Fico: Kvótam hovorím nie. Nechcem niesť zodpovednosť za teroristický útok. + Prečo štáty Perzského zálivu nechcú sýrskych utečencov?

Premiér Robert Fico v reakcii na vystúpenie predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera v Európskom parlamente zopakoval stanovisko vlády. „Povinným kvótam hovorím nie,“ vyhlásil Fico.
Stop Islamizacii EU 12. 9
Premiér Robert Fico trvá na svojom stanovisku a povinné kvóty na prerozdelenie utečencov odmieta.

Fico zopakoval, že pri téme povinných kvót existuje jasný rozpor medzi stanoviskom Európskej komisie a stanoviskom krajín V4. „Nechcem sa raz zobudiť v tejto krajine a mať tu 50-tisíc ľudí, o ktorých nič nevieme. Nechcem niesť zodpovednosť za možný teroristický útok len preto, že sme niečo podcenili,“ vyhlásil Fico s tým, že o týchto rizikách plánuje hovoriť na pôde slovenského parlamentu i na európskej pôde.

Juncker: Kvóty musia byť povinné, Európa si rozdelí až 160-tisíc utečencov

Merkelová: Utečenci sa musia integrovať do nemeckej spoločnosti
Fico zároveň skritizoval, že o takej závažnej téme, ako sú povinné kvóty pre prijímanie utečencov, nemôžu rozhodovať „nejakí úradníci“. Rokovanie na úrovni predsedov vlád by však privítal. Ficovi sa nepáči ani spôsob, akým sa oznamujú plány s povinnými kvótami. Tvrdí, že tu vidí problém so suverenitou štátov, keď niekto zvonku jednoducho prikáže, koľko musí prijať utečencov. Je to rozhodnutie, ktoré vyžaduje vážnu politickú diskusiu. Veď s nami o tom nikto nehovoril,“ vyhlásil ďalej slovenský premiér.

„Len počúvame: povinné kvóty, ale nikto sem nejde, nepresviedča nás a my si myslíme, že povinné kvóty sú iracionálne,“ dodal. Fico očakáva, že takáto vážna téma nebude na rozhodnutí Európskej komisie, ale bude to téma na Európsku radu.

Premiér zároveň zdôraznil, že vystúpenie Junckera berie na vedomie a stotožňuje sa s jeho názorom, že je potrebné na úrovni EÚ sa dohodnúť. „Slovensko je pripravené prispieť pri ochrane vonkajších hraníc. Sme pripravení spolupracovať aj s krajinami pôvodu migračnej krízy,“ dodal.

Podľa neho môže existovať aj iný režim ako povinné kvóty, nájdime iné riešenie výhodné pre všetkých, vyzval Fico. „Uvedomme si, že u nás nikto nechce byť. Tí čo by sem prišli na základe rozhodnutia komisie, by od nás odišli, tak aký význam majú takéto kvóty a okrem toho nič o tých ľuďoch nevieme,“ zopakoval na adresu problematiky kvót Fico.

Slovenská vláda je pripravená prispieť k ochrane vonkajších hraníc EÚ
Premiér potvrdil, že vláda pracuje na zozname rôznych opatrení, ktoré sme pripravení ponúknuť na základe solidarity, aby sa zlepšila situácia, v ktorej sa mnohí migranti nachádzajú. Predpokladá, že o tomto zozname bude na budúci týždeň v stredu rokovať aj parlament. Slovenská vláda je pripravená prispieť k ochrane vonkajších hraníc EÚ, či už ide o finančné prostriedky, vojenské sily alebo iným technickým personálom.
Objavujú sa aj návrhy, čo robiť v Sýrii a Líbyi. „Ak vznikne medzinárodný mandát na vytvorenie medzinárodných síl v Sýrii, Líbyi alebo iných krajinách, sme pripravení byť súčasťou takýchto operácií,“ zdôraznil. Slovensko je podľa Fica pripravené ponúknuť aj finančný balík krajinám, ktoré to potrebujú. Pripomenul aj spoluprácu s Rakúskom a dohodu, že dočasne budú na našom území azylanti z tejto susednej krajiny. Fico nevylúčil, že pomôžeme vyšším počtom azylantov z Rakúska. „Uvidíme, ako to bude fungovať, a podľa tohto sa zariadime,“ dodal.

