Jurinová: Fico si za štátne peniaze robí predvolebnú kampaň. + Položí vládu Smeru nakoniec protestný hlas?

Pravda o výhodnosti eurofondov – dôvod, prečo vystúpiť z EÚ

Premiér podľa podpredsedníčky parlamentu rozhadzuje verejné peniaze na sociálne programy so zanedbateľným efektom.

BRATISLAVA. Premiér Robert Fico si podľa podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO) za štátne peniaze robí predvolebnú kampaň za miliardu eur. Ako povedala v nedeľu (6.12.) pre agentúru SITA, je to veľmi drahá kampaň, ktorá z dlhodobého hľadiska poškodí Slovensko a jeho obyvateľov.
Jurinova
„Ak by Robertovi Ficovi skutočne ležal na srdci úžitok a blaho obyvateľov, opatrenia na zlepšenie života ľudí na Slovensku by robil po svojom zvolení do funkcie v roku 2012. No on ich robí tesne pred koncom volebného obdobia ako odpudivú volebnú kalkuláciu. Kalkuláciu s budúcnosťou Slovenska, s lepším životom obyvateľov a s prosperitou krajiny,“ vyhlásila Jurinová.

Zanedbateľný efekt
Premiér podľa podpredsedníčky parlamentu rozhadzuje verejné peniaze na sociálne mikroprogramy so zanedbateľným efektom. Upozornila, že výsledkom sociálnych balíčkov nie je žiadne dramatické zlepšenie životných podmienok obyvateľstva.

„Práve naopak, prvý konkrétny efekt sa už dostavil – vlaky zadarmo vyprovokovali súkromného dopravného prepravcu RegioJet k hrozbám o podaní žaloby, ktorej dôsledkom bolo zrušenie IC vlakov štátneho dopravcu. Obľúbené IC-čka odídu z trate, konkurencia je zlikvidovaná, RegioJetu nič nebude brániť v zvyšovaní cien za cestovný lístok a nakoniec na to doplatia platiaci zákazníci,“ zdôraznila.

Nekvalitné služby a kauzy
Opatrenia sociálnych balíčkov podľa Jurinovej mrazivo pripomínajú obdobie, ktorého dlhy splácame ešte dnes v podobe nerozvinutej a zastaranej dopravnej infraštruktúry, nízkych miezd a zaostalosťou technológií.

„Najviac ma mrzí mrhanie tvorivého potenciálu ľudí, ktorým vláda stále uberá z výplat formou vyšších daní a vracia len v podobe nekvalitných služieb verejnej správy alebo v podobe palcových titulok v novinách o kauzách, ako sú predražené CT, predražená kompa alebo iné rozkrádanie verejného majetku,“ konštatovala.

http://www.sme.sk/c/8095690/jurinova-fico-si-za-statne-peniaze-robi-predvolebnu-kampan.html?ref=trz

 

Položí vládu Smeru nakoniec protestný hlas?

Vláda Smeru sa momentálne zdá byť nikdy nepominuteľnou. Momentálne sa zdá, že Smer bude na Slovensku vládnuť navždy.

Niekomu tento fakt vadí menej inému viac. Mne osobne sú názory, hlavne konzervatívneho krídla v Smere, bližšie, ako väčšina názorov opozície, ktorá je odnárodnená a zvrhlo liberálna.

Kotleba Najvyssi casvystupit z EU

Na vláde Smeru mi však vadia dve dosť zásadné veci.

Chlapci príliš veľa kradnú – rozsah zlodejiny je na hranici únosnosti. Každý kto má kontakt s biznisom vie, že všetky toky peňazí v štáte boli presmerované a sú pod kontrolou Smeru v širšom ponímaní. Všetky zdroje cirkulujú v uzavretom kruhu Smerákov ich priateľov a priaznivcov. Ani omrvinky sa nedostanú k ostatným. Podnikanie mimo týchto štruktúr sa tak stalo v štáte veľmi náročné. Smerácka podnikateľská elita napojená na peňazovody predbieha a likviduje ostatných neskutočným tempom.

