Analytik Joch bez servítky o utečencoch, Obamovi a vojenských chybách: Zabili sme spojenca! + Niekedy študentské, dnes utečenecké kvóty

BRATISLAVA – Merkelová urobila chybu, keď pozvala stovky tisíc utečencov do Európy. Zabili sme spojenca Kaddáfího, Islamský štát by sme s jadrovými zbraňami zlikvidovali za vyše pol hodinku. Pomoc arabských krajín s utečencami je cynická, mali by sme im pohroziť zabraním ropy a komu vyhovuje destabilizovaná Európa? Slovenský analytik a publicista Roman Joch otvorene v rozhovore pre Topky hovorí okrem iného o utečeneckej kríze či konečnom riešení problému s názvom Islamský štát.

Joch

Prečo práve teraz sledujeme masívnu inváziu utečencov do Európy?

Vždy, keď niečo nastane, je možné sa opýtať „Prečo práve teraz?“ – a tá otázka nemá presnú odpoveď. V tomto prípade je to čiastočne taktiež tak; ale čiastočne tou odpoveďou je, že pani Merkelová urobila chybu, keď prehlásila, že všetkých utečencov zo Sýrie prijme. Tým masívnu imigráciu podnietila. No a samozrejme taktiež je dobrá otázka cui bono? – komu sa hodí destabilizovať Európu (napr. ako trest za sankcie za agresiu proti Ukrajine) vlnou utečencov – a následným vzostupom extrémistickej, xenofóbnej pravice? Odpoveďou je ein Volk, ein Reich, ein Führer – Rusi, Rusko, Putin.

Veľká kritika znie na Západ a intervencie Američanov na Blízkom výhode. Sú to vraj následky vojenských intervencií…

V Sýrii Západ ani Amerika neintervenovali; keď Američania intervenujú, svet ich kritizuje, keď neintervenujú, svet ich taktiež kritizuje…

Nejde EÚ ďaleko, keď vyhlasuje, že kto neprijme kvóty, bude potrestaný?

Je to proti európskemu právu, toto tvrdiť či požadovať. Kto tak činí, ničí EÚ.

Čo vyriešia kvóty?

Naštvú niekoľko krajín v EÚ a ich obyvateľov, ale inakšie, ak ide o migrantov, nevyriešia nič. Migranti nechcú byť rovnomerne rozdelení po celej EÚ, chcú byť tam, kde si myslia, že im bude najlepšie: v Nemecku, Švédsku…

Môže sa stredná Európa svojim postojom ku kvótam definitívne diskvalifikovať pri budúcich dôležitých rozhodnutiach v rámci Únie? (tzn. či sa nevytvorí nový rozhodovací blok).

Nie, stredná Európa by mala byť sebavedomejšia. Najvyšší čas, aby poľská Občianska platforma prehrala voľby a vyhralo Právo a spravodlivosť, ktoré má stredoeurópsku lojalitu a cítenie.

Má Európa potenciál prijímať ročne milión imigrantov z Blízkeho východu a Afriky?

Áno, ten potenciál má, ale prečo by to mala robiť? Máme mať právo si vybrať svojich budúcich spoluobčanov, nie aby nás nenásilná invázia zaplavila a my sme sa na to iba pozerali…

Maďarský premiér Orbán schytáva tvrdú kritiku za postup voči imigrantom. Má právo oplotiť hranice a nevpúšťať nikoho?

Na Orbánovi mi vadí veľa vecí (najviac to, že je to socialista), ale v tejto veci má pravdu. On ako jeden z mála štátnikov vynucuje spoločné pravidlá, zákony EÚ, ktoré by mali vynucovať všetci. A za to mu nadávajú – za to, že postupuje podľa práva. Samozrejme že má to právo.

Intelektuáli vyčítajú ľudu, že je xenofóbny a jeho strach je iracionálny. Na koho strane je pravda?

