Slovensko na Západe chvália. Za to, že odmietame moslimov. + Tisíckam migrantov sa podarilo prekonať zátarasy macedónskej polície. Nepomohlo ani použitie omračujúcich granátov

DAG DANIŠ: Slovensko na Západe chvália. Za to, že odmietame moslimov
„Protiprávnu politiku robí Brusel so svojim hanebným systémom ,,dobrovoľných kvót“, kde s ľuďmi zaobchádza ako s hovädami.“
danis1
Slovensko sa – vraj – stalo terčom tvrdej medzinárodnej kritiky. Za to, že pri dobrovoľnom nábore utečencov bude preferovať kresťanov pred moslimami. Toto tvrdenie je pravdivé.
Lenže – možno vás to prekvapí, ale pravdivé je aj toto tvrdenie: Slovensko ľudia na Západe chvália a oslavujú. Alebo: pochvalných názorov na Slovensko je výrazne viac ako tých negatívnych…

Čaro moderných médií je totiž v tom, že okrem oficiálnych článkov, postavených na citovaní úradníkov, prinášajú aj názory svojich čitateľov. V online diskusiách. Prakticky každý článok je vystavený testu a konfrontácii s čitateľmi a verejnou mienkou – buď priamo na spravodajskom portáli, alebo na sociálnych sieťach. Platí to aj o kritike Slovenska v amerických denníkoch The Washington Post, The Wall Street Journal či v britských The Telegraph a BBC. A v tejto online konfrontácii Slovensko obstálo až prekvapujúco dobre. Čitatelia spomínaných denníkov sa nás hromadne a veľmi jednoznačne zastali.

Pri téme ,,kritika Slovenska” je najpresnejšie toto tvrdenie: kým západné médiá Slovensko kritizujú, ich čitatelia Slovensko vo veľkom bránia a chvália. Naozaj vo veľkom, resp. v miere, ktorá je pri kontroverzných témach celkom neobvyklá. Podiel pochvalných a pozitívnych reakcií je pri niektorých tituloch takmer stopercentný. V čitateľských diskusiách elitných svetových médií pritom nedominujú nijakí primitívi či povrchní ,,hateri”, ale celkom rozumní a vzdelaní ľudia z celého sveta (vrátane východnej Európy), ktorí píšu vecne.

Námietka, že online diskusie sú pre nízku úroveň bezpredmetné, pri denníkoch ako The Washington Post neplatia. Jednoducho: čitateľov a ich mienku netreba podceňovať, zhadzovať či ignorovať. Hlavne nie vtedy, ak je spätná väzba jednoznačná a jasná. Čo je aj tento prípad.

,,Slovensko? Vynikajúce…”

Pri čítaní diskusie pod článkom The Washington Post vás určite prekvapí, že takmer všetci čitatelia sa zastali Slovenska. Jeden po druhom a jednoznačne. Pár názorných príkladov v nezmenenom poradí:

,,Skvelé. Toto je to, čo by mala urobiť celá Európa…”

,,Dobré pre Slovensko. Nikto nechce týchto trablmejkrov z ,,náboženstva mieru”.

,,Predovšetkým: sú Slováci zodpovední za sýrsku vojnu? Boli to oni, kto napadol ich krajinu? Nechajme Francúzsko, Taliansko a USA, nech sa starajú…”

,,Milí americkí občania, ten ,,malý” plot na americko-mexickej hranici padol z neba?”

,,Šaría nie je kompatibilná s našimi zákonmi…”

,,Pekný krok. Títo slovenskí chlapci sú múdri. Nie som zaujatý voči moslimským utečencom, je len faktom, že Slováci sú si vedomí kapacít svojej krajiny, pokiaľ ide o ich kultúrnu spôsobilosť. Vybrali si, že pomôžu tým ľuďom, o ktorých predpokladajú, že budú hladko integrovaní do ich spoločnosti.”

,,Múdry krok, Slovensko. Udeľte utečenecký alebo azylový status pre menší počet ľudí, ktorí majú predpoklady integrovať sa do vašej kultúry”.

,,Je to veľmi praktická a pragmatická politika, som si istá”.

,,Som zo Spojeného kráľovstva a teraz sa veľmi teším, že máme východoeurópske krajiny v EÚ, pretože prinášajú rovnováhu tam, kde zvyšok Európy zjavne odchádza do sveta fantázie”.