Za druhé, Smeráci jedno hovoria doma, iné v EÚ a nakoniec urobia to, čo od nich chce EÚ. Po veľkohubých vyjadreniach proti EÚ nasleduje tichúčke schválenie a presadenie európskych záujmov. Tak to bolo pri vojenskej základni na území SR, kde miesto referenda Smer jednohlasne zahlasoval za túto základňu a tak to bolo v tisícoch ďalších vecí.

Voliť opozíciu si dnes však okrem masochistov trúfne málokto. Na migrantskej kríze vidieť, že im vôbec nezáleží na vlastných ľuďoch. Nemajú ani najmenší záujem sa za nich postaviť a chrániť ich. Unášaní psychopatickými liberálnymi prúdmi o multikulturalizme a o akejsi vine, kvôli ktorej by sme mali všetko naše rozdať každému, kto sem dôjde z Afriky, sa stále viac vzďaľujú každému človeku v štáte.

Ich bezbrehý liberalizmus, keď má každý právo na všetko, len postaviť sa voči tomuto šialenstvu nikto, ukazuje na ich morálnu skazenosť a zvrhlosť, jednostrannosť a dvojitý meter.

Lídri týchto politických subjektov sa nechávajú riadiť ideológiami generovanými pravdoláskarsko-kolaborantskými kruhmi, tak sa ani nie je čomu čudovať.

„Koho teda voliť? Niet koho.“ Toto stále častejšie počúvam, keď sa pohybujem medzi ľuďmi. „Budem voliť Kotlebu.“ – počujem stále častejšie od ľudí, u ktorých by ma pred pol rokom niečo také ani nenapadlo.

Nezamýšľajú sa nad dôsledkami, lebo žiadne ani nepredpokladajú. Myslia si, že Kotlebovi trochu porastú preferencie, do parlamentu sa i tak nedostane, ale trochu to postraší súčasnú politickú garnitúru a možno sa trošku spamätá. Tá voľba nie je za niekoho, je proti súčasným politikom, proti súčasnej verchuške. Vyjadrenie nespokojnosti, sklamania, znechutenia, odporu – je to „protestný hlas“.

Možno si poviete, že sa zbytočne zaoberám niečím, čo ani neexistuje. Vo volebných prieskumoch nie je vidieť, že by sa chystal niekto voliť Kotlebu. Má svojich „stabilných“ 0,7 až 1,7 percenta. Ľudia, o ktorých hovorím, a ktorí sa stále viac pohrávajú s myšlienkou protestného hlasu, by však v žiadnom prieskume nikdy nepriznali, že budú voliť Kotlebu. Vedia veľmi dobre, čo je podľa politickej korektnosti prípustné a čo nie, hlasovanie vo voľbách, je však tajné.

Kotlebovi sa v parlamentných voľbách nemôže podariť to, čo sa mu podarilo pri voľbách do banskobystrického VÚC, keď ho protestný hlas vyniesol do kresla župana. V parlamentných voľbách by sa aj pri extrémnom zafungovaní protestného hlasu mohol maximálne dostať do parlamentu. S pár poslancami by tam sedel v laviciach a nikto by si s ním ani ruku nepodal. Nehovoriac o nejakom schválení jeho návrhu zákona. Za štyri roky by nepresadil ani jednu vec. Média by od neho i naďalej bočili ako od chorého s leprou, rovnako ako to robia teraz a tak by sa verejnosť nedozvedela ani žiadne jeho názory alebo postoje.

To sa však s najväčšou pravdepodobnosťou nestane a Kotleba sa do parlamentu nedostane, takýto protestný hlas však môže riadne zamiešať kartami na politickom nebi a zásadným spôsobom ovplyvniť politickú situáciu po voľbách.

Ide hlavne o to, komu tieto protestné hlasy budú chýbať v konečnom súčte.

Bude to pravica? Jediným adeptom na straty v dôsledku protestného hlasu Kotlebovi je na tejto strane spektra KDH, pretože aj Kotleba sa profiluje kresťansky plus národne. Ostatným budú odoberať hlasy „lídri“ ako Miškov.