Na strane ľudu. Možno mnohí ľudia sú xenofóbni (iní zase nie sú), ale rozhodne ich strach nie je iracionálny. Integrácia moslimskej komunity v západnej Európe (na rozdiel od komunít čínskej, vietnamskej, indickej, sikhskej, atď.) sa nepodarila; časť tejto komunity je nenávistná, netolerantná a nenávidí európske hodnoty slobody a náboženskej tolerancie.

Prečo nepomôžu arabské krajiny?

Pretože sú to drsní cynici, ktorí kašlú na osud svojich arabských bratov a sestier a my, Západ ich nenútime niečo v tomto smere urobiť. Mali by sme im pohroziť, že ak nebudú pomáhať chudákom zo Sýrie, obsadíme ich ropné polia a všetku ropu im vyťažíme.

Saudská Arábia ponúkla výstavbu 200 mešít, nie je to cynická pomoc?

Presne, je to chucpe (samovražda – pozn. red.). Návod, ako islamizovať Európu.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké by bolo ideálne vyriešenie utečeneckej krízy?

Vojenský zásah Západu a vytvorenie bezpečnej zóny – jednej v Sýrii, druhej v Líbyi.

Šéf MI5 nedávno upozornil v rozhlase na vysoké riziko teroristického útoku. Toto je realita, ktorá hrozí Európe po prijatí stoviek tisícov moslimských utečencov?

Čiastočne, ale oveľa väčšie nebezpečenstvo budú predstavovať neintegrovaní potomkovia imigrantov v druhej a tretej generácii; mladí frustrovaní muži. To ukazuje skúsenosť zo západnej Európy.

Hovorí sa o strete civilizácií. Kresťanský Západ je vraj kultúrne či nábožensky nezlučiteľný s Islamom. Hrozí Západu zánik pod tlakom tejto utečeneckej vlny?

Zánik nie, len nepokoje, násilnosti, trable. Ale nie zánik samotný, Západ už prežil oveľa horšie veci.

Väčšina utečencov z Blízkeho východu je zo Sýrie. Tamojší konflikt trvá už niekoľko rokov a nevyzerá, že by sa v dohľadnej dobe ukončil. Naozaj nemá Asad na to, aby ho ukončil alebo je tam stret záujmov svetových mocností?

Asad nedokáže v občianskej vojne vyhrať, ale ani rebeli proti nemu. Tá občianska vojna má charakter krvavého patu, kedy nikto nevyhrá, ale úbožiaci civilisti umierajú. A samozrejme, tá vojna trvá „vďaka“ podpore zo zahraničia: Asada poporujú Irán a Rusko, rebelov proti nemu Saudská Arábia, Katar a Turecko.

Používanie chemických zbraní Sýrie potvrdilo aj OSN. Čo bráni Obamovi, aby použil vojenskú silu proti Asadovmu režimu?

Jeho svetonázor. Obama je predstaviteľ a produkt amerického ľavicového liberalizmu, ktorý za najväčšie zlo na medzinárodnej scéne považuje Ameriku a Západ.

Môže k invázii prísť po zvolení nového prezidenta z republikánskej strany?

Pozemná invázia je málo pravdepodobná, masívne letecké údery sú veľmi pravdepodobné.

Kto je najväčší súper z radov republikánov Hillary Clintonovej o kreslo prezidenta Spojených štátov?

Každý. Najviac by si však Hillary Clintonovú vychutnala Carly Fiorina (Fiorinová); tá by si ju namazala na chleba, opiekla ako toast a prehltla ako koláčik. Carly však nomináciu asi nezíska.

Prečo sa Rusi rozhodli práve teraz výraznejšie vstúpiť do sýrskeho konfliktu, a to na strane Asada?

Pretože je to ich klient, nechcú ho nechať padnúť, využívajú vojenské prístavy Tartus a Latakija – a proste je to pre nich vec prestíže. Ukazujú tak, že oni sú schopní, zatiaľ čo Obama je neschopný.

Nezdá sa vám schizofrenické, keď Obama po chemických útokoch v Sýrii zvažoval útok, Rusi boli zásadne proti k akémukoľvek vojenskému riešeniu a teraz tvrdia úplný opak?

