Odluka cirkvi nie je na programe. + Pápež: Ak je vládny funkcionár ľudskou osobou, má právo na výhradu svedomia

Dotácie cirkvám zostanú
Vláda pred štyrmi rokmi otvorila diskusiu o zmene financovania cirkví, k výsledku však nedospela. Na zásadné zmeny sa Smer nechystá ani v novom volebnom období.

BRATISLAVA. Pravidelné stretnutia cirkevných hodnostárov s odborníkmi na ministerstve kultúry počas vlády Smeru naznačovali, že do konca volebného obdobia budú cirkvi od štátu menej závislé.

Bodku za diskusiami dala vláda krátko pred voľbami. Meniť sa nebude nič. Odluku cirkví od štátu nepodporil pred niekoľkými dňami predseda vlády a Smeru Robert Fico. Dobrovoľné financovanie cirkví veriacimi neprichádza pre Smer do úvahy ani po budúcoročných parlamentných voľbách.

Minister kultúry Marek Maďarič si myslí, že cirkvi si zaslúžia, aby ich štát podporoval. „Nie som zástancom úplného odstrihnutia cirkvi od štátnych zdrojov,“ povedal pre SME. Hoci pripúšťa možnosť určitých obmien súčasného modelu financovania v budúcom volebnom období, upozorňuje, že na to je potrebná vzájomná dohoda.

http://www.sme.sk/c/8021109/dotacie-cirkvam-zostanu.html?ref=trz

 

Odpovede Svätého Otca Františka novinárom pri spiatočnom lete z USA

Vatikán 30. septembra (RV) Pri tlačovej konferencii na palube lietadla počas spiatočného letu z Filadelfie do Ríma Svätý Otec František odpovedal na viacero otázok novinárov. Prinášame hlavné obsahy tlačovej konferencie, ktorá trvala 50 minút a moderoval ju riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi SJ. Otázky položilo spolu 10 novinárov, ktorých si vyše 70-členná skupina žurnalistov sprevádzajúcich pápeža počas celej apoštolskej cesty vybrala spomedzi seba, aby zastupovali rôzne časti sveta.

Prvú otázku položila korešpondentka „Time Magazine“ Elisabetta Dias, ktorú zaujímala, čo pápeža pri jeho návšteve v USA, vôbec prvej v jeho živote, najviac prekvapilo.

„Prekvapilo ma „the warmth“, teplo ľudí. … Som veľmi zasiahnutý dobrotou, pohostinnosťou. A počas náboženských slávení aj zbožnosťou, nábožnosťou. Bolo vidieť, že ľudia sa modlia a toto sa ma veľmi, veľmi dotklo. Je to krásne.“

Na ďalšiu otázku, čo Svätý Otec vníma ako výzvu pre Cirkev v USA, odpovedal, že výzvou je, aby bola takou, akou Cirkev vždy bola: blízka k ľuďom, blízka ľudu USA, s blízkosťou. Nie Cirkev oddelená od ľudu, ale veľmi, veľmi blízka. A toto je výzva, ktorú Cirkev Spojených štátov veľmi dobre pochopila.“

Svätý Otec hovoril aj o stále boľavej rane Cirkvi v USA, ktorou sú prípady zneužívania detí. Na otázku Davida O´Reillyho z denníka „Philadelphia Inquirer“, prečo pápež v kontexte nedávneho ťažkého obdobia káuz sexuálnych zneužívaní považoval za potrebné vyjadriť biskupom útechu a povzbudenie, ako to urobil pri stretnutí s biskupským zborom USA vo Washingtone.

Svätý Otec vysvetlil, že biskupom a zasväteným poskytol slová podpory a útechy, keďže vie, že prežívajú čas veľkého utrpenia. Preto v príhovore použil slová Apokalypsy: „prichádzate z veľkého súženia“.