Fico: Ekonomický charakter migrácie je čím ďalej viditeľnejší
Podľa Fica Slovensko vyjadruje solidarita tým, čo sú v núdzi, čo sa boja o svoj život. Nehovoríme o pomoc v drobných ale o miliónoch eur. „Solidarita áno, ale tým, ktorí to potrebujú, a nie ekonomickým migrantom,“ uviedol ďalej. Do Rakúska prišlo cez víkend 14 000 migrantov a len 700 požiadalo o azyl. Ako je to možné, spýtal sa premiér.
Ekonomický charakter migrácie je čím ďalej viditeľnejší, myslí si premiér. Podľa premiéra by sme nemali ani zatvárať oči nad informáciami o grupovaní teroristov v Sýrii. „Budem hovoriť o bezpečnostných rizikách stále,“ uviedol ďalej premiér. „Európa musí pomôcť tým, ktorí to potrebujú, ale musíme chrániť Európu, a ako premiér mám povinnosť chrániť bezpečnosť SR,“ vyhlásil Fico.

Slovensko je podľa Fica pripravené integrovať každého, kto by sa chcel integrovať. „Viem si ťažko predstaviť, že by sa na Slovensku vedel integrovať moslim. Nemá tu zázemie, rodinných príslušníkov, možnosť praktizovať vieru. Nezatvárajme si oči pred realitou. Najlepšie integrovateľní ľudia sú sýrski kresťania,“ dodal. Ak by aj ľudia s iným náboženským presvedčením boli ľahko integrovateľní, tak poďme do toho, ale nie som celkom o tom presvedčený, doplnil premiér.

Lajčák: Slovensko je solidárne, pripravujeme ďalší balík pomoci
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák odmieta tvrdenia, že Slovensko nie je v prípade migrantov solidárne. Ako v stredu uviedol pre médiá, sme solidárni a máme predstavu, ako demonštrovať našu solidaritu. Návrh balíka pomoci dávame dohromady a predstavíme ho. „Slovensko chce riešenie, ktoré bude riešením a nie falošnou solidaritou alebo riešením na oko,“ zdôraznil minister zahraničných vecí.
O tom, čo urobí Slovensko ďalej v prípade utečeneckej krízy, sa bude hovoriť v nasledujúcich dňoch a aj na budúcu stredu na pôde Národnej rady SR. Dávame dohromady balík návrhov, vyhlásil šéf rezortu zahraničia. V piatok sa v Prahe stretnú ministri zahraničných vecí Visegrádskej štvorky s kolegami z Nemecka a Luxemburska. V pondelok bude na túto tému rokovanie ministrov vnútra. „Každým dňom sa budeme posúvať a v stredu sa bude o téme rokovať v parlamente,“ do­dal.

Návrh predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera má viaceré pozitívne momenty, potreba solidarity a pomoci je úplne jasná, uviedol ďalej minister. Za dôležité označil aj posilnenie návratovej politiky, snahu viac riešiť problémy tam, kde vznikajú a nie vo vnútri Európskej únie. Na druhej strane sú podľa Lajčáka dva hlavné problémy. Európska komisia (EK) by si nemala monopolizovať rozhodovanie o takejto vážnej téme. Mali by o tom rozhodovať demokraticky zvolení lídri Európskej únie.

Junckerov návrh dáva obrovské právomoci EK a pristupuje k tejto nanajvýš citlivej téme ako administratívnemu procesu. Pripomenul, že krajiny V4 nevidia mechanizmus kvót ako riešenie problému. Máme veľa otázok vrátane toho, že samotní migranti kvóty nepodporujú. Minister uviedol jeden príklad, keď za uplynulý víkend prešlo Rakúskom 14-tisíc migrantov a z nich 730 požiadalo o azyl v Rakúsku – čo je päť percent. Lajčák zároveň zdôraznil, že Slovensko nerozdeľuje migrantov podľa rasy, etnicity a náboženstva. Našu pomoc sme pripravení dať tomu, kto ju potrebuje, dodal.

