Nájde sa v Európe nový Karol Martel?

Na zamyslenie: Pokud žijete v zemi, kde můžete být potrestání za chytání ryb bez povolení,
ale nikoliv za ilegální vstup do země bez povolení, máte plné právo říct,
že ta země je vedena idioty!

Roku 732 po Kristovi, približne sto rokov po tom, ako Mohamed ušiel z Mekky do Mediny a založil tým nové monoteistické náboženstvo, zastavil majordómus Franskej ríše Karol Martel v strede dnešného Francúzska pri Poitiers arabských „imigrantov“ vyzbrojených novou vierou pri ich snahe o ovládnutie Európy.

Medzi tým už moslimovia prešli pri šírení svojej viery celú severnú Afriku a dnešné Španielsko a zničili tam kvitnúce kresťanské štáty i národy. Vnútili im nielen svoju vieru, ale aj jazyk. Tí, čo to neakceptovali, boli buď fyzicky vyhladení, alebo sa dostali ako etnickí dedičia štyri tisíc rokov prekvitajúcej staroegyptskej civilizácie Koptovia do pozície menejcenných páriov, otrocky pracujúcich na svojich „pravoverných“ pánov. Pokusy moslimského sveta o ovládnutie európskeho kontinentu porážkou pri Poitiers a následným niekoľko storočným bojom Španielov a Portugalcov o oslobodenie svojej krajiny spod moslimskej nadvlády však neskončili. Len pred nedávnom sme si pripomínali 330. výročie odrazenia osmanských Turkov pri ich pokuse o implantáciu prorokovej viery na európsky kontinent vojskami Svätej ligy pod vedením poľského kráľa Jána Sobieského pred bránami Viedne roku 1683. Kým víťazstvo Karola Martela bolo na začiatku vzniku unikátnej európskej civilizácie, víťazstvo Jána Sobieskeho bolo jej potvrdením. Rozkvet Európy ako unikátnej civilizácie európskych národov by bez zachovania jej kresťanskej podstaty nebol možný.

Naše deti sa dodnes učia o Karolovi Martelovi a Jánovi Sobieskom ako o spasiteľoch európskej civilizácie. Keď sa však pozerám na činnosť európskej komisie, činnosť niektorých európskych vlád a rozzúrené chorály aktivistov z neokonzervatívnych zdrojov platených mimovládnych organizácií, tak nadobúdam dojem, že to už dlho tak nebude. V rámci „politickej korektnosti“ nás naučia, že to vlastne neboli hrdinovia, ale odporní bojovníci proti multikulturalizmu, brániaci prísunu prepotrebného ľudského potenciálu do našich končín. Avšak len na nás závisí, či si takýto obraz o našich dejinách necháme vnútiť, či sa nepostavíme na obranu hodnôt, za ktoré umierali naši predkovia viac ako 1100 rokov. Mali by sme sa spamätať a konať veľmi rýchlo, lebo už nám vnútili pri tomto masovom „spektákli“ názor, že ide o imigráciu. Ale to nie je pravda. O žiadnu imigráciu nejde. Ide o proces, ktorý európski historici pre minulosť jasne pomenovali – je to sťahovanie národov!

Možno sa niekomu bude zadať, že ide len o slovičkárenie. Ale nie je tomu tak. Slováci zažili ako dôsledky sťahovania národov, tak aj imigráciu. Sú to dva úplne odlišné procesy. Pri sťahovaní národov dochádza k vytláčaniu jednej etnickej skupiny druhou a obsadzovanie jej územia. Pritom dochádza najčastejšie k vytlačeniu pôvodného obyvateľstva obyvateľstvom novo privandrovaným. Klasickým príkladom na sťahovanie národov v našich dejinách je príchod starých Maďarov na konci 9. storočia, ktorí rozvrátili naše vtedajšie spoločenské zriadenie a vytlačili našich predkov z územia, ktoré sa dnes nazýva Maďarsko. Imigráciou bol napr. príchod Nemcov alebo Valachov v stredoveku, ktorí vyplnili dovtedy neobsadené priestory na našom území v kooperácii s domácim obyvateľstvom a predovšetkým boli pozvaní. Keďže druhý popisovaný prípad nie je to, čo zažívame dnes v súvislosti s masovým príchodom zväčša moslimského obyvateľstva Afriky a Blízkeho východu, musíme to jednoznačne nazvať inváziou so znakmi sťahovania národov. Keďže zo strany rozhodujúcich európskych činiteľov nevidíme ani náznak smerujúci k zastaveniu tohto prílivu inorasového, inokultúrneho, inonáboženského elementu, musíme sa domnievať, že im to vyhovuje, ak to dokonca neorganizujú.