„To, čo sa udialo bolo veľké súženie. No nielen v zmysle citovom utrpení. To je to, čo som povedal dnes skupine osôb, ktoré utrpeli zneužívanie. Bola to … nepoviem ‚apostázia‛, ale takmer svätokrádež! … K zneužívaniam, ako vieme, dochádza na najrôznejších miestach: v rodinnom či susedskom prostredí, v školách a športových zariadeniach, všade, no ak spácha zneužívanie kňaz, je to najzávažnejšie, pretože povolaním kňaza je pomáhať dieťaťu rásť smerom nahor, smerom k Božej láske, k citovej zrelosti, k dobru… A on ho miesto toho znivočil, uvalil na neho zlo. Preto je to takmer svätokrádež. Zradil povolanie, Pánovo povolanie. Preto je Cirkev, v tomto momente, veľmi rázna v tejto veci. A nesmie sa ani zakrývať. Vinní sú aj tí, ktorí zakrývali tieto veci! Aj niektorí biskupi, ktorí tieto veci zakrývali! Je to niečo veľmi nepekné. A tie slová útechy nie sú také, že by som povedal: ‚Buď v pokoji, to nič nie je!‛, Nie, nie, nie! Sú, ale takéto: „Bolo to tak príšerné, a viem si predstaviť, že ste veľa plakali“ – v tomto zmysle zazneli tie slová. A dnes som hovoril tvrdo.“

Pápež František tiež odpovedal, že chápe, ak niektoré obete či ich rodinní príslušníci nevedia odpustiť. Povedal: „Áno, chápem ich, modlím sa za nich a nesúdim ich.“

Ďalšia otázka novinárov sa týkala uzavretia historickej dohody v Kolumbii počas mierových rokovaní medzi kolumbijskou vládou a gerilou FARC. Andres Beltramo z mexickej agentúry Notimex sa opýtal, či sa Svätý Otec cíti byť súčasťou tejto dohody, keďže na Kube vyjadril podporu procesu zmierenia v Kolumbii. Pápež František odpovedal:

„Keď som počul, že v marci bude podpísaná dohoda, povedal som Pánovi: ‚Pane, daj, nech dôjdeme až k marcu, aby tento pekný úmysel dosiahol cieľ‛, pretože ešte drobné veci chýbajú, no vôľa tu je. Z oboch strán. … Bol som mimoriadne spokojný. A cítil som sa súčasťou v tom zmysle, že som to vždy chcel. Dvakrát som hovoril o probléme s prezidentom Santosom, a Svätá stolica – nielen ja – je veľmi otvorená pomáhať ako len môže.“

Na ďalšiu otázku, čo cíti, keď sedí v lietadle a opúšťa krajinu po tak intenzívnej návšteve, Svätý Otec povedal:

„Keď lietadlo odlieta po návšteve, prichádzajú mi na um pohľady mnohých ľudí a mám chuť modliť sa za nich a povedať Pánovi: ‚Prišiel som sem niečo urobiť, konať dobro. Možno som niečo urobil zle, odpusť mi. Ale opatruj všetkých tých ľudí, ktorí na mňa hľadeli, ktorí rozmýšľali o tom, čo som povedal, ktorí počúvali, aj tých, čo ma kritizovali, všetkých…‛“

Thomas Jansen z nemeckej katolíckej spravodajskej agentúry Cic Svätému Otcovi položil otázku o migračnej kríze v Európe: „Mnohé krajiny stavajú nové bariéry z ostnatého drôtu. Čo hovoríte na tento vývoj?“ Pápež František odpovedal:

„Použili ste slovo „kríza“. K stavu krízy dochádza po dlhom procese. Tu vybuchol dlhoročný proces, lebo vojny, pred ktorými ľudia utekajú, sú vojnami, ktoré trvajú už roky. Hlad: hlad je hladom už roky… Keď rozmýšľam o Afrike – toto je trochu zjednodušené, ale hovorím to ako príklad –, prichádza mi na myseľ: Afrika, vykorisťovaný kontinent. Chodili tam po otrokov, a potom, sú tam aj veľké zdroje… je to vykorisťovaný kontinent. A teraz tie vojny, či už sú kmeňové alebo iné, no majú v pozadí ekonomické záujmy… A ja si myslím, že namiesto vykorisťovania nejakého kontinentu či krajiny treba investovať, aby ten ľud mal prácu, a tým by sa vyhlo tejto kríze. Je to pravda, je to kríza utečencov, ako som povedal v Kongrese, akú svet nevidel od konca poslednej svetovej vojny, je to tá najväčšia. Pýtate sa ma na bariéry. Viete ako končia múry. Všetky. Všetky múry padajú – dnes, zajtra alebo po sto rokoch. No zrútia sa. Nie je to riešenie. Múr nie je riešením. V tejto chvíli sa Európa nachádza v ťažkostiach, to je pravda. Musíme byť múdri, lebo prichádza celá tá migračná vlna a nie je ľahké nájsť riešenia. Avšak za pomoci dialógu medzi krajinami ich musia nájsť. Múry nikdy nie sú riešením. Naopak mosty áno, vždy. Vždy. Neviem, to čo si myslím o múroch o bariérach… nie: majú trvanie krátke či dlhé, avšak nie sú riešením. Problém zostane, pretrvá s ešte väčšou nenávisťou. To je to, čo si myslím.“

