Jezuita L. Slaninka o nebezpečenstvách imigrácie. + Prečo utečenci zo Sýrie nemieria k Arabom, ale do Európy? Tu je odpoveď

LONDÝN – S eskalujúcou krízou okolo sýrskych utečencov, ktorí sa snažia preniknúť do európskych krajín, vyvstávajú otázky, prečo títo ľudia nemieria do bohatých štátov Perzského zálivu, ktoré sú bližšie k ich domovu. Zatiaľ čo tí, ktorí pred krízou utekajú, už niekoľko rokov prechádzajú v obrovských počtoch hranice do Libanonu, Jordánska a Turecka, ich cesty do iných arabských štátov – najmä v oblasti Perzského zálivu – už nie sú tak priamočiare.


Sedem najväčších utečeneckých mýtov: VIDEO, ktoré má Slovákom otvoriť oči

Sýrčania môžu oficiálne žiadať o turistické víza alebo o pracovné povolenie, aby mohli vstúpiť do niektorého zo štátov Perzského zálivu. Proces je to ale nákladný a panuje tiež rozšírený názor, že mnohé štáty v tejto oblasti majú nepísané obmedzujúce pravidlá, ktoré Sýrčanom prideľovanie víz v praxi komplikujú.

Väčšinu úspešných prípadov tvoria Sýrčania, ktorí už v niektorej z krajín Perzského zálivu sú a predlžujú si tam pobyt. Alebo tí, ktorí už majú v danej krajine rodinu. Osobám s obmedzenými prostriedkami komplikuje situáciu už len geografická vzdialenosť medzi Sýriou a krajinami Perzského zálivu. Bez víza nemôžu Sýrčania v súčasnosti počítať s povolením na vstup do žiadnej arabskej krajiny okrem Alžírska, Mauritánie, Sudánu a Jemenu, podotýka server BBC.

Viete kde skončila pomoc z vašej humanitárnej zbierky pre utečencov? Pozrite si video. Leží na ceste z Budapešti do Rakúska

Relatívne bohatstvo a blízkosť týchto krajín k Sýrii vzbudzuje na sociálnych sieťach aj v tradičných médiách otázku, či tieto štáty nemajú väčšie povinnosti než Európa prijímať Sýrčanov, ktorí trpia viac ako štyri roky trvajúcom konfliktom a vznikom islamistických skupín vo svojej vlasti.

Prečo utečenci zo Sýrie
Arabský hashtag na Twitteri „Prijatie sýrskych utečencov je povinnosťou krajín Zálivu“ bol za posledný týždeň zdieľaný viac ako 33.000 krát. Užívatelia siete posielajú emotívne fotografie, ktoré ilustrujú kritickú situáciu sýrskych utečencov; sú na nich ľudia, ktorí sa utopili v mori, deti prenášané cez ostnatý drôt alebo život rodín na ulici.

Facebooková stránka s názvom Sýrske spoločenstvo v Dánsku ukazovala video s migrantmi, ktorým bolo dovolené vstúpiť z maďarskej strany do Rakúska, čo prinútilo jedného z užívateľov siete k otázke: „Ako sa stalo, že sme utiekli z oblasti našich moslimských bratov, ktorí by za nás mali mať väčšiu zodpovednosť než krajina, ktorú opisujú ako krajinu bezvercov?“ A iný užívateľ odpovedal: „Prisahám pri Všemohúcom Bohu, že to sú Arabi, kto sú neveriacimi“.

To tiež upútalo pozornosť regionálnej tlače a niektorých politikov. Saudskoarabský denník Noviny Mekky vydal karikatúru – široko zdieľanú v sociálnych médiách -, ktorá ukazuje muža v tradičnom odeve, aký sa nosí v krajinách Perzského zálivu. Díva sa z dverí oplotených ostnatým drôtom a ukazuje na dvere s vlajkou Európskej únie. Obrázok sprevádza text: „Prečo ich nepustíte dnu, vy nezdvorilci?“

Preco ich nevpustite dnu nezdvorilci

„Prečo ich nepustíte dnu, vy nezdvorilci?“

Veliteľ opozičnej Slobodnej sýrskej armády Rijád Asad preposlal na svojom twitterovom účte fotku utečencov, ktorú na sieť umiestnil bývalý kuvajtský poslanec, ktorý pridal nasledujúci komentár: „Ach krajiny Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu, toto sú nevinní ľudia, a prisahám, že oni si najviac zaslúžia miliardy vo forme pomoci a darov „.