Nie, z ruskej strany je to chytré a z Obamovej hlúpe. Ale on už je taký…

Mnohí vidia za USA iba šírenie zla a sledovania vlastných záujmov. Druhá strana zase kritizuje ústup Spojených štátov z role svetového policajta. Čo by viac prospelo svetovému bezpečiu – menej alebo viac angažované Spojené štáty?

Viac, ale chytrejšie angažované USA.

Ktoré vojenské intervencie Západu od nového tisícročia považujete za absolútne chybné a Západ by sa mal za ne ospravedlniť?

Západ by sa rozhodne nemal ospravedlňovať, pretože cynickí dravci, supy ako Čína, Rusko a Irán by to považoval za známku slabosti a povzbudilo by ich to. Chybou však bola intervencia v Líbyi. Kaddáfí bol krysa, tyran a vrah – od roku 1969. Lenže na jeseň 2003 – keď videl, ako dopadol jeho „brat“ Saddám v Iraku, prešiel na našu stranu. Malo zmysel ho zabiť kedykoľvek od roku 1969 do jesene 2003. Ale od jesene 2003 to bol náš spojenec. Zabili sme spojenca. A výsledkom je rozvrátená Líbya a utečenecká vlna zaplavujúca Európu. To bola chyba.

Prečo spojenci na čele so Spojenými štátmi nepodniknú pozemnú inváziu proti Islamskému štátu?

Pretože nikto sa už nechce vojensky angažovať v arabskom, moslimskom svete; naši voliči toho majú už dosť, sú unavení. To, čo sú ochotní tolerovať, sú letecké útoky.

Koľko by trvalo takejto invázii, aby zlikvidovali radikálnych džihádistov?

S použitím jadrových zbraní 36 minút. Ale to Západ neurobí.

Obyčajný človek sa môže za hlavu chytať, keď sleduje nárast politických populistov či politikov s radikálnymi riešeniami (Trump, Sanders, Corbyn, Le Penová, Švédski demokrati). V akom svete to dnes žijeme?

Zaujímavom. Ale nie nutne lepšom.

http://www.topky.sk/cl/10/1501029/Analytik-Joch-bez-servitky-o-utecencoch–Obamovi-a-vojenskych-chybach–Zabili-sme-spojenca-

 

Niekedy študentské, dnes utečenecké kvóty

Nedeľné debaty slovenských politikov, občas aj s predsedami vlád bývajú na STV jedničke zaujímavé . Niekdy do nich vstúpi i nepolitický subjekt či mimovládna organizácia. Raz historik, analytik či politológ. V nedeľu na obed, 27.septembra 2015 popri Robertovi Ficovi a Jánovi Figeľovi dostal šancu prehovoriť i sýrsky občan /nevedno či už so slovenským občianstvom /, lekár, žijúci v Banskej Bystrici. Do vtedajšieho Československa pricestoval zo Sýrie v roku 1978.

Dnes pertraktované témy o utečencoch z Azie, Afriky, Blízkeho východu a Balkánu budú zrejme i naďalej zaplavovať televízie a iné média. Pochopiteľne i elektronické píšúce o exodoch ľudí, ktorých občianske vojny a krach tamojších politických a diktátorských režimov vyháňajú z vlastných miest a dedín. V minulom miléniu sme už dávno čítali desiatky esejí a úvah o predikciách klimatológov a politológov, že raz prídu utečenecké vlny zo štátov čierneho kontinentu, ktorých vyženie rozrastajúca sa púšť, nedostatok vody, hlad, bieda či uzurpátorské nedemokratické vlády diktátorov drancujúce nerastné boha tstvá ich krajín.

