svojím bratrancom a konvertovala na kresťanstvo, jej rodina nad ňou vyniesla ortieľ smrti. Odvtedy žije spisovateľka na tajnom mieste a chráni ju polícia. Svojou organizáciou Sabatina e. V. pomáha ženám z islamských krajín, keď musia zo strachu pred núteným manželstvom, alebo dokonca pred vraždou za pošpinenie cti ujsť od svojej rodiny. -zg-

 

‘Som zdesený plošným ničivým cunami …’

Chur 19.8.2015 (kath.net/pbc) 018 191 – Marián Eleganti, pomocný biskup švajčiarskej Churskej diecézy a predseda Komisie pre mládež pri BKŠ, uverejnil v stredu stanovisko k mediálnym útokom na diecézneho biskupa Vitusa Huondera:

Od počiatku júla som bol neustále na cestách v Taliansku, Nemecku a Rakúsku, aby som hovoril na veľkých stretnutiach mládeže a rodín. Súčasne vypuklo u nás doma mediálne cunami, ktoré vyvolal biskup Vitus svojím citátom z Knihy Levitikus. Vyhlásenia biskupa a jeho mediálneho hovorcu a poradcu Giuseppeho Graciu podali informácie o tom, ako k tomu mohlo dôjsť. To tu netreba opakovať.
Čo ma desí, je plošné ničivé cunami, ktoré svoju energiu jednoducho vybudovalo na zaznávaní stavu vecí, akoby biskup úplne vážne schvaľoval trest smrti za homosexuálne akty, či nanovo ho požadoval. Ak by to dnes chcel rímskokatolícky biskup naozaj tvrdiť, museli by sme pochybovať o jeho rozume. Veď to vidí každý.
Vzrušenie a polemiku vzhľadom na tento bod preto považujem za neoprávnené a neetické. Chyby, ktoré biskup urobil, sám pripustil.
Počas rozkvetu stredoveku bolo potrebné najprv uviesť protichodný názor, ďalej sa informovať u protivníka, či sme ho správne pochopili, potom oceniť aspekty pravdy v jeho názore do tej miery, ako je to možné, a až potom sa smelo proti nemu bojovať argumentami, v ktorých sa podľa nášho názoru mýlil. Od toho sme dnes na míle vzdialení. Sotva niekto chce inak zmýšľajúceho chápať či dokonca oceniť.
Strašidlo digitálneho davového mobbingu nás obchádza a totálne zničí každú diferenciáciu a každú pravú diskusiu. A médiá tomuto slúžia tým, že v nich chýba každá vecnosť.
Nad zodpovednosťou tohto druhu spravodajstva, ktoré apeluje už iba na nízke inštinkty a jednoduché predsudky a človeku už neprisudzuje nijakú námahu mozgu, by sme sa mali tiež raz zamyslieť.
Vzhľadom na latentné potenciály násilia v našej spoločnosti by mali niesť zodpovednosť za účinky svojich slov nielen biskupi a politici, ale aj médiá.
+ Marián Eleganti, pomocný biskup Churskej diecézy

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.