Omnoho väčšie straty sa však dajú predpokladať na ľavej strane. Ficov génius síce zapracoval a Fico Kotlebovi úspešne prebral protimigrantskú agendu akonáhle sa väčší dav zhromaždil na proteste proti islamizácií, ale protestný hlas nie je iba o nekontrolovateľnom prisťahovalectve.

Protestný hlas je vyjadrenie nespokojnosti s politickou elitou. A teraz, keď Fico v prieskumoch balancuje okolo 75-tich kresiel aj jedno percento, ktoré v dôsledku protestného hlasu stratí, môže znamenať zásadné zmeny. Jedno percento voličov, ktorí sa budú riadiť logikou protestného hlasu môže rozhodnúť o tom, že Fico nebude môcť zostaviť vládu sám.

Toto bude znamenať zásadnú zmenu oproti súčasnosti. Smer, na to aby mohol vládnuť, bude potrebovať koaličného partnera.

Všetci sa spoliehajú na SNS, ktorá by v takomto prípade mala zabrať. Jej preferencie sa pohybujú okolo 7 percent, teda 15 poslancov, čo je dosť, aby v prípade potreby podržala Smer, ale málo na to, aby v parlamente čokoľvek vypolitikárčila. Aj keď sa v hovorí o tom, že SNS po voľbách preskočí k opozícii a potopí Smer, nie je to veľmi pravdepodobné a nebezpečnejšie pre Smer bude, ak sa do parlamentu SNS vôbec nedostane.

Ak by sa preferencie SNS ukázali ako prieskumami nadhodnotené a SNS by zostala pred bránami parlamentu, až potom by nasledovalo skutočné politické zemetrasenie.

Smer by v takom prípade nielenže nevládol sám, ale mohlo by sa mu ľahko stať, že by nevládol vôbec. Ak sa nad ním nezľutuje KDH, ktoré by ho však za svoju podporu zodralo z kože, čo sa týka počtu ministerstiev, dozorných rád atď. tak by Smer zostal v opozícii. A to si v Smere iste všetci uvedomujú.

Juraj Martus

http://www.hlavnespravy.sk/polozi-vladu-smeru-nakoniec-protestny-hlas/717704

 

Pravda o výhodnosti eurofondov – dôvod, prečo vystúpiť z EÚ

Neveríme v perspektívu Európskej únie v súčasnej podobe. Ani nezištnému charakteru pomoci z eurofondov. Pozrite sa spolu s nami na dôvody, prečo nie je členstvo Slovenska v EÚ výhodné ani po politickej, ani po ekonomickej stránke.

O nefunkčnosti a skostnatenosti Európskej únie
Európska únia bol svojho času dobrý projekt a myšlienka spolupráce európskych krajín si do budúcna nepochybne zasluhuje ďalšiu pozornosť. Európska únia bola dokonca v časoch besnenia porevolučných privatizérov a oligarchov čiastočne vnímaná ako menšie zlo, ako bojovník proti korupcii, ako garant dodržiavania pravidiel, slušnosti a transparentnosti. Tieto časy sú však dávno preč a Európska únia to najlepšie zo seba už vydala. Teraz, keď už nikto nevie ako s úniou ďalej, prichádza doba zlých a ešte horších rozhodnutí.

rebrikyEurópska únia sa topí v byrokracii. Napriek extrémne drahej elektronizácii papierovania vôbec neubúda. Práve naopak, byrokracie a formalít je už viac, než bolo za čias končiaceho komunistického režimu. Z EÚ sa stal byrokratický nefunkčný moloch, ktorý nedokáže ani len ochrániť svoje vonkajšie hranice. Invázia imigrantov sa vymkla spod kontroly. Namiesto tvrdej reakcie sa Európska únia snaží odzbrojiť slušných ľudí. Riadiace štruktúry EÚ sú ťažkopádne a skostnatené a rozhodnutia únie idú čoraz častejšie už aj proti existenčným záujmom samotných členských štátov. Tam, kde iné krajiny (napr. Rusko) už dávno konajú, Európska únia ešte len začína diskutovať. Dôsledkom tejto zlej politiky je stav, v ktorom jedna kríza strieda druhú. V skutočnosti je úplne jedno, koľkými prostriedkami bude EÚ disponovať, pretože bez zmeny spôsobu uvažovania ju čaká skorý zánik v takej, alebo onakej podobe. Buď totiž padne Európska únia, alebo padne celá Európa.