Príčiny týchto konštatovaní sú dnes jasné, starší sýrsky lekár ,ktorý dostal niekoľkominutový priestor ich pomenoval. Spomenul, že kedysi v v jednej damašskej štvrti žili v bezkonfliknom súžití Židia s kresťanmi a moslimami. Hovoril o československej pomoci Sýrii, kde sa sa stavali rafinérie, či priemyselné podniky s budovaním tamojšej infraštruktúry. Určite sa Banskobystričan v tak krátkej debate nedostal k podrobnejšiemu hodnoteniu jeho dovtedajšiejho života v Sýrii počas vládnutia Alavitu prezidenta Hafíza Assáda, k potlačovaniu práv Kurdov a iných menšín. Nespomenul si ani na štvortýždňové povstanie moslimov v Hame na jar roku 1982 , kd e Assádovi baasistickí generáli a armáda útokom tankov a leteckých síl zabila 20 tisíc občanov vrátane detí a starších ľudí. Ak svet poznal bosniansku Srebrenicu z roku 1995, potom aj Hamská masakra by si tiež zaslúžila vyšetrovanie háagskeho súdneho tribunálu.

Za pár septembrových dní tohoto roka sprofanované a často sa skloňujúce slovo kvóta nabralo v štátoch Európy obludný rozmer. Strašiak navrhnutých utečeneckých kvót z Bruselu rozhneval politikov a štáty Schengenu. Jeho južná hranica sklamala a stala sa priepustnou. Prešli ňou desiatky tisíc ázijských a afrických utečencov. Nič nové pod európskym slnkom proti slovu kvóta, či minimálny alebo maximálny limit . Kvóty ako také sú vyjadrením možnej veľkosti veličiny či počtu, ktorý v zásade ak je viac podieľnikov a všetci sú si rovní, sa chápe ako pomer niečoho k niečomu. Pre slabšieho s pridaním alebo s násobkom daného koeficientu to vyznieva ináč ,a takpovediac i malá kvóta sa môže stať malému trpaslíkovi rovných medzi rovnejšími obrovským a ťažkostráviteľným sústom.

Kvóty už dávnejšie predtým existovali. Ak staršie ľudové demokracie či štáty tzv. reálneho socializmu stanovili kvóty z vtedajších ministerstiev školstva pre štúdium arabských, perzských či iných afrických študentov z rozvojových krajín, potom dnešné utečenecké kvóty, sú vo svojej podstate podobným vyjadrením významu podstatného slova kvóta. Na československých univerzitách od 60tych rokov minulého storočia študovali tisíce arabských študentov a študentiek. Študovali prírodné a humánne vedy a získali vysokoškolské tituly. Mnohí a mnohé z nich v Čechác h a na Slovensku našli svoje študentské lásky. Tie vypočítavejšie z nežnejšieho pohlavia hľadalo bohatších či zámožnejších a dobre situovaných synov arabských otcov. A tak do arabského sveta odišlo mnoho Češiek a Sloveniek, prispôsobilo sa okolnostiam a zvykovm tamojších náboženstiev. Mnohé manželstvá zanechali po sebe potomkov s majetkami. Niektoré spoločne založili rodinné firmy a už pred 4 desaťročiami i služby kozmetického a welnesového typu Beauty salon. Niektoré rodiny žili v Damašku, Idlibe v Latakii, Homse a v Aleppe a inde po celej Sýrii. Nie všade však bohatstvo a vysoký životný štandard priniesol do etnicky zmiešaných rodín šťastie. Havárie, úmrtia, dlhoročný život pozostalých žien s deťmi po mužovi v miestnej arabskej komunite, či prísne moslimské praktiky náboženstva ktoré dospeli do rozmerov, keď sa slovanské manželky začali strážiť vo svojich príbytkoch bratmi či svokrami manželov. Niektoré úteky s deťmi späť do Československa či do slovanskej Európy bývali odhalené a i primerane potrestané. Utekať na ambasády bolo ťažké a mohlo byť pre obe strany kontraproduktívne. No nielen na vysokých školách či univerzitách študovali arabskí a perzskí študenti. Ružomberská textilná priemyslovka pamätá na jedného študenta z Tunisu, ktorý ukončil svoje vzdelanie na nej v roku 1971. Bol to jeden zámožnejší Tunisan, ktor&yacu te; v čase keď sa mu nedarilo, hovoril o vtedajšom prezidentovi Habibovi Burgibovi, s ktorým mal jeho otec priateľské kontakty.

