Kotleba v boji proti mimovládkam

Autorom nasledujúceho článku je riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Milan Uhrík, PhD. (Ľudová strana Naše Slovensko), ktorému sa redakcia Beo.sk rozhodla poskytnúť mediálny priestor, keďže v médiách hlavného prúdu sú predstavitelia BBSK často opomínaní.

V súvislosti s nepodpísaním mimoriadnych dotácií pre alternatívny tanečný festival realizovaný Divadlom Štúdio tanca a pre predstavenie „STOP EXTRÉMIZMU!“ pripravované Bábkovým divadlom na Rázcestí sa voči vedeniu Banskobystrického samosprávneho kraja, reprezentovaného županom Marianom Kotlebom, strhla v časti verejnosti vlna negatívnych emócií. Rozhodli sme sa preto v rámci verejnej diskusie stručne vysvetliť príčiny našich rozhodnutí a vyvrátiť tak niektoré fámy, ktoré sa o nás šíria.

Vraj sa snažíme zviditeľniť – naozaj?!

Nie je tomu tak. Keby sme sa snažili zviditeľňovať týmto spôsobom, tak by sme zvolali tlačové konferencie už v okamihu, keď dotácie prišli na podpis k županovi Marianovi Kotlebovi. Urobili by sme z toho senzáciu už na jar. Ale neurobili sme to, pretože Bábkovému divadlu na Rázcestí fandíme a podporujeme jeho tvorbu. Rovnako rešpektujeme slušné predstavenia Divadla Štúdio tanca. Obidvom divadlám župan Marian Kotleba bez výhrad podpísal dotácie v celkovej hodnote vyše 40-tisíc eur. Toto však nikto nespomenie. Každý sa zameriava len na pár veľmi kontroverzných dotácií, ktoré sa po dôkladnom zvážení rozhodol nepodpísať. Kvôli dvom nepodpísaným dotáciám sa zvolávajú tlačovky a protesty. Kvôli desiatkam podpísaných dotácií nič. Vnímame to teda len ako účelovú snahu o diskreditáciu na základe udalostí vytrhnutých zo širšieho kontextu.

Nechceme rozhodovať o tom, ako má vyzerať umenie – nesieme však zodpovednosť za rozumné hospodárenie

Na jednej strane nás kritizujú za to, že údajne rozhodujeme o umení, do ktorého sa nerozumieme. Na druhej strane tiež nie je možné z verejných peňazí vehementne podporovať všetko, čo si nejaká skupinka ľudí subjektívne označí za „alternatívne“ umenie. Treba nájsť kompromis a určiť hranice. Práve kvôli tomu, že tu desaťročia nikto nemal odvahu povedať „dosť“ klesla a stále klesá úroveň kultúry aj médií. Všetci sme svedkami čoraz väčšieho úpadku a komercionalizácie tejto oblasti. V televíziách sledujeme neuveriteľne primitívne relácie, ktoré by sa pred 10-20 rokmi nikto neodvážil odvysielať. Všetci tento úpadok vidia, všetci ho cítia, tí odvážnejší o ňom občas aj nahlas hovoria, ale nikto okrem nás proti tomu reálne nič nerobí! A to len kvôli tomu, že „nikto predsa nemá právo určovať, ako má kultúra vyzerať“. Práve tento liberálny spôsob uvažovania je však to, čo spustilo tento úpadok. Všetko sa relativizuje, neexistujú prakticky žiadne mantinely. Absolútny relativizmus považujeme za jednu z najväčších hrozieb moderného sveta. Z vývoja posledných rokov je zrejmé, že čím viac bezbrehého liberalizmu a voľnomyšlienkarstva pripúšťame, tým hlbšie morálne a kultúrne klesáme. Tá súvislosť je evidentná, pretože ničím iným ten úpadok ani spôsobený nemôže byť. Posledné desaťročia sú predsa obdobím vlády liberálnej demokracie západného typu, takže obviňovať niekoho iného sa ani nedá. Takto to však ďalej už nejde. Logickým riešením teda nemôže byť viac liberalizmu, ale práve naopak – viac konzervativizmu a dôrazu na tradície, resp. zdravý rozum. A o to sa snažíme. Určite si nepodpísaním dotácií netrúfame určovať, ako má vyzerať umenie. Táto kompetencia patrí umelcom. Chceme však vrátiť naspäť do hry overené hranice a štandardy slušnosti a vkusu, ktorými sa riadila naša spoločnosť stovky rokov a vďaka ktorým sa naša civilizácia dostala na súčasnú spoločenskú úroveň. Taktiež nesieme zodpovednosť za verejné financie a nenecháme sa na dotovanie predražených projektov vydierať. Ani keď sa ako zámienka použije „alternatívne umenie“, alebo „boj za ľudské práva“.

