Kotlebove zástavy

Smútočné vlajky boli na budove Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja vyvesené ako spomienka na padlých v SNP, ktoré sa najviac dotklo práve obyvateľov súčasného Banskobystrického samosprávneho kraja. Strhnutie týchto vlajok považujeme za prejav hlbokej neúcty voči životom vyhasnutým v tomto povstaní. Je poľutovaniahodné a príznačné, že smútočné vlajky za obete povstania strhávajú z politických dôvodov práve tí, ktorí najviac rozprávajú o mieri a o úcte k životu.
Cierne vlajky
Také je stanovisko Mariána Kotlebu k medializovanému prípadu vyvesenia smútočných vlajok nad vchod úradu v deň osláv SNP.

V podstate niet dôvod ho nebrať, padlí boli na oboch stranách, zahynuli vojaci i civili. Iste niekto v tom môže vidieť nesúhlas Mariána Kotlebu s oslavami Povstania. Nám zatiaľ musí stačiť toto vyhlásenie Mariána Kotlebu, pretože iné overiteľné fakty ohľadom motívu pre vyvesenie smútočných vlajok nemáme.

Smútočné vlajky na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja rozvírili diskusiu. zdroj FB stránka BBsk

Ľudovít Kaník to vidí ináč. Avizuje podanie trestného oznámenia na Mariána Kotlebu.

Citovali ho viaceré médiá:

Vyvesiť čierne zástavy na župný úrad v deň osláv SNP je také pošliapavanie odkazu SNP, že sa cez to nedá prejsť mlčaním. SNP bolo ozbrojené vystúpenie slovenského národa proti fašizmu, ktorý reprezentoval aj vojnový Slovenský štát. Vyjadrovať čiernymi zástavami smútok nad tým, že SNP vzniklo, a to ešte na oficiálnej budove, ktorá je sídlom samosprávneho kraja, je propagácia fašizmu
Názor Ľudovíta Kaníka by bol názorom poslanca Kaníka, keby sa zároveň nevyhrážal trestným oznámením (zdroj). Prepokladám, že verzia Mariána Kotlebu obstojí na každej úrovni konania, a čo neobstojí je konanie poslanca Kaníka.

Ak som skutočne pravicový poslanec, sú občianske hodnoty pre mňa všetkým. Medzi tie hodnoty patrí aj sloboda slova. Podávať trestné oznámenie v štýle “ja som si myslel” nie je dôstojné skutočne pravicového poslanca. Našim tiežpravicovým poslancom skutočné pravicové hodnoty nič nehovoria a preto sa stali hrobármi pravice na Slovensku.

Čierne zástavy v čase výročia SNP na druhej strane neprekvapujú. Marián Kotleba býval pravidelným návštevníkom na hrobe Jozefa Tisa a tak by ma kladný postoj k Povstaniu u neho ako takého naozaj prekvapil. A tento jeho postoj k SNP je všeobecne známy, navyše pred voľbami do VUC to bola téma nejedného dňa.

Neznamená to ale, že nemalá časť voličov banskobystrického kraja smúti za Slovenským štátom. Proste minulosť neriešia, hľadia na dnešok a budúcnosť. A ak ohľadom budúcnosti mali na ruke Vladimíra Maňku a “pravičiara” Ľudovíta Kaníka, no nevoľ Kotlebu…

Keby sme dali veci do širších súvislostí, tak by sme ideo – obraty našli u “štandardných politikov” čo sa zúčastnili osláv.

Prezident Kiska si aspoň podľa videí veľmi dobre rozumie s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom. Prezidentom krajiny, kde sa už otvorene glorifikujú organizácie a vojenské jednotky, ktoré bojovali po boku nacistických vojsk. ,

Bojovali aj proti Povstaniu. Ukrajinci tvorili napríklad časť SS brigade Dirlewanger. To by však nebol pre súčasnosť až taký problém, silne internacionálny Dirlewanger sa Ukrajine neglorifikujú.

Problémom je 14. SS Galizien, ktorá sa v podstatnej miere zapojila do bojov proti povstalcom. Významnou mierou sa pričinila o porážku povstania a tiež sa veľmi často dopúšťala činov v rozpore s vojenskou cťou. Vypálila napríklad obec Smrečany. Jej členovia po vojne väčšinou ušli trestu, pretože britská vláda ich ako obyvateľov bývalého Poľska (oblasť Ľvov a Ivano-Frankovsk, predtým Stanislawów) odmietla vydať.