Pred Vianocami roku 1985 som sa pracovne ocitol v najzapadlejšom severovýchodnom cípe Sýrie v meste El – Hassakeh. V odzňovacom závode na bavlnu som počul ženský a mužský hlas v polštine. Po rozhovore s touto dvojicou som sa dozvedel,že sú manželia a on ,ako bývalý sýrsky študent si z Jaruzelského Rzespospolitej ludowej priviezol do El-Hassaakehu rovnako starú študentku z Lodže. Ktovie aký je dnes ich rodinný osud pokiaľ sú tam ešte spolu, a to v dnešných časoch keď severnou a severovýchodnou Sýriou prechádzajú hordy čiernozástavárov a vrahov z ISILu.

Kvóty pre migrantov v prvých letných vlnách roku 2015 a utečencov ako im hovoríme, uznala a odsúhlasila značná väčšina štátov Európskej únie. Skoro pred štyrmi desaťročiami vyhnala nezmyselná a zbytočná sovietsko-afgánska vojna zo zeme pod Hindukúšom 5 miliónov afgánskych domorodcov. Ušli pred ňou do Iránu, Pakistanu a Indie. Bohatšia protisovietska inteligencia hovoriaca svetovými jazykmi hľadala svoje uplatnenie na západe. Vtedy v čase studenej vojny neexistovala matematika kvót a nanútených kvót z utečeneckých táborov OSN. Takmer 900 miliónová komunita chudobnej Ázie chtiac či nechtiac musela po roku 1980 pri jať polpercentnú utečeneckú menšinu. Újsť na sovietsku stranu či do jeho južných republík, by znameno prekročiť hranice dobre zabezpečeného sovietskeho ostnatého drôtu. Nemysliteľná alternatíva .Ak by dnes 520 miliónová Európa a v nej Európska únia mala prijať polpercentné množstvo terajších afrických a azíjských utečencov, potom by sa jej kvóta musela zastaviť niekde na čísle 2.500 000. Dodnes je však toto strašné a určite nenávidené číslo sprofanovanej kvóty naplnené len na 40 percent. A mnohí politici hovoria o desiatkach miliónov ďaľších, než súčasných 700 až 800 tisíc migrantov ktorí v 15 roku tretieho milénia prekročili hranice Európy.

Akokoľvek vysoké počty ľudí,ktorí vo svojich rozbitých a vojnou zmietaných krajinách stratili domovy, príbuzných a akékoľvek šance na dôstojný život v blízkej dobe, sú pre Európu ale i pre Ameriku vážnym varovaním. Obidva kontinenty stoja na prahu historických riešení a viacerých hodín „H“ ako neuškodiť ďalšiemu životu ľudských spoločenstiev na planéte. Optimálne riešenia neexistujú. Radikálne sa však z utečencami nemožno vysporiadať, xenofóbne nálady a verejné protesty vyhrotia len ďalšie napätia. Z pohľadu tých, ktorí k nám prichádzajú z Blízkeho východu, Afriky a strednej Ázie b y sme mali mať na zreteli i tých, ktorí môžu byť potomkami dvoch posledných generácií studentov a študentiek študujúcich v bývalom Československu . Dnes to môžu byť i ich vnuci a vnučky, nič netušiace, že ich starí rodičia z rôznych etník zakladali v Sýrii a v severnej Afrike prvé zmiešané slovansko-arabské rodiny. A tak potomkovia kresťanov v podobe utečencov ktorých existenciu a pôvod preveria azylové inštitúcie , možu najsť svoje útočisko na Slovensku . A vôbec pre Slovanov to môže byť jedna z mála prvých úspešných správ a humanitárnych aktov o utečencoch.

Marián Mydlo

/autor príspevku navštevoval Sýriu v rokoch 1975 – 1988 /

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.