Ašot Grigorian: Ak Európa niečo nevymyslí, určite bude islamská. + Učme sa bojovať a aj bojujme

Slováci majú gigantický komplex malosti.
Bezpečnostná situácia v Európe dala podnet na vytvorenie Paneurópskeho centra politických a ekonomických analýz a prognóz (PANAP). Vo svojej podstate má byť mostom medzi svetom vedy, politiky a biznisu s cieľom vytvorenia spoločnej doktríny bezpečnej Európy. Predsedov organizácie tvoria známe tváre politického života Európy, Ašot Grigorian, prezident Fóra arménskych asociácií Európy, Ján Čarnogurský, bývalý premiér SR a Dominique de Villepin, bývalý premiér Francúzska. Členmi predsedníctva sú Romano Prodi, bývalý premiér Talianska, lord Peter Hain, poslanec parlamentu Veľkej Británie či Cyril Svoboda, bývalý minister diplomacie Českej republiky a ďalšie osobnosti. V piatok 28. novembra sa v Bratislave uskutočnilo prvé zasadnutie PANAP-u.

V tejto súvislosti sme oslovili jedného z predsedov PANAP Ašota Grigoriana.

Prečo ste si vybrali Bratislavu na prvé zasadnutie PANAP-u?

Pretože Slovensko musí byť veľmi vážne pódium pre alianciu mieru. Cieľom našej organizácie je vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru Európy a Bratislava nemôže stáť bokom. Európa je umelo rozdelená na dve časti, čo nie je v súlade s jej vlastnými záujmami. Spomaľuje to jej rozvoj. Podľa názoru PANAP v blízkej budúcnosti prinúti dianie na medzinárodnej scéne sadnúť si za jeden rokovací stôl predstaviteľov takých organizácií, akými sú NATO, OBSE, Európsky parlament, Rada Európy na jednej strane a predstaviteľov Euroázijského zväzu, Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a Organizácie dohovoru o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) na strane druhej. Európania budú musieť dospieť k vzájomne prospešným vzťahom, pričom sa nebudú deliť na západných a východných. Bratislava by mohla byť mostom medzi nimi.

Na zasadnutí PANAP-u ste spomínali, že Záverečný helsinský akt je nefunkčný a treba urobiť niečo nové pre bezpečnosť Európy. Myslíte si, že tentoraz by sa mohla stať miestom záverečného aktu o bezpečnosti v Európe Bratislava?

My hovoríme, že v súčasnosti Európa žiadnu bezpečnosť nemá. To znamená, že tretia svetová vojna sa môže v Európe začať kedykoľvek. To je vážna vec a Európa potrebuje páky, aby sa to nestalo. Budeme modernizovať Záverečný helsinský akt z roku 1975 a naša organizácia s tým začína v Bratislave. Ak Boh dá, prinesie to Bratislave slávu a nasledujúce generácie jej budú za to vďačné. Nie je to jednoduché. Potrebujeme podporu zo strany vlády i parlamentu a dúfame, že nájdeme porozumenie. Slováci sú fantastický národ, ale majú gigantický komplex malosti. Sme malý, nič nezmôžeme. Arméni taký komplex nemajú. Pritom je nás len o trochu viac, desať miliónov. Ale sme ambiciózni. Žiaden Armén si nemyslí, že sme malý národ. Nerozumiem tomu, prečo je to u vás tak.

Nie všetci Slováci majú tento komplex.

To je predpoklad pre zmysluplnú politiku. Prečo by Bratislava nemohla byť mestom, ktoré niečo urobí pre budúce generácie? Máme možnosť modernizovať Helsinský akt, nájsť spôsob ako aspoň na ďalších 50 rokov udržať mier v Európe i vo svete.

Súčasná migračná kríza veľmi ohrozuje bezpečnosť Európy. Myslíte si, že máme dosť času na nejaké dlhodobé rokovania?

Čas je náš najväčší problém. Lebo to, čo teraz hovorím, už zajtra nemusí platiť. Pretože každý deň dochádza k zmenám, prichádzajú nové a nové informácie. Včera napríklad (27.11.2015) sme dostali správu, že Turecko s Azerbajdžanom napadnú Arménsko. To bolo včera. Predvčerom o ničom podobnom sme ani netušili. Týždeň pred tým by takáto myšlienka bola smiešna. O týždeň môže byť realitou. A nám bude veľmi ľúto, lebo sa začne strašná lokálna vojna, ktorá môže prerásť do väčšieho medzinárodného konfliktu. Takže neviem, kedy islamisti napadnú Európu. Kedy vymyslia tento terorizmus. No v súčasnosti ide o to, ak Európa niečo nevymyslí, určite bude islamská. Európa, nie nejaké jej krajiny. Francúzsko, Belgicko a ďalšie štáty sa už teraz k tomu veľmi blížia. Koľko máme času? Neviem, rok, mesiac, týždeň? Neviem, taká je situácia.

Rozhovor s Ašotom Grigorianom viedla Eva Zelenayová

http://www.hlavnespravy.sk/rozhovor-s-asotom-grigorianom-ak-europa-nieco-nevymysli-urcite-bude-islamska-slovaci-maju-giganticky-komplex-malosti/715497

 

Učme sa bojovať a aj bojujme, ale hlavne sa účinne a nezištne milujme.

