«Európa nesmie stratiť svoju dušu!» + Synoda: 11 kardinálov vidí ‘nevídanú fázu rozkladu’

Arciopát kláštora Monte Cassino o starom kontinente a jeho dedičstve. „Dialóg s moslimami sa môže zdariť, iba ak európske spoločnosti budú pritom sebavedome brániť svoje hodnoty.“ Christoph Schmidt (KNA)Monte Cassino, 1.10.2015 (KNA) 018 334 – Zemetrasenie, Saracéni či americké vojenské letectvo – štyrikrát bol benediktínsky kláštor Monte Cassino v jeho 1500-ročnej histórii zničený a znovu vybudovaný.

Už rok vedie arciopát Donato Ogliari (58) tento kláštor, 130 kilometrov juhovýchodne od Ríma, v ktorom svätý Benedikt z Nursie (480-547) dokončil svoje rehoľné regule. Kláštor je jedným z najstarších opátstiev západného kresťanstva a považuje sa za „zárodkovú bunku“ Západu. V interview pre nemeckú Katolícku agentúru (KNA) benediktín hovorí o prístupe Európy ku svojmu kresťanskému dedičstvu, o výzvach islamu a budúcnosti rehole.

KNA: Arciopát Donato, vediete jedno z najstarších opátstiev západného kresťanstva a jedno z najväčších vôbec. Čo to znamená pre vás osobne?
Ogliari: Pre mňa je veľkou cťou, že môžem slúžiť tu pri hrobe zakladateľa našej rehole. To je pre duchovný život každodenné obohatenie. Odtiaľto vychádzali v ranom stredoveku rozhodujúce impulzy pokresťančenia kontinentu. Ďalej je tu kultúrny význam opátstva. Sú tu uložené jedinečné umelecké poklady. Knižnica, starý archív a múzeum opátstva, ktoré majú pre európsku pamäť veľký význam. To všetko robí moju úlohu tu hore niečím veľmi mimoriadnym.

KNA: O kresťanskom dedičstve Európy nechcú mnohí Európania dnes už veľmi vedieť.
Ogliari: Dokonca máme dojem, že sekularizácia európskej spoločnosti v ostatných rokoch priam galopuje a stala sa agresívnejšou. Zasahuje už aj krajiny, ktorých viera vždy hrala veľkú úlohu – ako Írsko a Poľsko. Musíme celkom triezvo priznať: bývalé zakotvenie do cirkevného života už v európskych národoch neexistuje.
Paradoxom je, že v Európe sa na kresťanské náboženstvo útočí v mene individuálnej slobody, ktorá má svoje korene práve v tomto náboženstve. Veď osvietenstvo a idea slobody jednotlivca sú deťmi kresťanstva. To prívrženci relativizmu radi popierajú. Ak však Európa medzi týmito hodnotami a svojím prapôvodným náboženstvom vybuduje protiklad, potom stratí svoju dušu.

KNA: V súčasnosti prichádzajú státisíce moslimských utečencov do Európy. Viac ako 15 miliónov moslimov tu už žije. Čo to znamená pre starý kontinent a ako by mal na to reagovať?
Ogliari: Migrácia z islamských krajín sa pre európsku identitu stáva nesmiernou výzvou, to by sme nemali podceňovať. Odpoveďou môže byť iba seriózny dialóg. To znamená na jednej strane k cudzincom pristupovať otvorene a s rešpektom. Už sv. Benedikt vtedy neváhal prijať východného Góta do svojho spoločenstva, hoci tento kmeň latinsky vzdelaní mnísi považovali priam za barbarský. Ctiť si každého človeka je prikázaním benediktínskej rehole. Na druhej strane, dialóg s moslimami sa môže zdariť, iba ak európske spoločnosti budú pritom sebavedome brániť svoje hodnoty. A tie sú – či sa to niekomu páči alebo nie – založené na kresťanstve. Veď dialóg neznamená, hovoriť tak, aby sa to tomu druhému ľúbilo.

KNA: Rehole sú krízou viery na Západe zvlášť postihnuté. Je tu nedostatok novicov a prestarlosť reholí. Ako vidíte budúcnosť svojej rehole?
Ogliari: V nijakom prípade nie temne. Chýbajúci dorast súvisí aj s tým, že aj v katolíckych rodinách sa rodí menej detí. Iste, doba veľkých rehoľných spoločenstiev so stovkami mníchov je preč. V tomto mohutnom opátstve ich je práve tak 15. Mení sa teda forma. No vždy tu budú muži a ženy, ktorí sa upíšu Božiemu kráľovstvu. Oni sú prorockým znamením pre Cirkev.
Inak Cirkev je stále menej euro-centrická. Rehoľný život sa dnes rozvíja rovnako aj v Ázii, Latinskej Amerike, Afrike. V týchto oblastiach je nedostatok novicov sotva citeľný. História opátstva Monte Cassino je sama najlepším príkladom toho, že stále to ide ďalej. Štyrikrát bolo zničené Langobardmi, Saracénmi, zemetrasením a v r. 1944 americkým vojenským letectvom – a po každý raz ho znova vybudovali.