Ďalšia otázka smerovala k blížiacej sa synode a k nedávno publikovanému Motu proprio s novými úpravami pre posudzovaní nulity manželstva. Francúzska novinárka Jean-Marie Guénois z denníka „Le Figaro“ položila pápežovi Františkovi otázku, či vo svojom srdci pastiera naozaj chce nejaké riešenie pre tých, čo žijú v druhom manželstve po rozvode. Tiež sa zaujímala, či jeho Motu proprio uzavrelo diskusiu v danej veci. A napokon, ako by odpovedal tým, ktorí sa obávajú, že touto reformou sa fakticky vytvorí nejaký takzvaný „katolícky rozvod“. Svätý Otec odpovedal:

„V reforme procesov, ich modalít, som uzavrel dvere pre administratívnu cestu, ktorá bola tou, cez ktorú mohol vstúpiť rozvod. A možno povedať, že tí, čo myslia na ‚katolícky rozvod‛ sa mýlia, pretože tento posledný dokument uzavrel dvere rozvodu, ktorý mohol vstúpiť – bolo to ľahšie – administratívnym spôsobom. Vždy tu bude cesta súdna.“

K otázke, či dokument Motu proprio už pred Synodou uzavrel debatu na túto tému, Svätý Otec bližšie vysvetlil:

„Toto žiadala väčšina synodálnych otcov na minuloročnej synode: zrýchliť procesy, pretože jestvujú procesy, ktoré trvali 10-15 rokov. Je tu jeden rozsudok, potom druhý rozsudok , a ďalej ak je tam odvolanie, … a následne ďalšie odvolanie… a to nemá konca… Dvojnásobný rozsudok, keď [ten prvý] bol právoplatný a nebolo odvolanie, zaviedol pápež Lambertini, Benedikt XIV., lebo v Strednej Európe, nepoviem krajinu, došlo k niekoľkým zneužitiam a toto zaviedol na ich zastavenie. Avšak nie je to zásadná vec pre proces. Procesy sa menia, právna veda sa mení k lepšiemu, stále sa vylepšuje. V tom momente bolo potrebné urobiť toto. Neskôr Pius X. chcel veci spružniť a niečo aj urobil, avšak nemal čas alebo možnosti na to, aby to urobil. Synodálni otcovia žiadali o toto: o spružnenie procesov nulity manželstva. A pri tomto sa pristavím.

Tento dokument, toto Motu proprio uľahčuje procesy v čase, avšak nie je to rozvod, lebo manželstvo je nerozlučiteľné pokiaľ je sviatosťou a toto Cirkev nemôže zmeniť. Je to doktrína. Je to nerozlučiteľná sviatosť. Súdny proces je na to, aby dokázal, že to, čo sa zdalo byť sviatosťou, nebolo sviatosťou: napríklad kvôli chýbajúcej slobode alebo nedostatku zrelosti či kvôli mentálnej chorobe… Je mnoho dôvodov, ktoré po štúdiu, po preskúmaní, vedú k výroku: ‚Nie, tam nebola sviatosť.‛ Napríklad preto, že tá osoba nebola slobodná. Uvediem príklad: teraz to nie je veľmi bežné, avšak v niektorých oblastiach spoločnosti je to bežné – aspoň v Buenos Aires to bolo – manželstvá v situácii, keď priateľka otehotnela. ‚Musíte sa vziať‛. Ja som v Buenos Aires kňazom radil, ale s ráznosťou, takmer som zakazoval sobášiť za týchto podmienok. Voláme ich ‚manželstvami narýchlo‛, aby sa všetko navonok zakrylo. Dieťa sa narodí a niektorým sa darí dobre, avšak nie je tu sloboda! A potom sa im vodí zle, rozídu sa… ‚Bol som donútený sa zosobášiť, lebo sa musela zakryť táto situácia.‛ – Toto je jeden z dôvodov k nulite. Sú mnohé dôvody k nulite – môžete ich nájsť na internete, sú tam všetky…