 Zlo je prejavom našej nedokonalosti a má mnoho tvárí. Vyskytuje sa väčšie i menšie zlo a väčšina zlých skutkov a zámerov sa dá odpustiť a napraviť. Najhoršie zlo je programové a najškodlivejšia je zámerná ľahostajnosť k nemu a strata viery v jeho nápravu.

Človek akosi podvedome cíti, že nie ten jednotlivý hriech a zlo sú škodlivé a nenapraviteľné, ale najhorší je program a koncepcia, ktorá k zlému vedie, ktorá je koreňom zámerného zla. Preto vždy hľadá pevný program a oporu v zápase so zlom a recept na dobro a dokonalosť.

Vidíme teraz, že moderní kresťania tú oporu akosi nevidia a strácajú z dohľadu. Vyprázdňujú sa nielen kostoly, ale aj duše ľudí sú stále prázdnejšie. Naozaj by sme teda nemali strácať program a sebaúctu a tým naše duše vyprázdňovať ešte viac. Sú to čudné tendencie mať k pravde, či už hľadanej a či poznanej a definovanej, taký vzťah, že my si čítajme Bibliu, moslimovia Korán a ateisti nech si čítajú, čo chcú, lebo aj tak je to jedno. Milí moji, zvlášť v poslednej dobe vidíme, že vôbec nie je jedno, v čo veríme, v čo dúfame a aké poriadky a tradície vyznávame a rešpektujeme. Nemusíme byť ani veriaci, už zdravý rozum nám hovorí, že nie je jedno, aký program sme si zvolili, v akom duchu konáme, ako vychovávame deti a ako sa správame k ostatným.

Pozrime sa len na slávne duchovné a kultúrne dejiny Francúzska, na jeho veľkú a nenahraditeľnú tradíciu v dejinách Cirkvi a v pestovaní svätého života. Páchatelia útokov v Paríži vraj neboli tí echt zlí moslimovia, ale práve sfanatizovaní konvertiti z radov islamizovaných katolíkov, ktorí zúfalo hľadajú nejaký program a cieľ v prázdnom svete konzumu a zábavy. Ťažko ho asi nájdu v krajine, ktorá za svoju hlavnú tradíciu a program vyhlasuje veľkú francúzsku revolúciu spojenú s vyvražďovaním kňazov a ničením celých provincií v záujme svetlej budúcnosti a takzvaného racionálneho a pohŕdavého postoja k zázraku života a k tajomnej sile ľudskej lásky a odpúšťania. Mimochodom, dnes je výročie  narodenia F. M Voltaira…

Nezúfajme však, ale dúfajme, lebo na čom ten pevný a organizovaný islam prehráva a možno raz aj definitívne prehrá, je práve vzťah k láske a konkrétne k jej hlavným predstaviteľkám, teda ženám. V tomto ohľade sú Mohamed a Kristus vlastne protikladmi. Pritom ja sám, ako aj väčšina chlapov, ten postoj islamu chvíľami veľmi dobre chápe a takisto by mnohé ženy najradšej strčili do burky a zapchali im hubu.

Naozaj totiž často vyrábajú zbytočné problémy, komplikujú život, neposlúchajú a svojou nesystematickosťou a náladovosťou kazia logiku a morálku. Ale ak siahneme na ich slobodu, spoločnosť prestane normálne fungovať. Všetky ženy túžia po láske a cite, ešte viac, ako my muži, predsa len racionálnejšie a plánovitejšie tvory. Všetky sa tiež chcú páčiť nielen jednému mužovi, chcú mať slobodu vybrať si svojho princa, teda slobodu nevydať sa proti svojej vôli, prípadne sa aj vôbec nevydať. Samozrejme, že tieto túžby sú aj koreňom mnohých hriechov a omylov, ale práve tie napráva láska a odpúšťanie, o ktorom toľko rozpráva Kristus v krásnych podobenstvách a aj definíciách.

Naše ženské protipóly sú teda zdrojom mnohých našich ťažkostí a nešťastí, ale nepochybne sú pre nás mužov aj veľkou korekciou a nenahraditeľnou motiváciou. Kde tieto možnosti chýbajú, prichádza ku krutým paradoxom. Napadá ma pritom tajomný a hlboký text z knihy Genezis, kde Boh hovorí starému, ale stále inovovanému hadovi, že ustanoví nepriateľstvo medzi ním a ženou, medzi jeho potomstvom a jej potomstvom. Jej potomstvo nakoniec tomu večnému Pokušiteľovi rozšliape hlavu a on nám zraní pätu.

My ľudia máme mnoho tých Achillových piat a často sa nevyznáme sami v sebe, ale dúfajme, že práve to vzájomné pochopenie a láska nás nasmerujú k programovému ničeniu zla a na cestu k Božiemu kráľovstvu. Teraz sú ešte všetky tri, viera, nádej i láska, ale najväčšia z nich je láska, hovorí nám apoštol Pavol. Žijeme však v časoch a vo svete nedokonalosti a bez viery a nádeje sa ťažko k pevnej a liečivej láske prepracujeme.

Pochopiť život a program nášho Spasiteľa ťažko môžeme bez jeho lásky k ženám. Najväčšiu porciu lásky dostávame od matiek a trochu zlomyseľne sa hovorí, že láska matiek k synom je jedinou nezištnou láskou. Lúčim sa teda s čitateľkami a čitateľmi katolíckym heslom „Per Mariam ad Jesum,“ teda „Cez Máriu k Ježišovi.

Vlado Gregor 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.