Kaliňák: Utečenci nie sú ryža a piesok, čo musíme prerozdeliť
Utečenci nie sú zrnká piesku, ryža alebo nejaká komodita, ktorú musíme prerozdeliť. Sú to živí ľudia s väzbami na príbuzných, náboženstvo, kultúru. Vyhlásil to v stredu minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý vyzval na hľadanie kompromisného riešenia v otázke utečeneckej krízy.
Hľadáme riešenie, čo má hlavu a pätu. Kompromisom by mohlo byť podľa Kaliňáka riešenie, aké Slovensko dohodlo s Rakúskom – dočasné umiestnenie azylantov v inom štáte, aby sa uľahčilo štátu, kde žiadajú o azyl. Migranti by v konečnom dôsledku zostali v štáte, kde o azyl požiadali. „Na konci dňa s kvótami budú najviac nespokojní utečenci a predsa o nich ide,“ myslí si Kaliňák.

Podľa slovenského ministra vnútra to, čo sa stalo v Maďarsku a Rakúsku posledný týždeň, spálilo posledné nádeje, že by kvóty mohli fungovať. Po vyhlásení západných politikov sa zdvihlo 4 000 ľudí, porušili všetky pravidlá krajiny, v ktorej boli, presunuli sa do Rakúska a malá časť z nich požiadala o azyl v Rakúsku.

Systém kvót by bol jasný, nesmeli by si vybrať krajiny, kde by šli, pripomenul. Kaliňák nepočul jediný argument, čo by podporil kvóty. Je to nejaká mantra a tvrdohlavo o nej odmietajú diskutovať, dodal.

Flašíková Beňová: Juncker situáciu s migrantmi správne pomenoval, no obviňuje neprávom
Predseda Európskej komisie (EK) síce presne pomenoval situáciu, v ktorej sa momentálne Európa nachádza, no neprávom za súčasnú situáciu viní členské štáty Európskej únie (EÚ). V reakcii na prejav Jeana-Clauda Junckera o stave únie, ktorý bol vo veľkej časti venovaný súčasnej utečeneckej kríze, to skonštatovala poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Monika Flašíková Beňová.
Europoslankyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že hoci o konkrétnej pomoci pri zvládnutí migračných vĺn musia rozhodnúť jednotlivé krajiny a ich lídri, EK má k dispozícii celý rad nástrojov a postupov, ktoré už dávno mohla využívať.

„Tie sú v princípe nezávislé od toho, či sa Európa zhodne alebo nezhodne na akomkoľvek prerozdeľovaní utečencov. Je preto veľká škoda, že v prípade pomoci v rámci prebiehajúcej krízy sa tým najvýznamnejším slovom a nástrojom stali práve kvóty,“ uviedla slovenská europoslankyňa. Zopakovala, že kvóty ako také nevyriešia situáciu ľudí, ktorí potrebujú pomoc, a ani nezastavia exodus z problémových krajín.

Flašíková Beňová preto apeluje na to, aby sa problém riešil v štátoch, odkiaľ títo ľudia utekajú. „To je práve jedna z kompetencií Európskej komisie a jej tzv. vonkajšej služby,“ pripomenula. Europoslankyňa v súvislosti s dnešným Junckerovým prejavom ocenila časť týkajúcu sa daňovej povinnosti a zdôraznenie myšlienky, že dane majú byť platené v krajinách, kde spoločnosti vytvárajú zisk.

Flašíková Beňová však zároveň spochybnila úprimnosť Junckerových slov. „Pán predseda ešte ako luxemburský premiér vytvoril priestor pre príchod veľkých nadnárodných spoločností do svojej krajiny, ktoré následne dostali obrovské daňové úľavy, na ktoré doplatili ostatné európske štáty, v ktorých firmy reálne pôsobili,“ vysvetlila dôvody svojej pochybnosti.

„Zostáva preto len dúfať, že zámery týkajúce sa daňových politík nezostanú len v deklaratórnej podobe vo forme vyjadrení pána Junckera na pôde Európskeho parlamentu, ale že sa v tejto oblasti skutočne aj niečo udeje,“ dodala slovenská europoslankyňa.