Potom je tu problém druhého sobáša – rozvedení, ktorí uzavrú nový zväzok. Prečítajte si, to čo máte v Instrumentum laboris – to, čo sa predkladá do diskusie. Mne sa zdá byť veľmi zjednodušené povedať, že Synoda … že riešením pre týchto ľudí je, aby mohli pristupovať k svätému prijímaniu. Toto nie je jediné riešenie. Nie. Toho, čo Instrumentum laboris navrhuje, je oveľa viac. Problém nových zväzkov rozvedených nie je jediný problém. V Instrumentum laboris je ich mnoho. Napríklad: mladí sa nesobášia, nechcú sa sobášiť. Je to pre Cirkev pastoračný problém. Ďalší problém: citová zrelosť pre manželstvo. A ďalším problémom je viera. Verím, že toto je „navždy“? – ‚Áno, áno, verím‛. – Ale naozaj verím? Príprava na manželstvo… Koľkokrát rozmýšľam: preto, aby sa stal človek kňazom je tu príprava osem rokov. A potom, keďže to nie je definitívne, Cirkev ti môže odňať klerický stav. Na to, aby si sa zosobášil, čo je na celý život, sa robia štyri kurzy, štyrikrát…. Niečo tu nehrá. Synoda musí dobre rozmýšľať, ako urobiť prípravu na manželstvo – je to jedna z najťažších vecí. A je tu mnoho problémov… Avšak všetky sú vymenované v Instrumentum laboris. Som rád, že ste mi položili otázku o „katolíckom rozvode“ – nie, ten neexistuje. Buď to nebolo manželstvo – a toto je nulita, neexistovalo – alebo ak existovalo, je nerozlučiteľné. Toto je jasné. Ďakujem.“

Americký novinár Terry Moran z Abc News položil Svätému Otcovi otázku týkajúcu sa ľudských práv a výhrady vo svedomí. Poukázal na jeho návštevu komunity Malých sestier chudobných (Little Sisters of the Poor) dňa 23. septembra vo Washingtone, ktorá nebola súčasťou oficiálneho programu apoštolskej cesty. Ako je známe, Malé sestry chudobných vedú od roku 2013 súdny spor voči štátu pre obranu svojich práv, aby neboli viazané štátnym predpisom o antikoncepčnej agende, ktorá je v rozpore so zásadami morálneho učenia Katolíckej cirkvi, ktorými sa riadia ich zdravotnícke a sociálne zariadenia. Americký novinár otázku rozšíril aj na prípady výhrady vo svedomí u štátnych funkcionárov, ktorí odmietnu zosobášiť páry rovnakého pohlavia. Terry Moran položil otázku takto:

„Svätý Otec, navštívili ste Malé sestry chudobných a bolo nám povedané, že ste chceli vyjadriť Vašu podporu sestrám aj na súde. Svätý Otec, podporujete aj tých jednotlivcov – vrátane vládnych funkcionárov –, ktorí hovoria, že podľa svojho dobrého svedomia, podľa ich osobného svedomia sa nemôžu držať určitých zákonov alebo vykonať svoje povinnosti vládnych úradníkov, napríklad vystavovať manželské zmluvy párom rovnakého pohlavia? Podporili by ste tieto nároky na náboženskú slobodu?“ Pápež František odpovedal:

„Nemôžem mať v mysli všetky prípady, ktoré môžu existovať vo veci výhrady vo svedomí. Ale áno, môžem povedať, že výhrada vo svedomí je právo a vstupuje do každého ľudského práva. Je to právo, a ak nejaká osoba nedovolí uskutočniť výhradu vo svedomí, neguje právo. Do každej justičnej štruktúry musí vstúpiť právo na výhradu vo svedomí, lebo ide o právo, ľudské právo. V opačnom prípade skončíme selektovaním práv: toto je právo kvalitné, toto je právo nekvalitné… Je to ľudské právo. Vždy vo mne vyvolalo pohnutie – a toto ide proti mne – keď som ak chlapec čítal Pieseň o Rolandovi – čítal som to viackrát –, keď tam boli mohamedáni v zástupe a pred nimi bola krstiteľnica alebo meč, a museli si vybrať. Nebola im dovolená výhrada vo svedomí. Nie, je to právo. A my, ak máme tvoriť pokoj, musíme rešpektovať všetky práva.“

Na doplňujúcu otázku novinára, čo to zahŕňa aj vládnych funkcionárov, pápež František odpovedal:

„Je to ľudské právo. Ak je vládny funkcionár ľudskou osobou, má to právo. Je to ľudské právo.“

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150930022

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.