KNA: Bombardovanie v druhej svetovej vojne sa považuje za symbol nezmyselného ničenia. Bol to vojnový zločin?
Ogliari: Áno, vojnový aj kultúrny zločin. Vtedajší spojenci dnes uznávajú, že to bola vážna chyba. V Monte Cassine neboli nijakí nemeckí vojaci. Až po útoku obsadili ruiny. Našťastie niektorí nemeckí dôstojníci zachránili veľkú časť umeleckých pokladov pred bombami a priviezli ich do Ríma. Za to sme týmto mužom dodnes veľmi vďační.

KNA: Benediktíni majú korene západného mníšstva až v 6. storočí. Regula «Ora et labora», modli sa a pracuj, bola vtedy v končiacej sa ére otroctva revolúciou. No v čom spočíva v 21. storočí fascinácia benediktínskej spirituality?
Ogliari: Myslím si, že celková životná forma benediktínov si stále udržiava svoju príťažlivosť. K modlitbe a práci sa pripája aj čítanie, štúdium. Tým benediktínska cesta spája duchovno-meditatívny vzťah s Bohom s praktickým životom a ideálom vzdelania. Nejde o utiahnutie sa za kláštorné múry, ale o aktívnu účasť na svete z náboženského presvedčenia. To Cirkev a spoločnosť vo všetkých dobách celkovo obohacovalo. -zg-

 

Synoda: 11 kardinálov vidí ‘nevídanú fázu rozkladu’

Nová kniha vydavateľstva „Herder“ ako reakcia na požiadavky reforiem kardinála Kaspera

Rím-Bonn, 30.9.2015 (kath.net/KAP) 018 333 – Niekoľko dní pred začiatkom synody biskupov o rodine vo Vatikáne sú línie diskusií stále jasnejšie: skupina 11 kardinálov zaraďovaná do „konzervatívneho krídla“ sa vyslovuje v knihe súčasne v štyroch jazykoch proti ďalekosiahlym zmenám v katolíckom chápaní manželstva a rodiny. V esejach sa odmieta aj otvorenie sa Cirkvi vzhľadom na sväté prijímanie pre znovu zosobášených rozvedených. Nemecké vydanie vyšlo v pondelok s titulom „11 kardináli k manželstvu a rodine – eseje z pastoračného hľadiska“ vo svetoznámom nemeckom vydavateľstve „Herder“.

Spoločné východisko príspevkov tvorí analýza „fázy rozkladu dosiaľ v histórii nevídaného“ čo sa týka rodiny a aj pojmu manželstva, ako sa uvádza v knihe. Uvádzajú sa problémy sekularizácie, ktorá napríklad lásku a sexualitu „banalizuje a zhadzuje na lacnú zábavu“, ako napísal emeritný kolínsky arcibiskup, kardinál Joachim Meisner vo svojom príspevku. Proti tomu treba teraz postaviť náuku Ježiša Krista. Kardinál žiada ako reakciu na vysoký počet rozvodov a sekularizáciu starostlivú a dlhšiu predmanželskú prípravu. Píše, že na to je potrebný rámcový poriadok pre všetky diecézy. Súčasne upozorňuje na to, že Cirkev odmieta umelú antikoncepciu. „Láska a plodnosť sú dve strany jednej medaily. Kto plodnosť manipulačne vylučuje, stavia sa proti stvoriteľskej vôli Boha,“ píše kardinál.
Emeritný nemecký kardinál rímskej kúrie Paul Josef Cordes zasa kritizuje návrh vzájomného doplňovania sa dogmatiky a pastorácie, ktorý podal predseda Komisie pre pastoráciu pri Biskupskej konferencii Nemecka, biskup Franz-Josef Bode, a označuje ho ako „ani originálny ani nápomocný“. Vzhľadom na otázku či a v akých prípadoch sa smie znovu zosobášených rozvedených pripustiť ku sviatostiam Katolíckej cirkvi, sa kardinál Cordes vyjadruje zdržanlivo. Znovu zosobášení rozvedení sú „trvalou bolesťou pre Cirkev“, ktorú uzdraviť nie je v moci Cirkvi.
Indický kardinál Baselios Cleemis Thottunkal pripisuje manželstvu charakter „mystéria“ a vyslovuje sa za anulovanie cirkevne uzavretého manželstva, ak je jeden partner homosexuál a túto „prevrátenú dispozíciu nie je možné skorigovať o. i. s psychologickou či psychiatrickou pomocou“.
Taliansky kardinál Carlo Caffarra varuje vzhľadom na eventuálne zmeny v náuke Cirkvi pred bagatelizovaním pojmu Božieho milosrdenstva.
Kniha je reakciou na „liberálnu“ líniu nemeckého kardinála Waltera Kaspera v otázkach manželstva a rodiny. Kasper sa vyslovil za uvoľnenie napríklad v pripustení znovu zosobášených rozvedených ku svätému prijímaniu a pritom sa odvolal na koncepciu milosrdenstva, ktorú vyzdvihuje aj pápež František.
„Kniha nie je nasmerovaná proti Kasperovi ani proti pápežovi,“ zdôraznil vydavateľ Winfried Aymans, emeritný cirkevný právnik z Mníchova. „Skôr chce napomáhať slobodnú diskusiu o problematike rodiny v Cirkvi a poskytnúť prínos k diskusii v synodálnej aule.“ –zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.