Ďalšie reakcie vyzerajú podobne. Na pár výnimiek všetky… Samozrejme, z reakcií čitateľov, akokoľvek jednoznačných, sa nedajú robiť všeobecné závery, keďže sú selektívne, nie reprezentatívne. Ani sa o to nepokúšame. Preukázané a platné je len to, že niektoré západné médiá Slovensko kritizovali – a čitatelia týchto médií sa Slovenska v prekvapujúco veľkej miere zastali. Ich argumenty pritom neboli nenávistné ani primitívne, ale rozumné a slušné.

Mienka verzus realita

Samozrejme, platí aj to, že verejná mienka by nemala znamenať nič tam, kde sa zjavne porušujú zákony či ľudské práva. Toto však nie je prípad Slovenska.

Na slovenskej imigračnej politike nie je nič protiprávne či neprípustne diskriminačné. Zdravú mieru diskriminácie pri imigrácii si môže dovoliť každá krajina. Ak chce dobrovoľne, nad rámec zákonných povinností a medzinárodných záväzkov, ,,doviesť” cudzincov, môže si dať preferencie, aké chce. Výber môže legitímne zúžiť aj na očných chirurgov s výbornou angličtinou (ak ich má nedostatok alebo ak ich chce).

V skratke – pri azylovom konaní musíme prijať každého, kto je v ohrození života alebo v núdzi, bez rozdielov a bez ohľadu na jeho vieru a rasu. Iný prístup by bol protiprávny a diskriminačný. Každý moslim, ktorý na Slovensku požiadal o azyl, bol prijatý na azylové konanie… V tomto Slovensko postupuje normálne. Na druhej strane – pri dobrovoľnom prevzatí migrantov, ktorí u nás nepožiadali o azylové konanie a ktorých od iných krajín preberieme iniciatívne, si môžeme dávať podmienky. Alebo aspoň dobre zdôvodnené preferencie.

Pokiaľ ide o náboženstvo a presvedčenie, je to citlivá otázka. Upierať niekomu práva a vylučovať ho pre jeho vyznanie je nezákonné. Aj neslušné. Tu však ide o opačný koniec problému. Slovensko nikoho z moslimov nevylučuje ani neoberá o jeho práva. Ešte raz: každý moslim, ktorý má na to právo a požiada o azyl na Slovensku, musí byť prijatý do azylovej procedúry. A aj to tak je. Naopak, protiprávnu politiku robí Brusel so svojim hanebným systémom ,,dobrovoľných kvót”, kde s ľuďmi zaobchádza ako s hovädami. Imigranti, ktorí prišli do Európy a chcú požiadať o azyl v Nemecku či Británii, sú práve zo strany týchto štátov diskriminovaní. Briti ich odmietajú pustiť cez hranicu a otáčajú ich naspäť skôr, ako imigrant otvorí ústa. Nemci avizujú, že budú robiť to isté – utečencov, ktorí chcú v Nemecku azylové konanie, budú odrážať späť do Maďarska. Úradníci potom – celkom protiprávne – určia, ktorým z migrantov sa uprie ich právo na azylové konanie v Nemecku (Británii) a nanúti sa im, v rozpore s ich vôľou, deportácia na Slovensko. Teda: nanúti sa im azylové konanie v krajine, v ktorej žiadať o azyl vôbec nechcú… Slovensko ich má potom ,,dobrovoľne”, iniciatívne prijať. A vyčlenených, Bruselom diskriminovaných nešťastníkov, má presvedčiť, aby podpísali žiadosť o azyl na Slovensku. V krajine bez jedinej mešity.

Prirodzené požiadavky

Slovenská požiadavka, aby boli uprednostňovaní tí utečenci, ktorí sú z kresťanských komunít, je celkom rozumná a prezieravá. Aj vo vzťahu k samotným utečencom. Zo stoviek utečencov, ktorých máme v táboroch vybrať a prijať, presvedčíme na slovenské azylové konanie skôr kresťana, ako moslima. Pretože je predpoklad, že sa tu bude lepšie cítiť a skôr sa integruje do spoločnosti. A naopak, pri moslimoch platí skôr to, že sú menej prispôsobiví a majú sklony koncentrovať sa tam, kde sú dobre rozvinuté a uzavreté moslimské ,,getá” (predmestia veľkomiest v Británii, Francúzsku a Nemecku).

Celkom jednoducho povedané: je normálne, ak si Slovensko pri imigračnej kríze presadzuje svoje záujmy (tak ako to robí Nemecko či Británia). A ak pri dobrovoľnom nábore utečencov nepreferuje kultúrne problémových moslimov, ale kultúrne prispôsobivejších kresťanov… Tento slovenský prístup je určite ľudskejší a prirodzenejší, ako surový systém bruselských kvót, ktorý ignoruje záujmy a práva utečencov, záujmy a práva členských krajín únie. A napokon aj záujmy a mienku občanov.