Bugár: Aktívnu pomoc vlády utečencom nevidno
Platné uznesenie parlamentu hovorí podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára nielen o odmietnutí kvót, ale aj o aktívnej pomoci vlády pri riešení utečeneckej krízy, ktorú však nevidno. „Som presvedčený, že musíme byť aktívni a prejaviť solidaritu. Ak Slovensko v roku 2004 vedelo zvládnuť viac ako 10 tisíc žiadateľov o azyl, dokáže zvládnuť aj dnes tento oveľa nižší počet,“ povedal Bugár.
Premiér by podľa neho zároveň mal prestať označovať utečencov za bezpečnostné riziko a nešíriť atmosféru strachu v spoločnosti. Bugár tak reagoval na stredajšie vystúpenia šéfa komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý opätovne navrhuje zaviesť systém povinných kvót na rozdelenie migrantov.

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367102-fico-kvotam-hovorim-nie-nechcem-niest-zodpovednost-za-teroristicky-utok/

 

Prečo štáty Perzského zálivu nechcú sýrskych utečencov?

Štáty Perzského zálivu patria k najbohatším na svete. Ich jazyk a náboženstvo je blízke sýrskym utečencom, napriek tomu nie sú v ich krajinách vítaní

Prečo utečencov neprijme napríklad bohatý Dubaj?

Štáty Perzského zálivu neponúkajú žiaden spôsob, ako prijať utečenca. O azyl sa dá požiadať v rámci presídľovacieho programu OSN, no od začiatku konfliktu v Sýrii roku 2011 sa takto prijalo len 33 sýrskych utečencov.

Sýrčania môžu využiť pracovné alebo turistické víza pre vstup do štátov Perzského zálivu a stovky tisíc tak už aj urobili. Hlavne na začiatku konfliktu prišlo do samotnej Saudskej Arábie pol milióna Sýrčanov ako robotníkov. Odvtedy je už pre nich čoraz ťažšie získať víza, navyše by už nedostali žiadnu vládnu podporu na novom mieste. V súčasnosti sa nedá zistiť, aký je celkový počet Sýrčanov v štátoch Perzského zálivu. Mnohí totiž napríklad cestovali na turistické vízum do Spojených arabských emirátov a teraz tam žijú nelegálne.

Amnesty International opísala správanie štátov Perzského zálivu voči utečencom ako “obzvlášť hanebné”. Podľa tejto najväčšej ľudskoprávnej organizácie by práve tieto štáty kvôli ich “jazykovej a náboženskej blízkosti mali stáť v čele krajín, ktoré ponúkajú sýrskym utečencom bezpečné útočisko.” Vlády týchto štátov však hovoria, že prijatie sýrskych utečencov nemá trvalé riešenie. A západnému svetu vyčítajú, že nerobí nič pre to, aby celú tú vojnu v Sýrii ukončil.

Štáty Perzského zálivu sa prijatím utečencov obávajú mnohých sociálnych nepokojov v radoch ich vlastného obyvateľstva. Nechcú riskovať, aby si vzali cudzinca na neurčito a starali sa oňho. Preto je ťažké pre všetkých cudzincov v týchto arabských štátoch, aby zostali bez existujúceho pracovného pomeru v krajine. Je pre nich tiež skoro nemožné získať tam občianstvo.

Nemožno však úplne povedať, že vlády štátov Perzského zálivu nerobia nič pre utečencov. Podobne ako väčšina ďalších krajín vo svete, každý rok financujú miliónovými príspevkami utečenecký program OSN. Napríklad Kuvajt je v roku 2015 tretím najdôležitejším darcom po USA a Japonsku. No niektoré dary od krajín Perzského zálivu sú považované za problematické, pretože smerujú predovšetkým do radikálnych islamských charitatívnych organizácií, ktoré sa obmedzujú na sunnitských Sýrčanov a poskytujú nielen jedlo, ale popri charite rozširujú medzi obyvateľstvo aj ultra-konzervatívny výklad islamu.

http://www.hlavnespravy.sk/preco-staty-perzskeho-zalivu-nechcu-syrskych-utecencov/675311

Alah nariadil moslimom vyhladit zidov, hovori umierneny moslimsky duchovny

Kurds Kill ISIS-and Save CHRISTIANS [İslamic State Attack Kobane] 06.11.2014

Povrazdenie brancov v Mosule

Killing of Christians in Iraq by Islamic Terrorists ISIS

Islamizacia Holandský orchester

Islam v Belgicku

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.