O tom, ako 14. SS Galizien vnímaná na “eurohodnotovej” Ukrajine svedčí aj toto video. A takto s úctou a s vojenskými poctami pochovávajú ostatky bojovníkov SS Galizien, pokiaľ sa navrátia na Ukrajinu.

S ľuďmi toho typu ako ich vidíme na tých videách sa v boji stretli doneckí povstalci. A k doneckým povstalcom sa pridali desiatky Slovákov.

Na zhromaždení v Bystrici boli dievčatá s alexandrovskou stužkou (symbol boja proti nacizmu) a zástavou Doneckej ľudovej republiky. Zatiaľ ešte beztrestne, lebo zákon, ktorý zakazuje čo i len pasívnu podporu doneckých povstalcov ešte nie je platný. A ten zákon kto predkladá a bez koho hlasov neprejde ? No predsa vláda nášho na 110% antifašistického Smeru.

Podľa pripravovanej novely trestného zákona môže takáto fotka byť trestne postihnuteľná. Ak by ju štátne orgány posúdili ako “pasívnu” podporu Doneckým povstalcom. Čo po tom, že “doneckí” naozaj bojujú proti neonacistom…hlavne, že si naši politici zarečnia na oslavách SNP, že sú všetci ako jeden proti nacizmu. Foto: Jaroslav Ševčik

Osobne tiež sa prikláňam k tomu, že v čase výročia SNP niet moc čo sláviť.

Oslavujeme totiž spolitizovaný mýtus o Povstaní, nie Povstanie samotné.

Samotné Povstanie bola v mnohom katastrofa. Takmer po všetkých stránkach a hlavne po tej vojenskej. Je čas si to priznať a niet dôvodu tvrdiť iné. Je to etapa našej histórie a musíme sa s ňu konečne nespolitizovane vyrovnať.

Z 90 000 vojakov sa ho zúčastnila len časť (do 20 000) a aj to značne zdemoralizovaných slovenských vojakov. Partizánske akcie nemali väčšieho vojenského významu. To v takom Bielorusku či východnom Poľsku inak partizáni potrápili Wehrmacht.

Vojnových zločinov sa dopúšťali nielen nemecké sily, ale dochádzalo k nim v istej miere aj z druhej strany, predovšetkým sa zo strany partizánov. Ťažko sa zmieruje s týmto faktom, bol po desaťročia vymazávaný z našej mysle a dnes je konečne čas si priznať pravdu.

Nemecká armáda po Bagratione (sovietska ofenzíva v Bielorusku) a po Normandii, trpela nedostatkom všetkého a napriek tomu v počte okolo 30 000 vojakov dokázala Povstanie poraziť.

Spojencom toto povstanie nepomohlo. Sovietske vojská vyrazili na pomoc Povstaniu už 8. septembra. Uviazli v známych bojoch na Dukle, za ktoré zaplatili stratou živej sily v počte 85 000. Ďalších 6500 stáli boje československé jednotky. Nakoniec na jar 1945 napriek všetkým obetiam stál front len 200 km na západ od Dukly, pred Liptovským Mikulášom. Keby boli tie sily miesto toho vrhnuté do poľských rovín, bolo by to nacistickú brannú moc oveľa zničujúcejšie.

Aj keď, mohlo to dopadnúť aj ináč, ak by vyšiel odvážny útok jazdeckého zboru pod velením generála Viktora Baranova.

Inak by sa vyvíjala situácia, keby sa 2 slovenské divízie v Karpatoch neboli nechali bez boja odzbrojiť už 31. augusta 1944.

Nemá zmysel o Povstaní písať viac, na to sú odborné štúdie, len treba nájsť tie nespolitizované. Povstanie prinieslo veľa prípadov hrdinstva, bojovej odvahy i bojového umenia na úrovni jednotlivcov a aj celých jednotiek.

Rád by som prišiel jedného dňa na oslavy SNP s tým, že politici tam v ten rok nebudú pozvaní, nepotrebujem sa pri takejto udalosti dívať na ich farizejské tváre.

Čierne zástavy z úradu kraja zvesil Eduard Chmelár. Ten Eduard Chmelár, ktorý nie tak dávno stál v blokáde proti pochodu za práva Oskara Dobrovodského (sused neprispôsobivých obyvateľov v Malackách – známa kauza), a ktorý Oskara Dobrovodského kritizoval v rôznych médiách. To už naozaj mám chuť vyvesiť čiernu zástavu aj ja sám.

Miro Juriš

http://medzicas.sk/kotlebove-zastavy/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.