Holandsko: Eutanázia pre všetkých, čo majú 70 rokov! + Zbytočné je odpúšťať, ak protivníci na naše odpustenie kašlú

Holandsko ide do extrémov: Eutanázia pre všetkých, čo majú 70 rokov!

Dosť bolo eutanázie len pre tých, ktorí sú chorí v terminálnom štádiu, mentálne chorí, s fyzickými ťažkosťami alebo len jednoducho unavení zo života. Vplyvná asociácia NVVE, ktorá propaguje “právo na smrť”, žiada, aby eutanázia bola oficiálne rozšírená aj pre tých, ktorí už dosiahli 70 rokov.

V uplynulom roku bola “sladká smrť” v Holandsku poskytnutá oficiálne 5 306 osobám, (pričom skutočný počet obetí presahuje 6 000), čo predstavuje 182 percentný nárast od roku 2002, kedy bol v Holandsku schválený zákon o eutanázii.
eutanazia striekacka

“Kill Pill” – tabletka zabijak

“Vidíme, že spoločnosť chce tabletku takéhoto druhu”, vysvetlil riaditeľ zodpovedný za lobby pre eutanáziu v spoločnosti, Robert Schurink a skutočne propagandisticky pokračuje: “predovšetkým generácia baby boom, ktorá nemá strach povedať jasne to, čo si žiada. Chcú mať koniec svojho života pod kontrolou”. Bez ohľadu na to, či trpia nejakou patológiou.

Tabletka eutanázie má byť dokonca poskytnutá zdarma a má byť k dispozícii všetkým Holanďanom, ktorí dosiahli 70 rokov a majú mať možnosť si ju prevziať v lekárni. Spoločnosť NVVE sa už vyjadrila, že v nasledujúcich týždňoch bude diskutovať o možnom experimente s asociáciou holandských lekárov a s ministrami spravodlivosti a zdravotníctva. Ironicky, má sa údajne zabezpečiť, “aby tabletka nebola zneužívaná na samovraždu, zneužívanie či vraždu”. Tabletka má zabezpečovať jedine “dobrú smrť”.
Stop autogenocide
Nové chápanie

Holandsko postupuje veľmi rýchlo a nezastaviteľne k novému chápaniu eutanázie. Keď ju schválili v roku 2002, hovorilo sa len o výnimočných prípadoch, a emotívne sa opakovalo slovíčko súcit, ktorého sa prostredníctvom eutanázie dostane osobám, ktoré trpia neznesiteľnými bolesťami a zároveň sú v štádiu tesne pred smrťou.

Potvrdilo sa, pred čím varovali viaceré organizácie, že keď raz sa dá dovolenie zabiť osobu v istých medicínskych prípadoch, a teda keď sa pripustí, že jestvuje nejaká zdravotná situácia, v ktorej človek stráca hodnotu, časom sa toto právo rozšíri na všetko možné. Nemýlili sa. Pretože teraz už podľa propagátorov sladkej smrti nie je nič prirodzenejšie, než vôľa a sebaurčenie, a dosiahnutie toho, čo sa “chce” a je teda správne zaviesť usmrcujúcu tabletku pre všetkých, čo dosiahli 70 rokov. Možno sa domnievať, že tento vek sa bude časom znižovať a samozrejme, aplikovať na celú európsku spoločnosť. Európa totiž nebude mať prostriedky na dochovanie starých ľudí, a ich deti, ktoré by to urobili prirodzene, sa, žiaľ, nikdy nenarodili.

http://www.hlavnespravy.sk/holandsko-ide-do-extremov-eutanazia-pre-vsetkych-co-maju-70-rokov/710156

 

Bude to naša vina a preveľká vina,
ak zničíme význam slova disciplína.

