Zavádza Tv Markíza verejnosť vo veci „prvého slovenského kardinála“ Jána Ch. Korca?

Slovenskí kardináli

Televízia Markíza v stredu 30. 12. 2015 v televíznych novinách o 19.00 spomínala na osobnosti, ktoré zosnuli v tomto roku 2015. Medzi inými, aj „prvého slovenského kardinála“ Jána Ch. Korca. Takto, žiaľ, z nevedomosti zavádzajú verejnosť.

Chronologický zoznam slovenských kardinálov a nitrianskych biskupov

Tento podľa mena i miesta narodenia nebol Slovák, ale bol nitransky biskup.
1. Dionýz kardinál Séči (Szécsi, Zeech, Zecho, Zechus) , (*1400, Jáger (Eger, Maďarsko), †1. február 1465 Ostrihom (Esztergom, Maďarsko). V rokoch 1437 – 1439 34. nitriansky biskup, neskôr biskup v Jágri. 18. decembra 1439 menovaný za kardinála. Od 15. februára 1440 ostrihomský arcibiskup a prvý uhorský prímas. Organizoval obranu štátu voči Turkom a v roku 1458 korunoval Mateja Korvína za uhorského kráľa . V roku 1453 obnovil ostrihomskú katedrálu, kde je pochovaný.

 

2. Peter kardinál Pázmaň (*4. október 1570 Veľký Varadín (Oradea, Rumunsko) – †19. marec 1637, Bratislava) 1588 jezuita, 1597 vysvätený za kňaza, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ, politik. Významný predstaviteľ protireformácie v Habsburskej monarchii, najmä v Uhorsku; 1616 turčiansky prepošt, 1616 ostrihomský arcibiskup, 1629 kardinál. Zohral dôležitú úlohu pri vytváraní maďarského literárneho jazyka. Veľkú časť života strávil na Slovensku, kde sa zaslúžil predovšetkým o rozvoj Trnavy a Bratislavy, kde je aj pochovaný v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

 

3. František kardinál Forgáč (*1566 Ostrihom – †16. október 1615 Sklené Teplice), nitriansky biskup, ostrihomský arcibiskup a kardinál. Teologické štúdia absolvoval v jezuitskom kolégiu v Ríme, kde bol pod veľkým vplyvom Roberta Bellarmina. Istý čas zvažoval aj vstup do rehole jezuitov. Z Ríma si po štúdiach priniesol kópiu obrazu Panny Márie z rímskeho kostola sv. Alexeja a Bonifáca, ktorá je v trnavskej Bazilike sv. Mikluáša – známa Trnavská Panna Mária, ktorá plakala v rokoch 1663 a 1708, a v roku 1710 zastavila morovú epidémiu. V roku 1586 bol menovaný za ostrihomského kanonika a v roku 1587 za vesprémskeho biskupa; v roku 1596 bol vymenovaný za nitrianskeho biskupa. Svätá stolica menovanie potvrdila v roku 1599, za biskupa bol vysvätený 30. apríla 1600. Za kardinála bol vymenovaný 10. decembra 1607, pochovaný je v Trnave v Bazilike sv. Mikuláša.

 

4. Leopold Karol kardinál Kolonič (*26. októbra 1631 Komárno – †20. januára 1707 Viedeň), 1650 člen Maltézskeho rádu. V roku 1668 vysvätený za kňaza. Od roku 1668 bol nitriansky biskup, organizačne zabezpečil aj vojenskú ochranu Nitrianskeho hradu. Potom od roku 1670 bol bisukpom vo Viedenskom Novom Meste, od r. 1686 v Györi. V roku 1686 bol vymenovaný za kardinála, 1690 sa stal arcuibiskupom v Kaloči, a napokon v roku 1695 ostrihomským arcibiskupom a prímasom. Do Prešova a Bratislavy povolal jezuitov. Zaslúžil sa o založenie tlačiarne v Trnave, podporoval cirkevné školy, nemocnice a chudobince.

