Kardinál Burke organizuje „Útok na nebo“. + Aký poslušný musím byť svojmu biskupovi?

Staňte sa jedným z milióna katolíkov, ktorí sa modlia ruženec 1. dňa každého mesiaca za … Kardinál Burke organizuje modlitbovú iniciatívu – operáciu „Útok na nebo“. Cieľ modlitbového ťaženia kardinála Burkeho: Zmobilizovať milión prosebníkov, pretože politika a ľudská rétorika súčasnú krízu vyriešiť nedokážu.
„Útok na nebo“ – tak znie názov modlitbovej iniciatívy, ktorú vyhlásil kardinál Raymond Burke, patrón Maltézskeho rádu, jeden z najvýraznejších obrancov katolíckej viery a katolíckej cirkvi v USA. Organizácie akcie sa ujala Catholic Action for Faith and Family – Katolícka akcia za vieru a rodinu.
Divine-mercy-Three-o-clock
Cieľom je získať milión katolíkov, ktorí sa zaviažu, že sa po celý rok v prvý deň mesiaca budú modliť posvätný ruženec – iniciatíva je otvorená pre všetkých katolíkov na svete.
Situácia Cirkvi je veľmi vážna, a preto sa musia katolíci okrem osobných záležitostí modliť aj na konkrétny úmysel: Aby Cirkev opäť ožiarilo svetlo Pravdy a v srdciach veriacich zavládol pokoj.
Táto kampaň je odpoveďou na množstvo zla, pre ktoré stráca mnoho ľudí odvahu. „Ani politika ani ľudská rétorika nedokážu vyriešiť súčasnú morálnu krízu v Amerike a vo svete. Potrebujeme Božiu pomoc. Aký je najlepší spôsob, ako sa postaviť proti zlu potratov, eutanázie, homo-sobášov, terorizmu a prenasledovania kresťanov a mnohému ďalšiemu zlu? Potrebujeme „ružencových bojovníkov“, vyhlásil Thomas McKenna, predseda Katolíckej akcie za vieru a rodinu.
Kardinál Burke: „Prvé pokušenie, s ktorým satan prichádza, je strata odvahy. Pokušenie je iba ilúzia, pretože Kristus, ktorý je v nás, nám dáva odvahu i v najťažších okamžikoch. Buďte odvážni, bratia a sestry, a majte pevnú nádej. Začnite spolu s nami útočiť na nebo!«

Táto modlitbová iniciatíva pripomína Ružencovú krížovú výpravu františkána Petra Pavlíčka na konci druhej svetovej vojny v Rakúsku, rozdelenom na štyri okupačné zóny. K iniciatíve sa vtedy pripojili státisíce rakúskych katolíkov a stal sa zázrak! Rusi odtiahli.

Podrobnejšie informácie na:

http://www.catholicaction.org/
http://www.catholicaction.org/advisors
E-mail: catholicaction@catholicaction.org

NAŠE POSLANIE:
Katolícka akcia za vieru a rodinu je združenie katolíkov, ktoré usiluje o udržania a obranu kresťanských hodnôt v zmysle náuky Katolíckej cirkvi. Organizácia pôsobí legálnym a pokojným spôsobom v oblasti ideí na napomáhanie týchto hodnôt. Má za cieľ poskytovať sieť zdrojov a aktivít pre klérus i laikov, aby ich inšpirovala aktívne vychádzať v ústrety iným v oblasti obrany týchto hodnôt.
Katolícka akcia za vieru a rodinu zahrňuje iniciatívy ako Cech lekárov sv. Gianny, Nerob zle, California, a Operáciu Útok na nebo. Viac informácii na http://www.catholicaction.org/ .
Zodpovední Katolíckej akcie za vieru a rodinu:
Zakladateľ a predseda: Thomas J. McKenna Podpredseda: C. Paul Morrow, MD

Biskupskí poradcovia:
Kardinál Raymond Burke, patrón Suverénneho rádu maltézskych rytierov, medzinárodný riaditeľ Mariánskeho katechetického apoštolátu a em. arcibiskup St. Louis
Najdôstojnejší Salvatore J. Cordileone, arcibiskup San Francisca

Teologickí a morálni poradcovia:
Vdp. John Trigilio, PhD, ThD
Vdp. Kenneth Brighenti, PhD, ThD