Zdá sa, že nielen jednotlivci, ale aj národy, kultúry a náboženstvá majú svoju intímnu sféru, svoje pravidlá a tradície, ktoré keď sa nechajú zničiť, tak tieto spoločenstvá zanikajú. Prichádza k strate autority, k neúcte k zákonom a následne k anarchii a zániku. Platí to tak pre štátne, ako aj náboženské spoločenstvá. Vidíme to svojím spôsobom aj na osudoch židovského národa, aj Rímskej ríše, aj na terajších problémoch a bezvýchodiskovosti islamského spoločenstva.

Zárodky Izraela možno už od Abraháma a od Jozefa určite, boli vedome menšinovou a nevyhnutne sebakritickou skupinkou, ktorá sa pohybovala medzi veľkými ríšami. Starohebrejské rodiny ohrozoval hlad, sucho a v nemalej miere aj bezdetnosť. V tvrdých a nie tak dávnych časoch a zvlášť u nomádov
platilo, že kto nemá deti, ktoré sú vychovávané k poslušnosti a rešpektu, toho potomci nezapustia korene, neprežijú medzi ostatnými a skôr či neskôr zaniknú.

Rímska ríša, tento asi prvý ako – tak úspešný pokus o globálnu civilizáciu, zanikla, keď sa prestali dodržiavať zákony, morálka sa stala relatívnou a stratila sa úcta k rodine a vlastným tradíciám.
Islam je tiež pokusom o jednotnú a globálnu civilizáciu, ale už v koreňoch mal problém – delil ľudí na kategórie a od počiatku považoval morálku za ľubovoľnú a relatívnu. Zdá sa vám to pri jeho prísnych
zásadách a neústupnosti hlúpym tvrdením? Vôbec nie, Mohamed totiž dal voľný priechod ľudským pudom, zvlášť, čo sa týka mužskej časti populácie. Zaviedol nerovnosť mužov a žien zo zákona, povolil násilie v záujme celku a poprel nevyhnutnosť kompromisov a odpúšťania. Ak ich aj povolil, tak len ako pokrytecké metódy v záujme ďalšieho posilňovania brachiálnej a jednotnej moci. Tu boli, napriek počiatočným úspechom islamu, aj predpoklady jeho rozpadu, zaostávania a vzájomného vraždenia.

Hovorí sa, že hlúpy človek sa učí na vlastnej koži a múdry sa poučí zo zlého a omylného konania iných. Násilie vo vzťahoch mužov a žien a násilie medzi kultúrami, národmi a náboženstvami, môže na istý čas niečo presadiť, vyriešiť a konzervovať. Konce ale bývajú smutné, pretože všetko je do času, ale Boh naveky.
Nech je aj pre nás, katolícku Cirkev, mementom, že stačí málo šikmá plocha, malé nerešpektovanie jasných a trvalých zákonov a všetko pôjde skôr či neskôr a celkom nevyhnutne dolu vodou. Prichádza k samospádu, ktorý sa zrýchľuje a vedie k zániku… Milosrdenstvo a tolerancia naozaj neznačia neporiadok  a úplnú stratu disciplíny a zákonnosti. Ani Ježišovo spoločenstvo nebolo anarchické, on sám si určoval priority a zavádzal zásady a organizáciu, ktorou sa malo jeho spoločenstvo v budúcnosti riadiť.

Nemôžeme vzdorovať násiliu, ak si nebudeme pestovať svoje zásady, charaktery a a schopnosť odolávať zlu. Je možné, že zlo je nevyhnutné a vyplýva z našej nedokonalosti a slabosti, ale to neznačí, že máme takéto vlastnosti podporovať a chrániť. Odpúšťať môžeme, ak máme schopnosť a možnosť odpustiť. Zbytočné je odpúšťať, ak sa naši protivníci a vinníci môžu na naše odpustenie vykašľať. Aj milosrdní môžeme byť, ak máme silu a rešpekt, aby sme toto milosrdenstvo realizovali a presadili v dostatočnom meradle. Aby sa nám náš svet nerozsypal kvôli našim nekoordinovaným, bezhlavým a nedisciplinovaným pohybom…

Vlado Gregor

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.