 

5. Jozef kardinál Baťán (*30. 1. 1727 Viedeň – †23. 10. 1799 Bratislava), 1751 vysvätený za kňaza. Ostrihomským kanonikom sa stal v roku 1752, bratislavským prepoštom a tekovským archidiakonom v r. 1755. V roku 1759 sa stal biskupom v Alba Julia; v roku 1760 v Kaloči a v roku 1766 ostrihomským arcibiskupom a uhorským prímasom. V roku 1778 bol vymenovaný za kardinála. Počas jeho pôsobenia boli z ostrihomskej arcidiecézy vyčlenené a zriadené tri samostatné slovenské biskupstvá: Banskobystrické, Rožňavské a Spišské. V Bratislave dal postaviť Primaciálny palác a v Podunajských Biskupiciach kaštieľ. Popri mecenášstve literárneho a hudobného života bol aj autorom rečí, kázní i spisu proti reformám cisára Jozefa II. Pochovaný je v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

 

6. Alexander Štefan kardinál Rudnay (*4. október 1760, Kríž nad Váhom (Považany) – †13. september 1831, Ostrihom). Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave. V roku 1815 sa stal biskupom v Alba Júlia, v roku 1819 sa stal ostrihomským arcibiskupom a prímasom. Bol posledným ostrihomským arcibiskupom, ktorý sídlil v Trnave a v roku 1820 sa spolu s kapitulou vrátil do Ostrihomu. Z jeho iniciatívy vyšiel slovenský preklad Biblie, ktorý v rokoch 1829 a 1832 urobil Juraj Palkovič. V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála najprv in pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené. Známy je jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“.

 

7. Ján Krstiteľ kardinál Scitovský (*1. november 1785, Košická Belá – †19. október 1866, Ostrihom) 1809 vysvätený za kňaza; 25. marca 1828 vysvätený za biskupa v Rožňave, 23. novembra 1838 vymenovaný za biskupa v Pécsi. 6. januára 1850 prevzal úrad ostrihomského arcibiskupa a uhorský prímas. Pápež bl. Pius IX. ho 7. marca 1853 vymenoval za kardinála. V tom istom roku slávnostne vrátil do Trnavy jezuitov, čo bolo ich prvé pôsobisko v Uhorsku po obnovení rehole v roku 1814 a zveril im novozriadené arcibiskupské gymnázium.

 

8. Juraj kardinál Haulik (*20. apríl 1788, Trnava – †11. máj 1869 Záhreb). Za kňaza bol vysvätený 18. apríla 1811 v Trnave. Od roku 1820 bol tajomníkom kardinál – primasa Alexandra Rudnaya a 10. decembra 1837 bol vo Viedni vysvätený za záhrebského biskupa. Po povýšení Záhrebu na arcidiecézu v roku 1852 sa stal prvým záhrebským arcibiskupom; inštalovaný bol 8. mája 1853. Bl. pápež Pius IX. ho menoval 16. júna 1856 za kardinála. Na Slovensku Haulika pripomína jeho rodný dom na Námestí sv. Mikuláša v Trnave, kde v roku 1929 umiestnil chorvátsky spolok sv. Hieronyma pamätnú tabuľu. V Trnave je aj jeho busta s pamätnou tabuľou na nádvorí budovy Spolku sv. Vojtecha. Trnavčanom kardinála Haulika pripomína aj Haulikova ulica i Haulikov inštitút, ktorý od roku 2014 udeľuje cenu kardinála Haulika. V roku 2014 bolo 145. výročie jeho úmrtia; 85. výročie odhalenia pamätnej tabule na jeho rodnom dome v Trnave ale i 15. výročie vydania poštovej známky s jeho portrétom v pozadí so siluetou rodného domu a to jednak v Chorvátsku ale zároveň i na Slovensku. Kardinál Haulik je pochovaný je v krypte katedrály v Záhrebe.

