USA: „Náboženská sloboda v nebezpečenstve“. + Vatikán chce posilniť úlohu reholí bez kňazov

Školy musia žiakom, ktorí sa cítia ako „transgender“, povoliť prístup k toaletám a sprchám druhého pohlavia.

Virginia Beach, 14.12.2015 (kath.net/LSN/jg) 018 622 – Ak ho zvolia za prezidenta USA, zruší sporné antidiskriminačné nariadenie prezidenta Baracka Obamu. Vyhlásil to Marco Rubio, republikánsky kandidát na prezidenta USA.
Vláda sa musí vyhnúť tomu, aby náboženské organizácie a firmy nútila k správaniu, ktoré odporuje ich zásadám. Týka sa to aj firiem, ktoré obchodujú s vládou, ako zdôraznil Rubio. Tých by sa nariadenie z r. 2014 týkalo.

Divine-mercy-Three-o-clock
V interview s kresťanským vysielačom CBN (Christian Broadcasting Network) sa Rubio odvolal na školskú správu v Chicagu, na ktorú Obamova vláda vyvíja tlak, pretože chlapcovi, ktorý sa označuje ako „transgender“ zakázala používať dievčenskú toaletu.
Antidiskriminačné nariadenie pridáva homosexuálov a transgenderové osoby k chráneným skupinám, ktoré organizácia nesmie diskriminovať, ak dostanú od vlády zákazky. Školy a obce musia preto žiakom, ktorí sa cítia ako „transgender“ povoliť prístup k toaletám, sprchám a prezliekarňam druhého pohlavia.
Opatrenia ako toto nariadenie viedli ku klíme, v ktorej je náboženská sloboda Američanov v nebezpečenstve. Rubio sľúbil, že sa bude zasadzovať proti diskriminácii veriacich ľudí v USA. -zg-

 

Po návšteve pápeža sa dievča uzdravilo z rakoviny

Washington, 14.12.2015 (kath.net/KNA) 018 625 – Dvanásťročná pacientka z USA rok po stretnutí s pápežom prekonala svoje ochorenie na rakovinu. Gracie West z New Yorku je zdravá, ako informoval vysielač USA CBS v nedeľu. „Je to vianočný zázrak,“ citoval dievčatko.
Pred rokom dievčatko s pomocou nadácie „Make-A-Wish“ (Povedz želanie) navštívili pápeža Františka vo Vatikáne. Predtým jej diagnostikovali rakovinu nervového systému (neuroblastom). Požehnanie pápeža mi „skutočne pomohlo“, vyhlásila Gracie Westová. -zg-

 

Pápež: Nádej – zrak ktorý vidí ďalej, poza starosti

„Aká nepekná je a koľko zla narobí strnulosť ženy či muža Cirkvi, klerikálna skostnatenosť, ktorá nemá nádej. … Sú tu aj takí, ktorí sa utiekajú do vlastného otroctva, do vlastnej skostnatenosti a vôbec nepoznajú milosrdenstvo Boha. Títo boli učiteľmi, boli vyštudovaní, no nepoznajú milosrdenstvo Boha. Títo boli učiteľmi, boli vyštudovaní, no ich veda ich nezachránila.“