Marian Kotleba môže dotácie podpísať, no nemôže ich nepodpísať?!

Dotknutá skupinka umelcov nás obvinila, že vraj hádžeme umeniu polená pod nohy. Nič nie je vzdialenejšie pravde. Verte, že keby sme im chceli hádzať polená pod nohy, tak by to vyzeralo úplne inak. Je však zaujímavé sledovať negatívne reakcie časti verejnosti na nepodpísanie dotácií – znie to, akoby župan Marian Kotleba mal právo dotácie podpísať, no nemal právo ich nepodpísať. Dotácie pre mimovládky sú dnes považované za samozrejmosť a ak ich nepodpíšete – tak ste trúfalý extrémista. Namiesto alternatívneho umenia mimovládok sa snažíme podporovať tradičné umenie v radoch mládeže a preto Banskobystrický samosprávny kraj v súčasnosti rokuje o možnostiach podpory s viacerými umeleckými súbormi.

Existencia Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici nie je vôbec ohrozená

Zopakujem, že určite neplánujeme nikoho ohrozovať. Každá inštitúcia v pôsobnosti samosprávneho kraja má plne vykryté všetky prevádzkové a mzdové náklady. Keby sme to položili na váhy, tak obe spomínané divadlá oveľa, oveľa viac podporujeme, než nepodporujeme. Jediný dôvod, prečo sme jednu konkrétnu dotáciu bábkovému divadlu nepodporili bol ten, že bola politicky orientovaná a slúžila na propagáciu názorov zahraničných mimovládnych organizácií (konkrétne Amnesty International), ktoré už niekoľko rokov označujú Slovákov za rasistov a xenofóbov kvôli údajnej diskriminácii Cigánov.

Kto vytvára pseudoproblémy?

Nesnažíme sa umelo vytvárať problémy a ani nie je našou snahou upriamovať týmto spôsobom na seba pozornosť – nezvolali sme k tomu tlačovú konferenciu, predseda BBSK Marian Kotleba sa k tomu nijako negatívne nevyjadruje. Mediálnu kampaň predsa spustili umelci a „mimovládky“, ktorým boli stopnuté niektoré zrejme veľmi lukratívne granty. Naozaj máme na stole množstvo oveľa dôležitejšej práce, než písať o tom do médií. Spomeniem napríklad prípravu vyše 3000 projektových zámerov (opravy ciest, mostov, školských a sociálnych zariadení) pre pripravované nové výzvy z eurofondov v celkovej výške viac než 115-miliónov eur. To sú projekty, ktoré považujeme za naozaj zmysluplné a užitočné. Nie dotovanie aktivít rôznych samozvaných mimovládnych organizácií, kde sa peniaze len strácajú na čudné školenia, predstavenia, štúdie, analýzy a vôbec nič z toho.

Nie sú peniaze ako peniaze

Uznávame, že z čisto materiálneho a finančného hľadiska je možné nepodpísanie dotácií považovať za „ujdené“ peniaze. Možno ich získa iná inštitúcia v kraji na niečo zmysluplnejšie. Nie je však rozumné rozhodovať sa len podľa peňazí, pretože práve to je princíp, ktorý priviedol spoločnosť a medziľudské vzťahy do takého biedneho stavu, v akom sa nachádzajú dnes. Veľmi úzko to súvisí so spomínaným liberalizmom. Všetko sa hodnotí len cez peniaze a osobný prospech, ale tak to nie je správne. A nepomáhajú to zmeniť ani spomínané drahé školenia mimovládnych ľudskoprávnych organizácií. A nepomôže to zmeniť ani viac takýchto školení, pretože nimi prezentovaná snaha „tolerovať všetkým všetko“ vedie ľudí akurát tak k úplnej ľahostajnosti voči okoliu, rezignácii a prípadne až k na seba zameranému egoizmu – a toho všetkého tu máme už dosť. Pôsobenie zahraničných mimovládnych ľudskoprávnych organizácií na Slovensku teda vnímame skôr negatívne, pretože sem prišli so zrejmým cieľom presadzovať určitý spoločenský systém a takmer zásadne sa zastávajú ľudských práv tých, ktorí si to „zaslúžia“ najmenej. Príklad z praxe – ak si slušní obyvatelia postavia pri bytovke plot okolo vlastného parkoviska, pretože im niektorí okoloidúci tmavší osadníci ničia autá, tak namiesto ochrany slušných obyvateľov sa tieto „mimovládky“ budú radšej zastávať práv vandalov z osady. A slušných obyvateľov bytovky označia za rasistov. Stalo sa to na Slovensku už niekoľkokrát…

