Narodenie Panny Márie

Sviatok: 8. september
Liturgické slávenie: sviatok
Kedy a kde presne sa narodila Panna Mária, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna. O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofronia, sv. Jána Damascénskeho a na objavoch v Probatike.
Break Every Chain by Jesus Culture Lyrics +

Je možné, že sviatok Narodenia Panny Márie sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431). Tam sa vtedy totiž zhromaždili biskupi celého kresťanského sveta a vyhlásili Pannu Máriu za Božiu Matku proti bludárskemu učeniu Nestória, ktorý jej tento titul upieral. Z čias pápeža Leva Veľkého (440-461) a Sergia (687-701) sa zachovali omšové modlitby určené na túto slávnosť. V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia.

Spočiatku sa slávil iba jeden deň, no v roku 1245 ho pápež Inocent IV. nariadil sláviť osem dní (ako oktávu) vzhľadom na sľub, ktorý v roku 1241 dali kardináli, keď ich na konkláve tri mesiace väznil cisár Fridrich II. Dnes sa slávi v Cirkvi ako sviatok iba jeden deň, 8. septembra.

http://www.zivotopisysvatych.sk/narodenie-panny-marie/

Sviatok Narodenia Panny Márie – (08.09.)

Skôr ako prišiel Pán Ježiš do nášho sveta, bola nám ľuďom daná Panna Mária. Ona tvorí akoby medzičlánok medzi svätým Bohom a hriešnym ľudstvom. Ona je bezhriešna a nepoškvrnená svätá zem, na ktorú zostúpil Boh pri svojom vstupe do ľudských dejín.
Rímsky katechizmus nás poučuje: „Boh poslal svojho Syna“ (Gal 4,4), ale na to, aby Mu „utvoril telo“, potreboval slobodnú spoluprácu stvorenia. Preto už od večnosti si Boh vyvolil za Matku svojho Syna izraelskú devu, mladú židovku z Nazareta v Galileji,“ pannu, zasnúbenú mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno Panny bolo Mária“ (Lk 1,26-27). Otec milosrdenstva chcel, aby Vtelenie predchádzal najprv súhlas zo strany predurčenej Matky, a tak ako žena prispela k dielu smrti, aby podobne prispela žena k životu.


Počas celej Starej Zmluvy sa poslanie Márie pripravovalo cez poslanie svätých žien. Na samom začiatku je Eva: napriek svojej neposlušnosti, dostala prisľúbenie potomstva, ktoré zvíťazí nad Zlým a bude matkou všetkých žijúcich. Mocou tohto prisľúbenia aj Sára počala syna napriek svojmu vysokému veku. Proti všetkému ľudskému očakávaniu si Boh vyvolil to, čo svet považoval za nemohúce a slabé, aby ukázal svoju vernosť prisľúbeniu: Annu, Samuelovu matku, Deboru, Rút, Juditu a Ester a mnoho iných žien. Mária „vyniká medzi poníženými a chudobnými Hospodina, čo s dôverou čakajú a dosahujú spasenie. A konečne s ňou, vznešenou dcérou sionskou, po dlhom čakaní na splnenie prísľubu, nastáva plnosť časov a nastoľuje sa nový poriadok“.

Blondie – Maria

Aby sa Mária mohla stať Matkou Vykupiteľa, „dostala od Boha dary, dôstojné takej vznešenej úlohy“. Vo chvíli Zvestovania ju anjel Gabriel pozdravil ako „plnú milosti“ (Lk 1,28). Skutočne, aby mohla slobodne vysloviť súhlas svojej viery s oznamom o svojom povolaní, bolo potrebné, aby sa celá nachádzala v Božej milosti.
V kázniach často hovoríme o osobnom prijatí Ježiša, hovoríme, že treba prijať Ježiša ako svojho Pána, že mu treba odovzdať svoj život a celú svoju bytosť, aby sa jeho spása mohla reálne prejaviť v nás a na nás. Zabúdame na to, že pre mnohých ľudí to vôbec nie je také jednoduché. Veľmi často zídu z cesty odovzdanosti a ich hriešne sklony znovu prevládnu. Dlhodobý hriešny zvyk sa stáva železnou košeľou, z ktorej sa človek vlastnými silami tak ľahko nevyzlečie.

V dnešnom evanjeliu dostáva Sv. Jozef zvláštnu radu a príkaz od božieho anjela: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Jozef je vyzvaný prijať Máriu ako svoju manželku. Teda veľmi intímnym a osobným spôsobom. Všimnime si toto zvláštne, mohli by sme povedať, nebiologické a netelesné manželstvo s Pannou Máriou. Ako ho pochopiť a aký má zmysel? V jeho manželstve sa jedná vlastne o prijatie osoby Ježiša Krista. Evanjelium nám na príklade sv. Jozefa ukazuje, ako má Ježiša prijať človek poznačený dedičným hriechom. Panna Mária dokázala prijať Ježiša, lebo bola Nepoškvrnená, bez hriechu. Sv. Jozef je vyzvaný, aby skôr ako príjme Ježiša, prijal Máriu a to veľmi blízkym a intímnym spôsobom.
Cirkevní otcovia hovoria o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí ochranný plášť pre Ježišovu bytosť v nás. Učia, že človek má v tomto smere dve možnosti. Môže svoje hriešne, uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou a námahou. Toto však ide veľmi ťažko. Ak sa človek cíti maličký a slabý, môže skúsiť druhú možnosť, ktorú doporučuje sv. Ambróz, keď hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše.“
Krása Máriinej duše spočíva v tom, že je radikálne odovzdaná Bohu a jeho službe. Duch svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma. Teda ako vidíme: Môžeme sa snažiť otvoriť Duchu Svätému sami a môžeme ho privolať pomocou P. Márie. Skôr ako človek bude schopný naozaj uveriť Ježišovi, musí uveriť Márii, jej svedectvu: „Veľké veci mi urobil Ten, ktorý je Mocný a Sväté je jeho Meno!“ Len Mária je schopná vysvetliť, čo sa udialo medzi ňou a Najsvätejšou Trojicou. Ježiš to svojimi zázrakmi potvrdí.
Zakončím znovu slovami sv. Grigniona z Montfortu: „Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude – Bohočloveka, a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v posledných dobách. Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí sa objavia na konci čias, je vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení s Duchom Svätým vykonať veci zázračné a mimoriadne. Jedným z hlavných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné zjednotenie so svojou Nevestou!“ Skúsme to spolu s Pannou Máriou tak, ako nás nabádajú svätí.

http://www.frantiskani.sk/kazatel/marianske/0908.htm

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.