Je až zarážajúce s akou „ľahkosťou“ ducha nás tu niekto masíruje, že sme netolerantní, že sme xenofóbni, že vraj Slovensko je príliš „biele“ a teda netolerantné. Vraj by sa táto „bielosť“ mala zmeniť, aby sme sa naučili byť tolerantní, Dokonca jeden, nemôžem ho ináč nazvať, dementný psychopat prišiel s teóriou, že ľudová strana (pravdepodobne myslel A. Hlinku) nás odnaučila byť kresťanmi. Nuž, ja len poznamenávam, že Slovensko bolo „biele“ minimálne 35 000 rokov a nezdá sa mi, žeby bolo v svojej histórii ináč tolerantné, ako všetky okolité krajiny. Dokonca spolu s Maďarmi sme boli jedinými národmi v Európe, ktoré dovolili usadiť sa do svojich obcí Cigánom (Rómom) už v hlbokom stredoveku, dávno predtým, než slová ako tolerancia, multikulturálnosť a podobné kladivá na ľudí s vlastným názorom začali byť výzbrojným materiálom rôznych „ľudskoprávnych“ aktivistov. Tiež mám k dispozícii správy nemeckých agentov z rokov druhej svetovej vojny, ktorí sa sťažovali do svojho ústredia, že medzi Slovákmi sa vôbec nedá vyvolať proticigánska nálada, lebo Slováci pokladajú Cigánov za Slovákov. Nuž taký je obraz „netolerantného Slovenska“, ktoré vôbec nie je neochotné poskytnúť azyl politicky ohrozeným ľuďom, ale odmieta stať sa laboratóriom nových sociálnych inžinierov, ktorí by radi zničiť unikátnu európsku civilizáciu suverénnych národov. Lebo podľa môjho názoru o toto v celom humbugu okolo tzv. imigrácie ide!

Človek nemusí mať veľkú fantáziu, aby si nezačal klásť otázky, kto to tu na nás hrá habaďúru. Veď predsa od hlbokej antiky platilo v morskom práve, že zachránených stroskotancov vykladali lode na najbližšom pobreží. Prečo lode viacerých európskych štátov chodia doslova loviť k líbyjským brehom plavidlá, často neschopné vyplávať čo i len kúsok na otvorené more a niekoľkonásobne preťažené, a ich posádky nevykladajú na najbližší breh na dohľad (teda do Líbye), ale vozia ich stovky kilometrov do EÚ. Pred vstupom do schengenu nás donútili, aby sme naše hranice nepriepustne utesnili a zaviedli víza predtým na naše územie slobodne cestujúcich občanov z východnej Európy. A dnes nám tí istí predvádzajú, že nepriepustnosť platí asi len „white only“. Tí ostatní majú cestu do raja otvorenú dokorán. Keď naši občania, poučení aj skúsenosťami z get z Francúzska, Beneluxu a Nemecka, odmietajú kooperovať na tomto šialenstve, tak na nás zvolávajú hromy blesky a žiadajú od nás solidárnosť!

Ale akú solidárnosť to vlastne od nás chcú? Hádam my z východnej Európy sme niekoľko storočí vyciciavali zdroje Afriky a Blízkeho východu a priviedli sme tamojšie národy do dnešného stavu? Pýtal sa nás niekto, či súhlasíme s tým, aby sa rozvrátili štáty ako Irak, Sýria, Líbya a pod.? Alebo sa podelil niekto s nami o dve miliardy dolárov, ktoré talianska vláda zabavila na účtoch M. Kaddáfiho? Kde sú tie peniaze? Už nestačia na výživu prichádzajúcich? Alebo platí to, čoho sme svedkami v našej svetlej kapitalistickej prítomnosti v oblasti súkromného podnikania, že príjmy sú individuálne a o straty sa musíme postarať spoločne? Na takéto obchody sme však v našej histórii neboli navyknutí! Odmietame ich! Nechceme sa stať cudzincami vo vlastnej krajine, ako to už pociťuje značná časť Holanďanov a Belgičanov i mnohí Francúzi a Nemci. O Britoch ani nehovorím. My chceme pokojne žiť v krajine, ktorú sme zdedili od našich otcov a ktorú zveľadenú, nie rozvrátenú, by sme chceli odovzdať našim potomkom.

Na záver ešte malú poznámku. Nie som stúpencom rôznych konšpiratívnych teórií. Ale predsa, nedá mi v tejto súvislosti, pripomenúť zúrivý odpor niektorých kruhov z neoliberálneho tábora proti spomenutiu kresťanstva, kresťanských tradícií v Európskej ústave. Nesúvisí tento odpor proti kresťanstvu, proti zdrojom našej civilizácie s tým, čo sa deje dnes? Ak áno, tak nám Pán Boh pomáhaj! Len nám treba veriť, že sa nájde nejaký nový Karol Martel alebo Ján Sobieski, ktorí túto inváziu odrazia. Ináč skončia európske národy ako unikátne sociálne štruktúry, ktoré zrodila európska kresťanská civilizácia a na ktorých dodnes stála a mala by stáť aj naďalej. Alebo, žeby toto bol cieľ dnešných sociálnych inžinierov?

Anton Hrnko

http://www.hrnko.sk/2015/09/01/najde-sa-v-europe-novy-karol-martel/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.