O spoločenskej a morálnej kríze v EÚ
O úpadku hodnôt, princípov, dekadencii v kultúre, narastajúcom liberalizme (čiže egoizme) sme písali už mnohokrát. Je to čoraz horšie a pomyslená latka sa posúva stále nižšie. EÚ zavádza nezmyselné kvóty pre zastúpenie žien v dozorných radách firiem, presadzuje homosexuálny kurz, snaží sa bojovať proti rasizmu znevýhodňovaním bielych obyvateľov, atď. Lepšie ako tisíc slov vystihuje kultúrne a spoločenské smerovanie EÚ nasledujúci obrázok (predpokladám, že bradatú „speváčku“ Conchitu Wurst pozná už asi každý):

Namiesto zdvihnutia spoločenských a kultúrnych štandardov si to však Európska únia namierila na ešte hlbšie dno. Likvidačná politika európskej civilizácie má pokračovať – a dokonca ešte intenzívnejšie. Snaha podporovať všetko iné, len nie pôvodné európske hodnoty, naberá s príchodom imigrantov novú intenzitu. Podľa vyjadrenia zástupcov európskej komisie, ktoré predniesli na poslednom zasadnutí Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne a investičné fondy (ktorého sa ako zástupca Banskobystrického samosprávneho kraja osobne zúčastňujem) sa v blízkej budúcnosti takisto plánuje aj vytvorenie nových operačných programov pre integráciu a sociálnu inklúziu imigrantov do spoločnosti. Presná finančná alokácia zatiaľ nie je známa, ale má sa pohybovať rádovo v miliardách eur. Popri nezmyselných projektoch určených pre integráciu Cigánov sa teda zbytočne premrhajú ďalšie miliardy eur. Pritom tieto projekty okrem tučne nabalených vreciek realizátorov a mimovládnych organizácii neprinášajú vôbec žiadne výsledky. Táto forma podpory vyvoláva dokonca opačný efekt – len zlepšuje podmienky pre rast počtu tých skupín obyvateľstva, ktoré nám veštia najhoršiu budúcnosť. Slušným, vzdelaným a pracujúcim ľudom sa žiadna dotačná podpora neujde…

Eurofondy ako nástroj politiky vydierania
Hlavným argumentom obhajcov členstva v Európskej únii je možnosť čerpania eurofondov. Každý z nás pozná tie bielo-modré ďakovné tabule na školách, ihriskách, cestách. O to, čo sme si v minulosti dokázali zabezpečiť sami, musíme dnes prosiť EÚ. Eurofondy začínajú čoraz viac nahrádzať štátny rozpočet a mnohé oblasti sú od nich už doslova existenčne závislé (školstvo, cesty, verejná doprava, atď.). Nebuďme však naivní – eurofondy nie sú žiadna charita. Nič na svete nie je zadarmo… Dotačná schéma s eurofondami predstavuje len ďalší z nástrojov drsnej geopolitiky a ich hlavným cieľom je pod maskou nezištnej pomoci prehĺbiť našu závislosť na Európskej únii. Veľmi často sa spomína, koľko miliárd eur získalo Slovensko vďaka EÚ. Zabúda sa pri tom však spomenúť odvrátená strana mince a tou je suma, koľko nás členstvo v EÚ stojí.

Za obdobie 2004 – 2013 prispela Slovenská republika do rozpočtu EÚ celkovou sumou vo výške 9,33 miliardy eur. Celkové príjmy z eurofondov za toto isté obdobie boli vyčíslené na 12,86 miliardy eur. To znamená, že z každého 1 eura prijatého z eurofondov si v skutočnosti platíme 73 centov z vlastných peňazí.