Ale ani napriek volaniu zo sociálnych médií sa nezdá pravdepodobné, že by štáty v Perzskom zálive zmenili postoj v prospech sýrskych utečencov.

Z hľadiska zamestnanosti je trendom vo väčšine štátov Perzského zálivu, ako je Kuvajt, Saudská Arábia, Katar a Spojené arabské emiráty, spoliehať sa na migrujúcich pracovníkov z juhovýchodnej Ázie a indického subkontinentu, najmä pre nekvalifikovanú prácu.

Arabi, ktorí nie sú pôvodom z krajín Perzského zálivu, sa dostávajú na stredne kvalifikované pracovné miesta, napríklad v oblasti vzdelávania a zdravia. Prekážkam ale čelia tam, kde sa saudskoarabské a kuvajtské úrady snažia uprednostniť zamestnávanie miestnych obyvateľov.

Nepôvodní obyvatelia môžu mať ťažkosti aj vtedy, keď sa v týchto krajinách snažia stabilizovať si svoju životnú situáciu, pretože je takmer nemožné tam získať občianstvo. V roku 2012 Kuvajt dokonca oznámil oficiálnu stratégiu, podľa ktorej v nasledujúcich desiatich rokoch zníži počet zahraničných pracovníkov v emiráte o milión.

http://www.topky.sk/cl/1000851/1496355/Preco-utecenci-zo-Syrie-nemieria-k-Arabom–ale-do-Europy–Tu-je-odpoved

Prepis kázne L. Slaninku (SJ): Drahí bratia a sestry,

v dnešnom evanjeliu vidíme, ako Ježiš vyučuje. Čo je na jeho učení zaujímavé, že reaguje na to, čo je aktuálne pre ľudí v jeho čase. Robí to dokonca aj takým spôsobom, že riskuje, že si znepriatelí autority náboženského a spoločenského života, keď farizejov a zákonníkov nazýva pokrytcami. Počas týždňa sme v evanjeliu čítali, že sú akoby „vybielenými hrobmi“, totiž že nápisy na hroboch sú také vyblednuté, že už nie je vidno, čo je na nich napísané, nemožno z nich vyčítať identitu ľudí. Inými slovami – Ježiš kritizuje farizejov a zákonníkov, pretože sú pokrytcami, pretože stratili svoju autentickosť, svoju pravdivosť a hoci vedia možno naspamäť Písmo, tak nedokážu jeho hodnoty pretaviť do každodenného života. Inými slovami, chýba im opravdivá životná múdrosť.
A ako sa možno stať naozaj múdrym? Odpoveď nachádzame v dnešnom prvom čítaní, kde sa Boh prostredníctvom Mojžiša prihovára Izraelitom týmito slovami: „Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ“. (Dt 4,6-8)

A teraz sa ocitáme pred dôležitou otázkou: Ako toto slovo prehovára do nášho konkrétneho, dnešného života? Myslím, že Boh nás pozýva, aby sme sa stali múdri, a aby sme touto múdrosťou vynikali osobitne v konfrontácii s problémami, v ktorých sa v súčasnosti ocitáme. Aby sme pri riešení problémov boli na jednej strane opravdivými poslucháčmi Božieho slova a zároveň úprimne, poctivo, opravdivo a autenticky hľadali riešenia pre problémy súčasného života.
Tak sa o to pokúsme. Položme si otázku: Aké sú najväčšie problémy súčasnosti, pre nás, pre Slovensko, pre Európu? Asi sú viaceré, ale za posledné týždne stále dolieha na nás, respektíve na celú Európu nový problém, problém tisícov migrantov. Je to vážny, aktuálny a úplne nový problém pre všetkých, čo žijú v Európe. A nik z ľudí nevie ako ho riešiť, a teda ani ja neviem a neponúkam správnu odpoveď na jeho riešenie. No riešiť ho musíme alebo budeme musieť riešiť, a otázka znie ako? – Ak chceme byť múdri, musíme sa stávať múdrymi a musíme vychádzať z Božieho slova, ako sme o tom počuli v prvom čítaní. Ale tiež musime byť úprimní, autentickí a pravdiví aj s tým rizikom, že nás niekto neprijme, tak ako sme o tom čítali v dnešnom evanjeliu. Nezabúdajme, že najväčšou múdrosťou je „milovať Boha“, resp. počúvať jeho hlas: predovšetkým zo Svätého Písma, ale aj z učenia Cirkvi, z vlastného svedomia, vlastného rozumového úsudku, skúsenosti iných, z našich dejín, z našich koreňov, a taktiež z múdrosti tých, ktorí svojim životom dokázali, že sú naozaj múdri.

