Vatikánsky rozhlas: Komentár Mariána Gavendu – Čo vlastne povedal pápež František o prijímaní imigrantov? + Otvorený list SHO otcom biskupom Slovenska

+Imigranti – zážitky poľského cestovateľa a blogera

Nič nie je náhodou
(Štvrtkový komentár – september 2015)

Od témy utečencov by už mal človek chuť najradšej utiecť. Nie, že by nebola aktuálna, protiví sa skôr spôsob, akým je celý komplexný fenoménom všeobecne prezentovaný. Franklin Delano Roosvelt sa už pomaly pred storočím vyjadril: „V politike sa nič nenecháva na náhodu. Ak sa niečo deje, môžete sa staviť o čokoľvek na svete, že sa to deje presne tak, ako sa to diať má.“ Keď si v posledných týždňoch človek pozrie spravodajstvo ktorejkoľvek televízie, listuje mienkotvornú dennú tlač i magazíny, zo všetkých nápadne unisono rezonuje tá istá utečenecká pesnička. Rovnaký scenár, povinné prvky. Ako filmové týždenníky z päťdesiatych rokov – dokonca nechýbajú ani transparenty, vítajúce „osloboditeľov“, akurát už nimi nemyslia sovietskych vojakov. Aj táto propagandistická zhoda je súčasťou nielen Roosveltovej skúsenosti, že sa nič nenecháva na náhodu. Do diskusie sa teda žiada povedať aspoň pár jednoduchých téz.
Gavenda
Keď prebiehal naplánovaný integračný proces a rozširovanie Európskej únie a bolo fakticky nemožné, aby do nej nevstúpila krajina, ktorej bolo určené vstúpiť, politici i médiá sa radi oháňali aj výrokmi Jána Pavla II. Ten bol podľa nich jednoznačne za Európsku úniu. Samotný Jána Pavol II. sa opakovane vyjadroval zhruba v tomto duchu: „Ak v Európskej únii prevládnu duchovné a kultúrne hodnoty, bude požehnaním; ak materiálne záujmy, bude kliatbou“. My už môžeme posúdiť i pocítiť, ktoré z hodnôt v nej prevládajú a nakoľko… Podobne sú neustále pristrihované aj výroky pápeža Františka. Posledne jeho výzvy na prijatie utečencov. Aj tie treba brať v kontexte. Je všeobecne známe, že pápež si s rovnakou priamosťou nedáva servítku, aj keď hovorí o príčinách migrácie, o egoizme bohatých krajín a záujmových skupín. Stačí si prečítať jeho nedávnu encykliku Laudato sí. Nehovorí sa ani o jeho naliehavých výzvach na hľadanie politického riešenia. Cituje sa len vtedy a len tak, ako to vyhovuje.

Vráťme sa k pápežovmu príhovoru pred modlitbou Anjel Pána minulú nedeľu. Čo tu vlastne povedal sám pápež František? Počúvajme slovo za slovom: „Tvárou v tvár tragédií desaťtisícov utečencov, utekajúcich pred smrťou, vojnou a hladom“ evanjelium žiada, aby sme boli „blížnymi“ tým najmenším a opusteným.“ V ďalších slovách, ako vieme, pápež navrhuje praktické formy pomoci, do ktorej vyzýva najmä všetky farnosti. Pápež teda hovorí o tých, ktorí utekajú pred smrťou, vojnou a hladom. Masové regrutovanie hľadačov bezstarostného života, ktorým ich má plným priehrštím zahŕňať blahobytná spoločnosť, tu nie je ani slova. A hovorí „tvárou v tvár najmenším a opusteným“. Znamená to, že situáciu treba posudzovať na tvári miesta a že v spleti rozmanitých záujmov treba medzi utečencami rozoznať „najmenších a opustených“. Konkrétnu pomoc možno a treba poskytnúť len skutočnej konkrétnej núdznej osobe, podľa povahy jej núdze.

