Do Európy preniklo, ako utečenci, viac ako 4 tisíc bojovníkov IS! + Komentár: Identita a EÚ

Viac ako 4 tisícky bojovníkov radikálnej skupiny Islamský štát tajne prenikli do západných krajín ako utečenci. V nedeľu o tom informoval britský denník Sunday Express s odvolaním na slová agenta IS

Teroristi IS v EU 1jpg
Agent hovoril o realizovanej tajnej operácii a potvrdil, že tisíce “vycvičených bojovníkov IS sa v danej chvíli nachádzajú v Európskej únii“. IS zrejme tajne preváža ozbrojených bojovníkov cez hranice s Tureckom a odtiaľ ich posiela ďalej do európskych krajín.

Zdroj vyhlásil, že vďaka miestnym pašerákom sa teroristi zaraďujú medzi nelegálnych migrantov smerujúcich do Európy. Upresnil tiež, že cieľom infiltrácie bojovníkov je zriadenie kalifátu na celom svete.

http://www.hlavnespravy.sk/do-europy-preniklo-ako-utecenci-viac-ako-4-tisic-bojovnikov-is/673619

Identita a EÚ

I.

Identita – totožnosť – je veľmi významný spoločenský fenomén. Je totiž predpokladom bytia, existencie a pretrvávania jednotlivca v spoločenstve. Je to nezameniteľnosť, odlišnosť jednotlivca (individuálneho i kolektívneho) od každého iného (jednotlivca i kolektívu). Vyznačuje sa takou množinou vlastností, ktorá sa nikde inde, v nijakom inom indivíduu nenachádza. Je to teda existenčný problém idividuality.
Kde je odlišnosť a kým jestvuje odlišnosť, tam a dovtedy jestvuje aj individualita. Individualita je jedinečnosť. Neopakovateľnosť. Ak by sa stratila, ak by sa zrušila identita, jej nositeľ, napr. človek, by prestal jestvovať. Nebol by.

Identitu má každý subjekt, ktorý je nezameniteľný s iným subjektom. Môže to byť aj množina (skupina, kolektív) jednotlivcov, množina, ktorá je ako celok jedinečná, keď každý jej člen má tú istú vlastnosť alebo ten istý úplný súbor vlastností neopakujúcich sa v nijakej inej množine jednotlivcov.

Identita ľudského bytia, teda človek, jestvuje v čase. Žijúci človek má aj minulosť a vývin, ktorý sa však uskutočňuje bez rušenia jedinečnosti.
Identita je teda nezameniteľné bytie v prítomnosti i v individuálnej alebo kolektívnej minulosti. Ľudská identita je rovnaké (to isté) bytie v čase. Ak sa potom indivíduu siahne na jeho minulosť, ak sa mu ona „vezme“, siahne sa na jeho existenciu, lebo akákoľvek manipulácia s identitou je manipuláciou s bytím. Zásah do identity jednotlivca má aj veľmi vážne psychologické dôsledky.
Zápasy (aj vojny) v dejinách ľudstva sú zápasmi o bytie kolektívnych individualít, o bytie ich identít. Preto je pravda, že národ, ktorý nemá dejiny, ktorý nebol, ten ani nie je a nemá ani budúcnosť. Nejestvuje. Nemožno hovoriť o budúcnosti toho, čo nejestvuje. Nejestvujúce nemá identitu.

S ohľadom na súčasné imigračné problémy treba uvažovať o tom, či migračné dianie nezasahuje aj do identity toho indivídua, ktoré je cieľom imigrácie.

Hromadná imigrácia môže mať rozličný rozsah. Kým je to tak, že príchodiaci sa prispôsobujú novému prostrediu, kým sa asimilujú, kým sa prispôsobujú identite cieľového společenstva, nemusí asi vzniknúť spoločenský problém: identita subjektu imigračného cieľa sa nedostáva do pohybu, do neistoty, neruší sa. Rozmnožuje sa kolektív, do ktorého imigranti vstupujú, ale kolektív zotrváva vo svojej (historickej) identite. Zaniká však identita prichádzajúceho.

Ak však imigrácia má taký rozsah a cieľ, ktorý svojím vplyvom a dôsledkami prevažuje nad subjektom svojho cieľa, ak chce vytvoriť novú identitu, ak chce svojou identitou „prevýšiť“, zvíťaziť nad identitou cieľového subjektu, zniká vážny probém – ide o bytie a nebytie už existujúcej identity. Ide o existenčný problém!
Imigrácia sa teda musí posudzovať s ohľadom na viaceré skutočnosti: Musí sa brať do úvahy nie iba počet imigrantov, ale aj ich kultúrna charakteristika, možnosti a ochota ich prispôsobovania sa. Musí sa uvažovať o tom, či možno očakávať dobrovoľnú asimiláciu prichádzajúceho do cieľovej spoločnosti. Inak by totiž v zápase o bytie museli vznikať napätia a nepokoje. Musíme si uvedomiť, že zápasy o identitu sú zápasmi o bytie, o život – o všetko.

II.