Okrem priamych platieb Slovenska do EÚ treba zobrať do úvahy aj nepriame výdavky, ktoré putujú zo Slovenska do západných európskych krajín. Jedná sa o zisky, ktoré na Slovensku zarobia zahraničné firmy z EÚ. Fakt, že prakticky všetky väčšie firmy na Slovensku sú vlastnené zahraničnými majiteľmi je dôsledok vynútenej liberalizácie a privatizácie, ktoré idú ruka v ruke s naším členstvom v EÚ. Rafinérie ropy, plynárne, vodárne, elektrárne, telekomunikační operátori, železiarne, automobilky, mliekarne, pivovary, atď. – nič z toho už nie je slovenské…

Za obdobie rokov 2003 – 2012 zarobili slovenské firmy vlastnené zahraničnými majiteľmi 28,6 miliardy eur. Z toho 19,5 miliardy eur putovalo vo forme dividend majiteľom do zahraničia a len 9,1 miliardy eur zostalo na Slovensku (najmä vo forme investícií).

Zo Slovenska tak odíde do západnej Európy (resp. do EÚ) približne o tretinu viac peňazí, než sa k nám z nej vo forme eurofondov a obchodných investícií vráti. Investície získame, ak investorom ponúkneme najvýhodnejšie konkurenčné podmienky (prácu za najnižšiu mzdu). Eurofondy získame, ak budeme EÚ politicky poslúchať a dovolíme zahraničným investorom u nás nerušene podnikať. Z pohľadu krajín západnej Európy sa jedná o brilantnú stratégiu, ako niekoho ovládnuť takým spôsobom, aby bol za to ešte aj vďačný. Z pohľadu Slovenska sa však jedná o tragédiu…

Eurofondy ako nastroj vydierania

Samozrejme, netreba kvôli tomu začať západné krajiny nenávidieť. Robia len to, čo je z ich pohľadu logické. Skôr by sme sa mali od nich poučiť a svoj hnev obrátiť proti našim vlastizradným vládam, ktoré Slovensko s úsmevom na tvári vydali napospas záujmom zahraničia.

Podrobnejšiu finančnú bilanciu nášho členstva v EÚ si môžete prečítať v nasledujúcich analýzach:

http://www.iness.sk/stranka/6757-Statny-rozpocet-a-eurofondy.html
http://www.iness.sk/stranka/8496-Statny-rozpocet-a-eurofondy.html
http://www.iness.sk/stranka/9772-Eurofondy-nase-kazdodenne.html
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/286895-firmy-zo-slovenska-odlievaju-miliardy-eur/
Za roky 2014 a 2015 ešte nie sú vyčíslené štatistiky, pretože vo veľkej časti operačných programov má Slovensko pozastavené preplácanie prostriedkov z Európskej únie – kvôli podozreniam z netransparentného využívania eurofondov (alebo ľudovo povedané – kvôli podozreniu z rozkrádania eurofondov)… Je preto možné, že nám únia nakoniec z eurofondov preplatí ešte menej peňazí.

Zrejme už na Slovensku nežije občan, ktorý by sa vo svojom okolí ešte nestretol s nejakou formou rozkrádania eurofondov. Verejné obstarávania realizované cez eurofondy sú takmer vždy predražené, kritériá pre uchádzačov sú nastavené tak „transparentne“ a komplikovane, až sa v nich vyznajú len špekulanti. Odpracované hodiny v pracovných výkazoch na projektoch sa umelo nafukujú a z týchto projektov sa kupuje a prepláca všetko, čo sa dá.