Staňte sa jedným z milióna katolíkov, ktorí sa modlia ruženec v prvý deň v mesiaci. Výzva všetkým Kristovým bojovníkom! Počas tohto Svätého roka milosrdenstva sa pripojme ku kardinálovi Burkemu v duchovnej krížovej výprave a zaútočme na nebo modlitbami, aby sme odstránili zmätenie vo svete.
Prinesme nádej dušiam a mysliam v Amerike aj na celom svete.
Poskytnime duchovnú podporu v boji proti pokušeniam straty odvahy.
Chráňme tak svoje rodiny a svoju vieru.
Zastavme postup zla v našej spoločnosti.
Zaplavme srdcia milosťou a svetlom a pravdou.
Na dosiahnutie tohto cieľa:

1. Registrujeme verných katolíkov v celom USA a vo svete v operácii ‘Útok na nebo’ – kampani modlitby ruženca v prvý deň mesiaca s návštevou svätej omše a duchovne sa spojíme s ružencom a svätou omšou, ktorú bude sláviť kardinál Burke na spomenuté úmysly.
2. Sformujme duchovnú armádu ‘ružencových bojovníkov’, aby sme vrúcne prosili nebo modlitbou a šírili svetlo pravdy po celom svete.
3. Spojme verných katolíkov do jednotného hlasu a vrúcne prosme nášho Pána Ježiša Krista, Preblahoslavenú Pannu Máriu a všetkých anjelov a svätých, aby vypočuli naše modlitby a prišli nám na pomoc. Keď spojíte svoj ruženec so svätou omšou, ktorú bude sláviť kardinál Burke v Ríme a s ružencom, ktorý sa bude modliť každý prvý deň v mesiaci, spojíte tak aj svoje modlitby a úmysly s každým ‘ružencovým bojovníkom’ na svete.

Som kňaz – Kňazi kliknite tu na prísľub svätej omše v prvý deň v mesiaci.

Každá svätá omša a ruženec sú obetované na to, aby sme na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie dostali od Boha nasledovné milosti a splnenie úmyslov:

Za svätú matku Cirkev, aby náš Pán viedol pápeža, biskupov a všetkých kňazov, aby boli svätí vo všetkých veciach, verní pastieri, lúčmi pravdy a obhajcami Boha.
Aby bolo zo sŕdc a myslí ľudí odstránené všetko zmätenie a aby v nich žiarilo svetlo Pravdy.
Za naše rodiny a inštitúciu rodiny, na ktorú sa tak útočí v našom svete.
Za obrátenie všetkých hriešnikov v oblasti pravej viery.
Za spásu mojej duše, duší mojich milovaných a duší všetkých ľudí.
Za posväcovanie každého jedného katolíka, najmä za moje osobné posväcovanie. Aby som sväto žil každú chvíľu každého dňa svojho života. Aby som bol verným nasledovníkom Ježiša Krista vo všetkých veciach.
Aby sa každý z nás stal verným Kristovým bojovníkom v boji proti vplyvom sveta, proti telu a diablovi.
Aby sme získali milosti potrebné na zastavenie potratov, na zastavenie prudkých útokov homosexuálnej revolúcie, na zvrátenie legalizovaných manželstiev rovnakých pohlaví, na zastavenie asistovanej samovraždy a eutanázie, na zastavenie kultúry smrti vo všetkých jej formách a ustanovili kultúru života vo všetkých dušiach, vo všetkých mysliach a vo všetkých srdciach.
Za náš milovaná národ a za každý národ sveta.
Za všetky naše osobné úmysly, ktoré sme poslali do akcie „Útok na nebo“.

Pripojme sa k akcii na:

Vyplniť meno, priezvisko, mailovú adresu a úmysly.
Každý mesiac budete môcť vložiť svoj osobné úmysly. Tie sa položia na oltár v Ríme počas omše, ktorú slávi kardinál Burke a budú zahrnuté aj do modlitby ruženca. Vaše úmysly teda budú zahrnuté v každej modlitbe ruženca, ktorý sa budú modliť naši ružencoví bojovníci.

Štyri jednoduché kroky nám pomôžu urobiť zoznam milióna katolíkov, ktorí sa budú modliť ruženec spolu s kardinálom Burkem v prvý deň každého mesiaca.

1. Zapíšte sa ako ‘ružencový bojovník’ a zaviažte sa modliť sa ruženec v prvý deň mesiaca.
2. Pošlite svoje osobné úmysly pre omšu v Ríme a pre všetky ružence na svete. Vaše úmysly budú dôverné a nebudú oznámené.
3. Ak môžete, podporte ‘Útok na nebo’ svojim darom, aby sme mohli zaregistrovať 1 000 000 ružencových bojovníkov.
4. Šírte túto akciu a povzbudzujte vašich príbuzných a priateľov, aby sa pripojili a tiež sa zaregistrovali.