Nuž pozrime sa teraz konkrétnejšie na otázku migrantov. Myslím, že odpoveď na ňu asi dnes nenájdeme. No dôležité je si túto otázku položiť a začať o nej zodpovedne uvažovať. K tomu by som vám rád dnes ponúkol 10 podnetov:

1. Pre nás kresťanov, by sa táto otázka na prvý pohľad mohla zdať celkom jasná, keďže v Písme čítame, že cudzincov sa máme ujímať a preukázať pomoc tomu, kto ju potrebuje. Zákon Kristovej lásky nás teda pohýna urobiť všetko preto, aby sme pomohli tým, ktorí sa ocitli v núdzi.

2. Nie je to však také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohla zdať. Je treba byť múdry, a ako by povedal sv. Ignác z Loyoly, je potrebné rozlišovať. – Je dobré uvedomiť si, že niekedy pomoc niektorým ľuďom nie je ľahká – ak ide napríklad o tzv. neprispôsobivých občanov, ktorých máme na Slovensku už teraz desať percent z celkového obyvateľstva. – Koľko kresťanov a koľko rehoľníkov sa rómskym obyvateľom na plný úväzok a po mnoho rokov snaží pomôcť, možno povedať, že pre nich obetujú svoje životy a aký je výsledok? Žiaľ často minimálny.
3. Nuž a aby sme boli naozaj opravdiví a múdri pokiaľ ide o otázku utečencov, bude dôležité vypočuť aj hlasy iných. Napríklad Austrália, keď pred dvoma rokmi čelila problému utečencov, tak autority rozhodli, že im nedovolia ani sa vylodiť na kontinent, a lode s utečencami obrátili naspäť. – Je tiež zaujímavé, že austrálsky premiér, Kevin Rudd, svojho času vyzval moslimov, ktorí chcú dodržiavať islamský zákon Sharia, aby opustili krajinu. Vyzval, aby tí, ktorí nechcú rozprávať anglicky, ktorí sa nechcú prispôsobiť spôsobu života občanov ich krajiny, ktorým vadia kríže na stenách a kresťanské korene, na ktorých Austrália vyrástla, nech si nájdu krajinu na zemi, kde chcú žiť po svojom.

4. Počas komunizmu aj mnohí ľudia z našich krajín emigrovali a stali sa utečencami. Väčšinou šlo o politických utečencov, a mohli by sme si položiť otázku, ak pomohli v minulosti iní nám, prečo by sme nepomohli teraz my iným. To je jedna strana, na strane druhej, práve tento týždeň som stretol manželov, ktorí v roku 1968 naozaj emigrovali do Kanady: on pricestoval už so skončenou vysokou školou v oblasti počítačov a so znalosťou angličtiny, ona ako medička – teda ľudia šikovní a úspešní, ktorí mohli byť pre krajinu veľmi osožní – no vraveli, že vôbec nebolo pre nich ľahké, aby ich v Kanade prijali, museli prejsť utečeneckými táborom, mnohými testami a preverovaním, až sa im nakoniec podarilo, aby tam ostali. – A ani dnes to nie je ľahšie, práve naopak. Vie sa, že existuje dvadsať miliónov žiadostí o prijatie do krajiny len v Číne. Zdalo by sa, že rozlohou druhá najväčšia krajina na svete, ktorá má „len“ tridsaťpäť miliónov obyvateľov, by ich aspoň z časti mohla prijať. No nerobí tak, a ak niekoho prijme, vyberie si ľudí podľa starostlivého a opatrného výberu. – Asi vedia prečo tak robia.

5. Ďalší argument, ktorý zaznieva častejšie v médiách, že terajší utečenci neprechádzajú žiadnym skúšobným, prijímacím procesom, že sa často správajú agresívne a arogantne, že sa zdá, že nie sú vôbec tak chudobní, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.

6. Niektorí tiež tvrdia, že ľudia, ktorí prežili v domácej krajine násilie, pred ktorým teraz utekajú, tak toto násilie si nosia vo svojich srdciach a prinesú ho so sebou aj do nových prostredí, kde sa usadia.

