Nebo existuje. Jozef prežil vlastnú smrť: Neopísateľný pocit lásky, lekári ho dostali späť

BRATISLAVA – Medzi nebom a zemou je mnoho nevysvetliteľných a nevysvetlených javov. Jedným z nich sú zážitky ľudí, ktorí tvrdia, že prežili vlastnú smrť. Sú medzi nami a svorne hovoria, že to bola nezabudnuteľná chvíľa v ich živote. Zážitok Jozefa (38) z Prievidze nám rozpovedala Gabriela Slováková z občianskeho združenia SAVPJ, ktoré sa okrem iného zaoberá aj nadprirodzenými javmi.
Nebo existuje
Jozef sa živil ako zdravotný brat, svoju prácu vykonával najlepšie, ako vedel. Je ženatý a s manželkou vychováva tri dcéry. Ako každý vzťah aj ich prešiel rôznymi problémami, ktoré vznikli kvôli peniazom, či jeho občasnému popíjaniu. O rodinu sa staral, jeho žena nemala prácu, preto bral zmeny navyše. Vyčerpanosť sa odrazila na jeho zdravotnom stave. Po niekoľkých žlčníkových záchvatoch lekári usúdili, že bude lepšie, keď podstúpi operačný zákrok. Operácie sa neobával, nepripúšťal si ani myšleianku, že by sa mu mohlo niečo stať. Opak bol pravdou.

Neopísateľný pocit lásky

„Zrazu som sa vznášal pod stropom v rohu miestnosti a pozoroval sám seba na operačnom stole. Vôbec som nechápal, čo sa deje a prečo je tam taký rozruch. Najskôr som ani nechápal, že tam dole som ja. V zrkadle som sa vnímal trochu inak. Neskôr mi to došlo. Všetci sa ma snažili vehementne oživiť. Kričal som, že mi je dobre, že som tu, ale nikto ma nepočul. Odrazu som pocítil prítomnosť niekoho iného, nejakej bytosti. Zrazu sa ma zmocnilo akési brnenie, zvláštny pocit vibrácií a nejaká sila ma začala ťahať tmavým priestorom k žiarivému svetlu,“ začal Jozef s opisom nevšedného zážitku a pokračoval: „Svetlo vôbec neoslepovalo, vlastne ma veľmi priťahovalo. Keď som sa viac a viac približoval, prebehol mi pred očami môj život, vlastne iba časť, čo ma veľmi ťažila, keďže zamlada som sa navyvádzal viac ako dosť. Nikdy som sa viac nehanbil sám pred sebou ako vtedy. Ale aj napriek hanbe som cítil veľa lásky a tepla. Pády a úspechy prestali byť akosi dôležité. Pocit lásky sa nedal s tým na zemi vôbec porovnať,“

Ako ďalej doplnil, bytosť skôr cítil, ako videl. Bola akýmsi sudcom a sprievodcom zároveň. „Na moje chyby v živote hľadela s pochopením a zdalo sa mi, že aj s trochou humoru. V diaľke som zbadal usmiatu babičku – nežila už vyše dvadsať rokov, ale nestihol som k nej prísť. Počul som láskavý hlas bytosti, ako mi vraví, že sa musím ešte vrátiť späť,“ zaspomínal.

Slová lekárov

Pri Jozefových slovách naskakujú zimomriavky: „Nestihol som tomu hlasu odpovedať, pretože v tom momente som sa ocitol vo svojom tele a počul, ako lekár vraví – Máme ho späť!“ doplnil.

Jozef bol mŕtvy vyše šesť minút, čo sa pri operácii stalo, nezisťoval. Ako opísal, život sa mu nezmenil, iba prístup k nemu a k ľuďom. Jeho žena vraví, že má doma iného človeka. Keď sa zrehabilitoval po operácii, vrátil sa späť do práce. Samozrejme, málokto z personálu mu veril, že ich pozoroval, čo s ním robili, keď zomrel. A tak prestal o svojom zážitku hovoriť, aby ho nepovažovali za blázna.

http://www.topky.sk/cl/10/1494737/Jozef–38–prezil-vlastnu-smrt–Neopisatelny-pocit-lasky–lekari-ho-dostali-spat

 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.