Katolícka morálka pozná termín „poradie služby k blížnemu“. Bezprostredná veľká hmotná núdza tu má prvé miesto a zaväzuje konať okamžite a účinne. Keď je však potrieb veľa a možnosti sú obmedzené, nemožno pomôcť rovnako všetkým a vo všetkom. Na prvom mieste sú vtedy najbližší rodinní príslušníci. Potom príbuzní vo viere. Veľká duchovná núdza má prednosť pred menšou hmotnou a podobne… Katechizmus Katolíckej cirkvi okrem iného hovorí (článok 2241): „Bohatšie národy sú povinné, nakoľko je to možné, prijať cudzincov, hľadajúcich bezpečnosť a prostriedky na živobytie, ktoré nemôžu nájsť vo svojej pôvodnej vlasti. Verejná moc má dbať na zachovávanie prirodzeného práva, ktoré stavia hosťa pod ochranu tých, čo o prijímajú“ Ale odpoveď je vyvážená, keď dodáme aj druhú časť toho istého článku: „Politické autority môžu vzhľadom na spoločné dobro, za ktoré sú zodpovedné, podriadiť uplatňovanie prisťahovaleckého práva rôznym právnym podmienkam, najmä čo sa týka povinností prisťahovalcov voči krajine, ktorá ich prijala. Prisťahovalec je povinný s vďakou rešpektovať hmotné a duchovné dedičstvo krajiny, ktorá ho prijala, poslúchať jej zákony a prispievať na jej náklady“. Toľko Katechizmus.
Spomíname to preto, že veriaci sa neraz ocitajú v situácii, keď nevedia, komu skôr pomáhať. Ale aj preto, že hrozí isté morálne vydieranie veriacich, aby napomáhali veľké mocensko-politické záujmy tých, ktorí na konfliktoch bohatnú a dôsledky hádžu v konečnom dôsledku na plecia druhých, zasievajúc nové konflikty, ktoré sú pre isté skupiny vždy najistejším zdrojom zisku.

Zdá sa opodstatnený aj iný názor, vychádzajúci zo slovenskej situácie. Spoločnosť tu len ťažko dokáže zabezpečiť základné podmienky dôstojného života státisícom vlastných občanov, ktorí v celoživotnej poctivej a tvrdej práci odvádzali nemalé percento svojich príjmov na zaistenie svojej staroby a ničili si zdravie a životné sily v službe spoločného dobra, ktoré potom iní rozkrádali a súkromne sa obohacovali. Táto spoločnosť sa musí prednostne postarať o týchto svojich občanov pred hľadačmi lacného blahobytu.

Kresťanská morálka samozrejme nemôže odmietať konkrétneho núdzneho človeka len preto, že sa stal obeťou egoistickej hry iných. Ak poznáme celkové postoje pápeža Františka, popri starosti o núdznych, ktorí sú jeho srdcu veľmi blízki, má tento pápež nemalú starosť o bohatých veriacich členov dominujúcej západnej kultúry, tvorenej prevažne kresťanskými krajinami. Tí sa uzatvárajú do ničivého egoizmu, ktorý je pápežovi z „chudobného juhu“ zjavne odporný. Keď ich vyzýva prijať do svojho stredu núdznych, robí to aj kvôli nim samým. Chce tým dosiahnuť, aby konečne prestali myslieť len na seba. Duchovne sú totiž neraz ešte ohrozenejší a núdznejší než utečenci, čo potrebujú ich pomoc.