A práve toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa Slovenska ľudia na Západe zastali. Takmer jednohlasne.

Dag Daniš

http://www.konzervativnyvyber.sk/dag-danis-slovensko-na-zapade-chvalia-za-to-ze-odmietame-moslimov/11452/

Tisíckam migrantov sa podarilo prekonať zátarasy macedónskej polície. Nepomohlo ani použitie omračujúcich granátov

Napriek snahám polície sa tisíckam migrantov aj tak podarilo prekonať policajné zátarasy z ostnatého drôtu a prebehnúť na macedónske územie

Situácia na hraniciach medzi Macedónskom a Gréckom sa dnes opäť vyostrila: macedónska polícia opäť použila omračujúce granáty, aby zabránila migrantom a utečencom – väčšinou zo Sýrie – dostať sa z Grécka do Macedónska a odtiaľ ďalej na sever smerom k Európskej únii. Uviedla to dnes agentúra Reuters.

Agentúra AP dnes informovala, že napriek snahám polície sa tisíckam migrantov aj tak podarilo prekonať policajné zátarasy z ostnatého drôtu a prebehnúť na macedónske územie. Pri zákroku polície, ktorá sa im v tom snažila zabrániť, bolo zranených niekoľko ľudí, spresnila britská spravodajská spoločnosť BBC.

Chaos na hraniciach vypukol po tom, ako polícia povolila ďalšej skupine migrantov s malými deťmi prejsť cez hranice, po čom sa dav nespokojných ľudí začal tlačiť dopredu, na policajné zátarasy. V tlačenici omdlelo niekoľko žien – vrátanej najmenej jednej tehotnej – a detí. O počte zranených nie sú zatiaľ k dispozícii žiadne správy.

Cez noc umožnila polícia prekročiť hranice len malým skupinkám rodín s deťmi, ktoré sa potom peši vydali na železničnú stanicu v macedónskom meste Gevgelija. Tam väčšina utečencov nastúpi na vlaky, ktorými sa odvezie na hranice so Srbskom a odtiaľ sa vyberie smerom k členskej krajine EÚ – Maďarsku.
Osoby, ktorým nebolo umožnené prekročiť hranice – vrátane mnohých žien a detí -, strávili dnešnú daždivú a chladnú noc pod holým nebom, opísala situáciu agentúra AP.

Macedónski policajti použili omračujúce granáty aj v piatok. Deň predtým macedónska vláda s cieľom zastaviť príliv utečencov vyhlásila v pohraničí mimoriadny stav.

Macedónsko sa v uplynulom období stalo hlavnou tranzitnou krajinou pre migrantov smerujúcich cez Grécko do bohatších krajín Európskej únie. Len v priebehu júla cez túto pomerne chudobnú balkánsku krajinu prešlo takmer 39.000 migrantov pochádzajúcich prevažne zo Sýrie.

http://www.hlavnespravy.sk/macedonska-policia-proti-migrantom-opat-pouzila-omracujuce-granaty/665611

Bulharsko vysiela vojakov na hranice s Gréckom i Macedónskom
Bulharsko reaguje na aktuálnu situáciu s migrantmi

Grécko-bulharské a macedónsko-bulharské štátne hranice budú pre utečencov odteraz zrejme ťažšie priechodné. Rezort obrany v Sofii totiž oznámil, že v reakcii na aktuálnu situáciu s migrantmi v spomínaných susedných štátoch budú štátne hranice s oboma spomínanými krajinami kontrolovať popri policajtoch aj príslušníci armády.

Informovali o tom tamojšie elektronické médiá.

Bulharsko síce zatiaľ nepocítilo enormný tlak migrantov, ktorí smerujú z Grécka hlavne cez Macedónsko a Srbsko do Maďarska, kde sa dostávajú do Schengenskej zóny, no počet utečencov v Bulharsku dosahuje už rádovo niekoľko tisíc. V Sofii však majú zrejme obavy, aby sa viac migrantov nevybralo práve cez ich krajinu.

Macedónsko prijalo opatrenia na reguláciu vstupu utečencov do krajiny už v uplynulých dňoch.

http://www.hlavnespravy.sk/bulharsko-vysiela-vojakov-na-hranice-s-greckom-i-macedonskom/665460

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.