Celková cena, ktorú musíme za možnosť čerpania eurofondov zaplatiť je však finančne nevyčísliteľná. Z Európskej únie sa stala autoritárska inštitúcia, ktorá postupne zožiera vlastné členské štáty. Väčšina zo západných členských štátov EÚ bude o 20-30 rokov kvôli zmenám v štruktúre obyvateľstva vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A nebude to posun k lepšiemu…

Mimochodom, keby bola snaha Európskej únie o finančnú podporu Slovenska úprimná, dala by sa realizovať aj inak – vzájomným započítaním záväzkov a pohľadávok. Slovensko by tak mohlo byť oslobodené od príspevkov do EÚ (plus by dostalo od krajín EÚ niečo navyše) a mohlo by tieto peniaze využívať na svoj rozvoj oveľa efektívnejším spôsobom – a hlavne bez politického vydierania.

Treba si však uvedomiť, že v súčasnosti nemá z krátkodobého hľadiska zmysel odmietať už existujúce výzvy z eurofondov – ukrátili by sme len totiž len sami seba o peniaze, ktoré do EÚ odvádzame. Práve naopak, je našou povinnosťou snažiť sa vyčerpať prostriedky na toľko zmysluplných projektov, na koľko to len bude možné. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je však nevyhnutné zbaviť sa našej závislosti na EÚ a eurofondoch. Len podporou vlastných výrobných kapacít môžeme prekonať našu ekonomickú stagnáciu. Viete snáď o nejakom štáte, ktorý sa vypracoval na ekonomickú mocnosť tým, že podporoval príchod zahraničných investorov? Alebo sa západné krajiny stali ekonomickými lídrami práve vďaka tomu, že podporujú agresívnu expanziu vlastných firiem do iných krajín (napr. na Slovensko)? V aktuálnej submisívnej ekonomickej pozícii jednoducho nemôžeme z EÚ získať viac, než už máme. Ak sa však chceme posunúť ďalej, musíme začať konať inak a začať po vzore západných krajín tvrdo presadzovať naše záujmy.

Ako ďalej?
billboardNáprava existujúcich problémov bez zmeny politiky, ktorá ich spôsobuje, nie je nikdy možná. Len blázon môže robiť neustále to isté a očakávať, že to prinesie iné výsledky. Liberálna politika Európskej únie dostala jej členské krajiny na pokraj kolapsu. Nemá žiadny zmysel pokračovať v takejto politike a jedinou rozumnou alternatívou je vystúpiť z EÚ ešte predtým, než nás so sebou stiahne na úplné dno.

Netreba sa pritom báť žiadnych katastrofických scenárov. Tým, že vystúpime z EÚ neprestane svietiť slnko, nevyschnú rieky a ani nespadnú školy. Dokonca aj eurofondy dokážeme z drvivej väčšiny nahradiť vlastnými zdrojmi. Tých pár percent, ktorými nám EÚ prispieva navyše sú aj tak len „vatou“, ktorá sa v predražených zákazkách z eurofondov rozkradne. Takisto sa netreba báť straty pracovných miest a rastu nezamestnanosti. Málo ľudí si uvedomuje, že napríklad v r. 2012 bola evidovaná vyššia nezamestnanosť, než na jar v r. 2004, kedy sme do EÚ vstupovali. Povery o katastrofe, ktorá nastane, ak z EÚ vystúpime sú len mýty, ktorými sa straší obyvateľstvo – aby ľudia išli spolu so stádom a aby ani náhodou nezačali premýšľať nad inými alternatívami. Týmto spôsobom straší ľudí každý systém, ktorý sa snaží udržať pri moci. EÚ nás však potrebuje možno viac, než my ju. Rovnako, ako potrebuje teraz Ukrajinu – kvôli lacnej práci a novým trhom, ktoré môžu západné firmy ovládnuť. Kto neverí, že sa dá slušne žiť aj bez Európskej únie, ten nech sa pozrie na neutrálne európske krajiny, akými sú napríklad Švajčiarsko, Nórsko, alebo Island. Žije sa v nich snáď horšie než v členských krajinách EÚ, akými sú napríklad Rumunsko, alebo Slovensko? Prosperita a suverenita sa pri dobrej vláde navzájom nevylučujú, ale podporujú.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
Ľudová strana Naše Slovensko

http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/pravda-o-vyhodnosti-eurofondov-dovod-preco-vystupit-z-eu/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.