Každá minca má dve tváre. I na súčasné dianie sa treba pozerať aj inak než na úradnú verziu mainstreamovej propagandy médií, ktoré patria takmer výlučne bohatým záujmovým skupinám. Na druhej strane si treba uvedomiť, že najmä internetom šírené iné pohľady na tému utečencov sú veľmi často z pozadia platené a tvorené zas inými mocenskými záujmovými skupinami a treba ich tiež brať s potrebným nadhľadom a odstupom. Ak vyvolávajú hnev a nenávisť, pochádzajú isto od Zlého. Najpotrebnejší je však duchovný nadhľad, ktorým sa má veriaci pozerať na každú situáciu. Hľadať, akú nám v nej Boh posiela novú výzvu. A ak sú tu riziká a ohrozenia, pýtať sa, či nie sú priamym dôsledkom málo evanjeliového a veľmi egoistického života veriacich pôvodne kresťanskej Európy. Na záver teda môžeme parafrázovať Roosveltov výrok a povedať, že „pre kresťana nič nie je náhodou. Ak sa niečo deje, môžeme sa staviť o čokoľvek na svete, Boh tú má svoj prozreteľný plán“.

Marián Gavenda

http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/koment%C3%A1r_mari%C3%A1na_gavendu/1170809

 

Dvojkrížom proti polmesiacu

Slovenské Hnutie Obrody
Otvorený list SHO otcom biskupom Slovenska.

Vážení biskupi Slovenska! Migrácia cudzorodého moslimského obyvateľstva na Slovensko bola dosiaľ marginálnym problémom, avšak kvôli mocenským záujmom a agresívnej politike USA na Blízkom a Strednom východe výrazne nabral na aktuálnosti a naliehavosti. Radikálne islamistické skupiny každodenne tvrdo prenasledujú a zabíjajú našich kresťanských bratov v krajinách Blízkeho, Stredného východu a Afriky a to za všeobecného nezáujmu liberálnych masmédií. V súčasnosti vlna islamských imigrantov búcha na uzavreté azylové vráta nášho štátu.

Pred viac než 1 100 rokmi sa cirkev stala nerozlučiteľnou súčasťou duchovných tradícií slovenského národa. Počas jeho pohnutej histórie cirkevní predstavitelia intenzívne bojovali za práva národa – jazyk, reč, kultúru, autonómiu, dokonca štátnosť. V modernej dobe vďačia mnohí veriaci i neveriaci cirkvi za veľký podiel na boji proti zvráteným marxistickým ideológiám rozleptávajúcim tradičnú rodinu a právo na život nenarodených detí.

Slovensko trpelo v tieni polmesiaca
V posledných mesiacoch však znepokojene konštatujeme, že v otázke cudzorodého mohamedánstva nám chýba zreteľné, jednoznačné a nekompromisné vyjadrenie pastierov slovenských kresťanov – biskupov k islamizácii Európy, ako objektívnej hrozbe slovenským duchovným a kultúrnym tradíciám. Pripomíname, že Slovensko veľmi trpelo v tieni tureckého polmesiaca z ktorého nás neoslobodil akýsi nejasný dialóg, ale odhodlaný a rozhodný krok poľského kráľa Jána III. Sobieskeho roku 1683 v bitke pri Viedni. V európskom kontexte to bola vôľa a činy pápeža sv. Pia V., ktorý prispel k záchrane Európy v bitke pri Lepante roku 1571. V súčasnosti môže podobný krok rozhodnúť o prežití kresťanskej viery na našom území. Niektoré signály vysielané kresťanskými charitatívnymi pracovníkmi však svedčia o naivnom postoji bezmyšlienkovitého vítania imigrantov na našom území. Vyznávame náboženskú toleranciu odlišných vierovyznaní, zároveň však v rámci slovenských štátnych hraníc vyznávame zachovanie slovenských tradícií a to práve na úkor liberálneho ideálu multikultúrnej spoločnosti založenej na náboženskom a kultúrnom relativizme.

Slováci čakajú na vaše jasné stanovisko
S úctou vás, nástupcov apoštolov preto prosíme o jednoznačné vyjadrenie v duchu evanjelia: „Vaša reč nech je áno, áno, nie, nie, všetko ostatné je od zlého.“ Mt 5, 37. Práve takýto krok ukončí nejasnosti, tápanie v tme mnohých slovenských veriacich i cirkev rešpektujúcich neveriacich národovcov.