Proti rasizmu sa nebojuje iným rasizmom

Vieme veľmi dobre, že skrývanie sa za propagáciu ľudských práv je veľakrát len pokrytecký imidž rôznych aktivistov. Bojujú proti rasizmu, ale sami ho pritom svojimi názormi živia. Boj proti rasizmu – to nie je udelenie lukratívnej dotácie na divadelné vystúpenie „STOP EXTRÉMIZMU!“. Skutočný boj proti rasizmu by sa mal začať zrušením všetkých projektov, vyhlásení a nariadení v ktorých sa spomína napr. slovo „Róm“ a v ktorých sa ľudia rozdeľujú podľa rasy, alebo iného kritéria. Potom by sme si boli všetci skutočne aspoň pred štátom rovní – a už to by bol na začiatok úspech. V okamihu ako niektorú rasovú skupinu vyčleníte, hoci aj pozitívne, stávate sa rasistom. A presne to robia ľudskoprávne mimovládky po celý čas – rozdeľujú ľudí podľa farby pleti a dokonca realizujú projekty, ktoré sú formálne určené napríklad len pre Cigánov. Ľudová strana Naše Slovensko na čele s Marianom Kotlebom chce len to, aby pre všetkých ľudí platili absolútne rovnaké pravidlá (práva, ale aj povinnosti)! Nič viac…

List čiernemu synovi, alebo list bielemu synovi – ktorý znie „rasistickejšie“?

Hlavným bodom školského divadelného predstavenia „STOP EXTRÉMIZMU!“, na ktoré župan Marian Kotleba nepodpísal dotáciu, bol príbeh „List čiernemu synovi“. V príbehu sa bielej matke v bielej spoločnosti narodí čierny syn. Predstavenie sa snaží poukázať na rasistické a xenofóbne správanie bielej väčšiny, ktorému je toto čierne dieťa vystavené a tým chce (bielym) divákom vstúpiť do svedomia a prinútiť ich premýšľať o (ich) rasizme.

Skúsme teraz uvažovať naopak. Ak nie sme rasisti, tak nerozlišujeme ľudí podľa farby pleti a teda je úplne jedno, či je niekto biely, alebo čierny. Skoro, ako by sme boli farboslepí. Čiže ak ľudí podľa farieb nerozdeľujeme, tak v danom príbehu by teda rovnako dobre mohli byť farby ľudí aj vymenené. Príbeh by sa teda mohol volať „List bielemu synovi“ a hovoril by o tom, ako sa čiernej matke v čiernej spoločnosti narodí biely syn. Podstata príbehu by bola opäť tá istá – poukázanie na to, čo všetko si tento biely človek musí v majoritnej čiernej spoločnosti vytrpieť. Hercom v tomto smutnom príbehu by mohol byť napríklad pán Oskar Dobrovodský z Malaciek, ktorý s takýmto spolužitím už má svoje skúsenosti.

Skúste si predstaviť, že by sa takéto predstavenie naozaj dostalo do divadiel a do škôl. Obratom by ste boli práve bojovníkmi proti rasizmu obvinení z rasizmu. Aj tento logický paradox jasne poukazuje na to, že tí, čo dnes najviac bojujú „proti rasizmu“ v skutočnosti bojujú len „proti bielym“. Takéto jednostranné a sebadeštruktívne ponímanie boja proti rasizmu je pre nás absolútne neprípustné a preto takto orientovaným projektom nikdy nevyjadríme podporu.

https://beo.sk/domace-udalosti/2038-kotleba-v-boji-proti-mimovladkam

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.