Slovensko, Slovenská republika, je členom EÚ. EÚ je zjednotená skupina štátov, ktorá sa prezentuje ako osobitné bytie a identita.
V problematike prebiehajúcej imigračnej vlny zaujíma však EÚ pozoruhodné stanovisko: Vo vedúcich orgánoch EÚ sa napr. neuvažuje o tom, aké dôsledky môže mať pokračujúca imigrácia, neuvažuje sa o tom, ako imigráciu redukovať, ako ju regulovať, event. zastaviť, aby sa ochránili národné individuality a celok (individualita a identita) EÚ. Vedenie EÚ chce imigračné zaťaženie riešiť vrchnostenským rozdeľovaním imigrantov jednotlivým členom EÚ vo forme akýchsi povinných kvót.
Keby imirácia bola vo svojom počte ohraničená, keby bol zrejmý jej koniec a potom aj počet prišlých imigrantov a keby ten počet bol jednotlivými členmi (štátmi, individualitami) EÚ zvládnuteľný bez toho, aby to ohrozilo rovnováhu jednotlivých štátov, možno by sa problém imigrácie mohol riešiť aj takto. Lenže imigrácia nemá časové ohraničenie, počty prichádzajúcich cudzincov neohraničene rastú: je to proces bez predvídateľného zakončenia. Nik nevie, kedy sa imigrácia skončí.

Vzniká veľmi vážna, možno existenčná otázka: Aký počet imigrantov možno „prideliť“ napr. Slovenskej republike bez toho, že by v SR nevzniklo nezvládnuteľné miešanie, že by sa to finálne nedotklo samej identity SR? Aký počet imigrantov, ktorý, ako sa ukazuje, nemajú program prispôsobiť sa cieľovej krajine tak, ako sa to charakterizuje termínom „asimilácia“ (prijatie kultúry cieľovej krajiny), je ešte zvládnuteľný bez zásahu do identity národa? Zachovanie identity národa je však podmienkou jeho ďalšej existencie! A prichádzajúci, ako sa to zreteľne ukazuje, sú si veľmi dobre vedomí svojej individuality, svojej identity, bez náznakov jej opúšťania v novom spoločenskom prostredí. Treba očakávať zápasy o bytie (dvoch) identít. A vieme s istotou predpokladať, ktorá z týchto dvoch identít zvíťazí, ktorá prehrá a zanikne? Nemáme prirodzenú povinnost chrániť a brániť svoju identitu? Veď ide o život!

Kto má teda právo vrchnostenským prideľovaním kvót siahať na existenciu Slovenska a Slovákov? Nám už hrozia, že ak neposlúchame, ak kvóty odmietneme, príde trest. Hrozbu už aj konkretizovali – teraz iba finančne! Nie je to však rozhodovanie o bytí a nebytí, o žití a smrti národa? Aká a ktorá veľmoc má právo rozhodovať o živote a smrti toho druhého, o živote a smrti iného národa? Je to azda EÚ, t. j. nevolené subjekty a orgány jej vedenia? Nemajú jednotlivé štáty EÚ právo subjektívnej identity, právo existencie vlastnej štátnosti? Prežili sme v ťažkých podmienkach stáročia. Čo nás čaká teraz?

EÚ sa správa nepochopiteľne:
Prijímaním imigrantov, zdôrazňovaním nepodmieneného pozitívneho postoja k nim bez stanovenia akýchkoľvek podmienok, aj bez stanovenia podmienky ich počtu, sa EÚ správa ako ich pozývateľ. Dôsledky vidíme.

A pretože takto môže vzniknúť taká zmiešanina, ktorá je dnes nedefinovateľná, ohrozí sa aj sama existencia individuality tohto skupinového celku, ohrozí sa jej existencia: exisencia EÚ! Neuvedomujú si to tí, ktorí chcú mocensky, diktátorsky rozhodovať a podporujú imigráciu? Tieto skutočnosti si neuvedomujú ani iní zodpovední funkcionári v štátoch EÚ. Zdá sa, že nevnímajú, že láska k blížnemu, ako ju vyjadruje príkaz „Miluj blížneho ako seba samého“, má mieru v „sebe samom“, nevyžaduje opustenie „seba samého“. Máme tu teda nepriamo vyjadrennú povinnosť starať sa aj o „seba samého“.
Láska bez definovania konkrétnej podmienky platnosti výroku nemôže byť sebazničujúca. V tejto veci pretrváva nejasnosť: Čo pre nás vyplýva z príkazu lásky v situácii nezvládnutelného prívalu imigrantov do nášho (kresťanského) prostredia? S týmto, ako to pozorujeme, sa nevyrovnala ani hierarchia Katolíckej cirkvi (nie iba na Slovensku).

Imigrantským miešaním by dokonca zanikli dve identity: identita cieľového subjektu, lež aj identita toho, kto chce prísť. Ak sa vrátime do prostredia EÚ, musíme vysloviť jednoznačný, hoci priam neuveriteľný záver:
EÚ koná proti sebe, proti vlastnej identite a existencii.

Potom je však aktuálna veľmi vážna otázka:

Kto je dirigentom tohto orchestra, ak jeho viditeľný a definovateľný dirigent – vedúce orgány EÚ – pracuje na zániku svojej vlastnej identity – identity EÚ? V prípade jednotlivca sa takémuto konaniu hovorí samovražda. Pretože sa to nedá prijať, potom by bola otázka, či sa na tejto hre nezúčastňuje ešte dajaký iný dirigent…
V ľudskej spoločnosti odvekov účinkovali aj skryté sily.

Á. Kráľ

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.