Podobný počin už vykonal váš brat v pastierskej službe, moravský arcibiskup Jan Graubner, ktorý v medializovanom rozhovore z 19. júna 2015 sa o súčasnej imigrácii jednoznačne vyjadril: „Bezbřehé přijímání lidí jiné kultury musí znamenat konec dosavadní kultury. Příliv migrantů je třeba zastavit.“

Mnohí Slováci, národovci, kresťania vám budú povďační, keď využijete svoju autoritu a jednoznačným verejným vyhlásením poukážete na príčiny migrácie, najmä na pravdepodobný cieľ organizovaného pašeráctva cudzincov na územie nášho štátu. Tým cieľom je zánik slovenského národa.

S úctivým pozdravom vaše Slovenské Hnutie Obrody

Imigranti-zážitky poľského cestovateľa a blogera

…Kamil Bulonis, poľský cestovateľ a bloger, sa podelil o svoje zážitky
z útoku imigrantov na autobus. Nie je lepší liek na „Refugees Welcome“
ako priamy kontakt s „Refugees“:

„Jeden a pol hodiny dozadu na rakúsko-talianskej hranici, som na vlastné oči
videl davy imigrantov. Pri celej solidarite s tými ľuďmi, ktorí sa
nachádzajú v ťažkej životnej situácii musím povedať, že tom čo som videl
vyvoláva hrôzu.Ta ohromná hmota ľudí – odpusťte mi, že to tak napíšem – ale
to bola absolútna divočina.. Vulgarizmy, hádzanie fliaš, hlasné pokriky
‘Chceme do Nemecka“ – či Nemci to je nejaký raj?’Videl som ako otočili auto
nejakej staršej Talianky, vytiahli ju za vlasy z auta a chceli tým autom
odísť.Autobus, v ktorom som sa nachádzal so skupinou sa pokúsili
rozhojdať.Hádzali po nás výkalmi, udierali do dverí, aby im vodič otvoril,
pľuli na okná. Pýtam sa za akým účelom?! Ako sa tá divočina má asimilovať v
Nemecku? Cítil som sa ako na vojne. (.) Na hraniciach sme stáli tri hodiny,
nepodarilo sa nám prejsť. Celá skupina v kordóne polície bola presunutá
naspäť do Talianska. Autobus je zmasakrovaný, natretý fekáliami, oškretý,
rozbité okná. (?) boli to vo
väčšine agresívni dospelí muži.(.) Ešte včera som ich ľutoval, mal som o
nich starosť, dnes keď som ich uvidel, jednoducho sa bojím a teším sa, že
môj kraj nie je ich cieľom.(.)
Do EÚ ide niečo patologické, niečo čo sme ešte nemali príležitosť vidieť.
(.) Dodám ešte, že na hranicu došli autá s humanitárnou pomocou – s jedlom a
vodou, oni tie autá obyčajne prevracali na strechu.(.)Cez amplióny im
Rakúšania oznámili, že otvorili hranicu, ale oni
ničomu nerozumeli. A to bol ten najväčší problém – nikto z tých tisícov ľudí
nerozumel po taliansky, anglicky, nemecky, rusky, ani po španielsky. Rátal
sa len zákon pästí. Bojovali o súhlas aby mohli prejsť, aj ten súhlas
dostali – a ani nerozumeli, že ho majú. Autobus
francúzskych turistov vykradli, otvorili batožinový priestor a všetko do
minúty ukradli a potom časť vecí povyhadzovali. Ešte nikdy som nič také
nevidel, pomáhať treba, ale nie za každú cenu.“

http://natemat.pl/154443,polski-bloger-napisal-o-ataku-imigrantow-na-granicy-wloch-i-austrii-gw-historie-wyssal-z-palca

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.