7. Počul som tiež názor, keďže ide o ľudí prevažne moslimského vyznania, že ide o novodobú islamizáciu Európy v zmysle myšlienky: „keď sa nám nepodarilo dobyť Európu v stredoveku mečom, teraz sa nám to podarí iným spôsobom, využijúc slabiny súčasného európskeho obyvateľstva.“ Tento názor asi tiež netreba podceňovať, keď si uvedomíme fakt, že severná Afrika bola za čias života sv. Augustína kresťanskou, no po príchode moslimov sa rokmi stala krajinou moslimskou, dnes s mnohými nepokojmi a utečencami.

8. A určite je dobré nezabudnúť na fakt, že kresťania sú ešte aj dnes prenasledovaní a zabíjaní práve v moslimských krajinách.

9. Otázkou tiež ostáva, prečo utečenci moslimského vyznania nežiadajú o prijatie v bohatých islamských krajinách ako sú napr. Spojené arabské emiráty či Egypt?

10. A ešte je možno dobré mať na pamäti, že v Cirkvi do dnes slávime 7. október ako sviatok Ružencovej Panny Márie od čias, kedy v roku 1571 pápež Pius V. vyzval všetkých kresťanov k modlitbe ruženca a kresťanské vojská zamedzili historickému rozmachu islamskej viery do Európy, v známej námornej bitke pri Lepante.

Nuž toľko z rozličných názorov, ktoré ste možno aj vy za posledné týždne zachytili. Z tých všetkých názorov by som nakoniec uviedol ešte dva. Tým prvým sú slová z prejavu probošta kolegiálnej kapituly Všetkých svätých na pražskom hrade, profesora Petra Piťhu: „Som tu ako človek obdarovaný rozumom, svedomím a zodpovednosťou. (…). Pred vami tu stojím, aby som konal to, čo mám konať. Hovorím tu aj pred tými, ktorí už zomreli a ktorí sa rozhodli svoj život obetovať. Títo ľudia zomreli preto, lebo si včas nepripustili, že sú ohrození. Je treba sa poučiť, lebo sme opäť ohrození a opäť si to nechceme priznať. (…) Vo svojej hlúposti a pýche poučujeme celý svet. Hovoríme, že náboženské vojny sú stredovekým nezmyslom, a čakáme, že oni odhodia svojho Boha, pretože sme to my urobili. Ale oni to neurobia, lebo vidia, kam to vedie, že totiž vymierame.“

(https://www.facebook.com/mlitvik/videos/933997469985497/?pnref=story) – Toľko aspoň niekoľko slov z veľmi hodnotného prejavu, ktorý môžete nájsť na internete a ktorý si do dnešných dní vypočulo viac ako tristotisíc ľudí.
A druhé slovo, ktoré ma inšpirovalo, je slovo súčasného poslanca slovenského parlamentu Jána Podmanického, ktorý povedal tieto slová: Problémom je, že dnešná spoločnosť na Slovensku sa „riadi sa ženským prvkom. Sme útlocitní, bojazliví, riešime len menšiny a malichernosti. Proti nám začala invázia kultúry, ktorá sa riadi mužským prvkom, teda silnou autoritou, hrdosťou na svoju kultúru, na svoje náboženstvo. Naša kultúra už nechce mať deti, lebo deti vraj obmedzujú rozvoj osobnosti, pohodlný spôsob života. Invázia, ktorá začala, je kultúrou detí a na základe matematickej logiky musí zvíťaziť,“ – jedinou cestou záchrany je, že sa my, Slováci, spamätáme. Musíme sa vrátiť k rodine, musíme prestať zabíjať nenarodené deti, musí sa začať nový baby boom, musíme sa vrátiť k svojej kultúre a kresťanskej viere, musíme sa vnútorne oslobodiť od ideálu konzumného života, ktorý nám servírujú médiá. Musíme v spoločnosti opäť vyvážiť mužský a ženský prvok. Potrebujeme aj nehu a pochopenie ženy, rovnako tak však potrebujeme rozhodnosť a racionalitu muža“. (http://aktualne.atlas.sk/podmanicky-sokuje-migranti-pojdu-aj-cez-mrtvoly-vyuzivaju-ze-nemame-pud-sebazachovy/slovensko/spolocnost/)
Na vážne problémy nebýva ľahká odpoveď, no tú odpoveď treba hľadať, lebo je to práve Boh, ktorý nám chce dávať múdrosť ako svetlo na cestou, múdrosť, ktorá je darom Ducha Svätého, ale tiež darom nášho rozumu a našej zodpovednosti.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.