Vatikán, 14.12.2015 (RV) 018 624 – Nádej v Božie milosrdenstvo nám otvára obzory a robí nás slobodnými. Naopak skostnatenosť uzatvára srdce a narobí veľa zla. O tomto dnes hovoril pápež František v kázni pri svätej omši v Dome sv. Marty.
Prvé liturgické čítanie z knihy Numeri (24,2-7.15-17d) hovorí o Balaamovi, prorokovi, ktorého si kráľ povolal, aby preklial Izrael. Balaam „mal svoje nedostatky, a dokonca aj hriechy. Lebo všetci máme hriechy, my všetci“, povedal Svätý Otec. „Na svojej ceste Balaam stretáva Pánovho anjela a jeho srdce sa mení“. „Nemení stranu, na ktorej stojí“, ale „omyl zamení za pravdu a hovorí to, čo vidí“: Boží ľud prebýva v stanoch uprostred púšte, on však „za púšťou vidí plodnosť, krásu a víťazstvo“. Otvoril svoje srdce, „obracia sa“ a „vidí do diaľky, vidí pravdu“, pretože „s dobrou vôľou sa pravda vždy vidí“. „Je to pravda, ktorá dáva nádej“, povedal pápež František a dodal:
„Nádej je tá kresťanská cnosť, ktorú máme ako jeden veľký dar od Pána a ktorý nám dáva vidieť do diaľky, poza problémy, bolesti, ťažkosti, poza naše hriechy“. Dáva nám vidieť krásu Boha.“
„Ak ten, koho stretávam, je človekom, ktorý má túto cnosť nádeje, aj keď sa nachádza v nepeknej chvíli svojho života – či už je to choroba, starosť o syna, dcéru, alebo niekoho z rodiny, nech už je to čokoľvek – avšak ak má túto cnosť, uprostred bolesti má prenikavosť zraku, má slobodu vidieť ďalej, vždy ďalej. A toto je nádej. Toto je proroctvo, ktoré nám dnes Cirkev dáva: Chce to mužov a ženy nádeje, aj uprostred problémov. Nádej otvára horizonty, nádej je slobodná, nie je otrokyňou, vždy nájde priestor ako urovnať nejakú situáciu.“
V evanjeliu (Mt 21, 23-27) sa veľkňazi pýtajú Ježiša, s akou autoritou koná. „Nemajú horizonty, sú to ľudia uzavretí do svojich kalkulácií, otroci vlastnej skostnatenosti.“ A ľudské kalkulácie „uzatvárajú srdce, bránia slobode“, zatiaľ čo „nádej nás nadľahčuje“, ako povedal pápež:
„Aká krásna je sloboda, veľkorysosť, nádej muža či ženy Cirkvi. Naopak, aká nepekná je a koľko zla narobí strnulosť ženy či muža Cirkvi, klerikálna skostnatenosť, ktorá nemá nádej.
V tomto Roku milosrdenstva sú tu tieto dve cesty: toho, kto má nádej v Božie milosrdenstvo a vie, že Boh je Otcom – Boh vždy odpúšťa, a to všetko. Za púšťou je tu objatie Otca, odpustenie. A tiež sú tu aj takí, ktorí sa utiekajú do vlastného otroctva, do vlastnej skostnatenosti a vôbec nepoznajú milosrdenstvo Boha. Títo boli učiteľmi, boli vyštudovaní, no ich veda ich nezachránila.“
Pápež uzavrel homíliu rozprávajúc príbeh, ktorý sa mu prihodil v roku 1992 v Buenos Aires počas svätej omše pre chorých. Spovedal už niekoľko hodín, keď prišla jedna žena vo veľmi pokročilom veku, už osemdesiatnička, „s očami, ktoré videli ďalej, s očami plnými nádeje“:
„A ja som povedal: ‚Starenka, vy sa idete spovedať?‛ Lebo ja som sa už dvíhal. – ‚Áno‛, povedala. – ‚Ale vy nemáte hriechy‛. – A ona mi na to: ‚Otče, všetci ich máme.‛ – ‚Nuž azda ich Pán neodpúšťa?‛ – ‚Boh odpúšťa všetko!‛, povedala mi. ‚Boh odpúšťa všetko.‛ – ‚A ako to viete? ‛, spýtal som sa . – ‚Lebo ak by Boh neodpúšťal všetko, svet by neexistoval‛.
Pri pohľade na tieto dve osoby – človeka slobodného, s nádejou, toho, čo ťa vedie k milosrdenstvu Boha, a toho, kto je uzavretý, legalista, doslova egoista, otrok vlastných skostnateností – pamätajme si túto lekciu, ktorú mi dala táto osemdesiatročná starenka, bola to Portugalčanka: Boh odpúšťa všetko, len čaká, že sa priblížiš.“ -zk-

 

Vatikán chce posilniť úlohu reholí bez kňazov

Vatikán, 14.12.2015 (KAP) 018 623 – Vatikán chce posilniť úlohu mužských reholí bez kňazskej vysviacky. K tomu uverejnila Kongregácia pre spoločnosti zasväteného života nový dokument s názvom „Identita a poslanie rehoľných bratov v Cirkvi“. Ten má prispieť k tomu, aby sa toto povolanie v Cirkvi viac oceňovalo, ako povedal sekretár kongregácie, José Rodriguez Carballo, na prezentácii v pondelok vo Vatikáne. Súčasne poukázal na to, že Vatikán sa tým obracia aj na rehoľníčky, pretože medzi oboma povolaniami je veľká podobnosť.
Rehoľní bratia tvoria podľa dokumentu pätinu mužských rehoľníkov. Vzťah medzi kňazmi a bratmi v niektorých reholiach je veľmi hierarchicky poznačený. Katolícka cirkev slávi od novembra 2014 „Rok zasväteného života“, ktorý sa končí 2. februára.
Prítomnosť rehoľných bratov je veľmi dôležitá pre katolícke mužské rehole, ako zdôraznil prefekt kongregácie, kardinál Joao Braz de Aviz. Tvoria „permanentnú pripomienku zásadného rozmeru bratstva v Kristovi“.
Dokument vymenúva viaceré oblasti činnosti, tak zvané „prorocké služby“, ktorým by sa rehoľní bratia mali zvláštnym spôsobom venovať. K nim patrí napríklad pohostinstvo voči iným nezávisle od náboženstva, rasy, kultúry, zasadzovanie sa za ochranu života, ako aj rozhovor s ľuďmi a ich počúvanie, aby im sprostredkovali pohľad na to podstatné v živote. -zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.