 
9. Jozef kardinál Samaša (*30. September 1828, Zlaté Moravce – †20. August 1912, Jáger (Eger, Maďarsko). Za kňaza bol vysvätený 23. júla 1852. Vyučoval na Biskupskom gymnáziu v Trnave, v rokoch 1855 až 1861 v kňazských seminároch v Budapešti a v Ostrihome. V roku 1862 dosiahol na univerzite vo Viedni doktorát z teológie a stal sa profesorom exegézy Nového zákona a biblickej teológie na Univerzite v Budapešti. Pápež Pius IX. ho v roku 1871 vymenoval za spišského biskupa. Od roku 1873 bol biskupom v Jágri. Pápež sv. Pius X. v roku 1905 vymenoval biskupa Samašu za kardinála. Pochovaný je v katedrále v Jágri.

 
10. Ján kardinál Černoch (*18. apríl 1852, Skalica – †25. júl 1927, Ostrihom) ostrihomský arcibiskup, kardinál, prímas Uhorska. Teológiu študoval vo Viedni, v roku 1874 bol vysvätený za kňaza, v roku 1876 dosiahol doktorát teológie.. Ako farár pôsobil v Radošovciach a v Budapešti. Prispieval do slovenských časopisov (Katolícke noviny, Kazateľňa a i.). V roku 1879 sa stal profesorom biblistiky a teológie v Ostrihome. Za čanádskeho biskupa bol vysvätený v roku 1908, v roku 1911 sa stal arcibiskupom v Kaloči a v roku 1912 v Ostrihome.
Pápež sv. Pius X. ho 25. novembra 1914 vymenoval za kardinála. Patril k zakladateľom uhorskej Katolíckej ľudovej strany (Néppárt), ktorá sľubovala zhovievavý postoj voči Nemaďarom v Uhorsku a ostro vystúpila proti liberalizmu. V rokoch 1901 – 1910 bol poslancom Uhorského snemu za Skalicu (ako člen Zichyho ľudovej strany). Neskôr už ako arcibiskup sa stal členom hornej snemovne Uhorského parlamentu. V lete 1909 sa pokúsil urovnať spor medzi Andrejom Hlinkom a spišským biskupom Alexandrom Párvym. Po Hlinkovom odsúdení a uväznení v Segedíne neúspešne intervenoval za zmiernenie jeho trestu. Ako poslanec sa usiloval aj o zmiernenie Apponyiho maďarizačných školských zákonov. Presadzoval spoluprácu katolíkov a kalvínov. Nezabúdal na rodné mesto Skalicu. Darom 5000 zlatých Spolku sv. Vincenta v roku 1905 financoval výstavbu kultúrneho domu Katolícky kruh v Skalici podľa plánov architekta Dušana Jurkoviča. Pochovaný v krypte ostrihomskej katedrály.

 

11. Ján Chryzostom kardinál Korec (*22. január 1924, Bošany – † 24. október 2015, Nitra) jezuita, tajne vysvätený biskupom Pavlom Hnilicom, emeritný diecézny biskup Nitrianskej diecézy, autor kníh nielen s náboženskou tematikou. Kardinál od roku 1991. Podrobný životopis je dostatočne známy.

 

ŽIJÚCI
12. Jozef kardinál Tomko (*11. marec 1924, Udavské), kňaz (1949), arcibiskup (1979), kardinál (1985), náboženský spisovateľ, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Podrobný životopis je dostatočne známy.

 

1 http://www.catholic-hierarchy.org/
2 http://www.biskupstvo-nitra.sk/chronologia-biskupov/
3 http://webdept.fiu.edu/~mirandas/bios1439.htm#Szecsi
4 http://knihy.dominikani.sk/hlavna_biblio?pcmeno=kolonicleopoldsj&par=3
5 http://knihy.dominikani.sk/hlavna_biblio?pcmeno=batanjozef&par=3 https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Ba%C5%A5%C3%A1n
6 PARENIČKA, Pavol. Alexander Rudnay. Knižnica (Martin: Slovenská národná knižnica), 2010, roč. 11, čís. 10, s. 55 – 58. https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Rudnay
7 https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Krstite%C4%BE_Scitovsk%C3%BD
8 www.haulikovinstitut.sk
9 https://de.wikipedia.org/wiki/Jozef_Sama%C5%A1a
10 https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C4%8Cernoch

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.