Potrebujeme „modlitbu, ktorá zaútočí na nebo pre spravodlivosť a milosrdenstvo, modlitbu, ktorá očistí naše srdcia a duše“. Iba týmto spôsobom „bude kultúra smrti, ktorá nás dnes obklopuje, nahradená kultúrou života“.

Pastoračný plán katolíckej Biskupskej konferencie USA pre aktivity pro-life.
Staňte sa ‘ružencovým bojovníkom’ a pripojte sa ku kardinálovi Burkemu v ‘útoku na nebo’ modlitbou!

Aký poslušný musím byť svojmu biskupovi?

Odpovedá kňaz Kňazského bratstva sv. Petra

Linec, 7.1.2016 (kath.net) 018 682 – Katolícke internetové noviny kath.net začínajú začali v spolupráci s Kňazským bratstvom sv. Petra novú sériu kath.netu: „Katolíci sa pýtajú – kňaz odpovedá“. Môžu sa klásť krátke otázky na tému „Viera a Cirkev“. Už aj padla prvá otázka, ktorá v Rakúsku a nielen tam, žiaľ, trápi mnohých veriacich:

Do akej miery treba poslúchať biskupa, ak neplní usmernenia z Ríma? Odpovedá páter Walthard Zimmer:

Ako poslušnosť označujeme cnosť, ktorá si podrobuje vôľu, aby splnila príkaz predstaveného. Poslušnosť náuke Cirkvi alebo biskupovi nie je odmenou pre nositeľov úradu za ich zbožné správanie, ale výrazom viery, že Kristus pôsobí skrze túto konkrétnu viditeľnú Cirkev a túto konkrétnu hierarchiu. V konečnom dôsledku Kristus vedie Cirkev a vládne svojej Cirkvi, on prepožičiava úrady a ich autoritu a je svojim hodnostárom verný, aj keď hrešia. Poslušnosť sa prejavuje voči autorite úradu a nie osobnej svätosti nositeľa úradu. Autorita však prichádza od Krista. On nemá za potreby každého, kto hreší, okamžite „vyraziť“. On dokáže aj skrze hriešneho nositeľa úradu svoju Cirkev viesť a vládnuť jej. Veľkňaz Kajfáš pri svojej výpovedi, že je lepšie „ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ“, nehovoril „sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ“ (Jn 11, 50-51).

 
Podriadenie sa Bohu je preto vlastným dôvodom poslušnosti voči biskupovi. Preto napríklad sv. Ignác Antiochijský mocnými slovami napomína poslušnosť voči biskupovi: „Poslúchajte všetci biskupa, ako Ježiš Kristus svojho Otca.“ „Kto si ctí biskupa, toho si ctí Boh, kto robí niečo bez vedomia biskupa, slúži diablovi“ (Ad Smyrnaeos VIII und IX).
Tým sa líši cnosť poslušnosti, ktorú treba priradiť ku kardinálnej cnosti spravodlivosti, od uznania názoru, obdivu, či dokonca strachu. Kto poslúcha iba preto, že vidí zmysel príkazu a súhlasí s ním, nasleduje tým vlastný rozum, ale neplní poslušnosť v zmysle cnosti. Kto vôľu predstaveného plní, pretože ho obdivuje pre jeho svätosť alebo schopnosti, nasleduje iba isté ideály, a tiež to nie je cnosť poslušnosti, ak niekto iba robí, čo sa od neho žiada, pretože sa bojí, alebo chce mať svoj pokoj a podriadi sa zo strachu či slabosti, aby sa vyhol rozporom.

 
Poslušnosť sa stáva cnosťou, ak sa plní z viery, že vo viditeľnom predstavenom vlastne slúžim Kristovi.
Nemôžeme a nesmieme bezprávie odplácať bezprávím. Iba preto, že biskup hreší, nikto nie je oprávnený tiež páchať ten istý hriech. Len preto, že je biskup neposlušný voči Rímu, nesmieme preto byť neposlušní biskupovi.
Poslušnosť v Cirkvi však nie je slepá, ale pozná vždy svoje hranice. Tam, kde sa požaduje niečo proti viere alebo morálke, nesmieme poslúchnuť, aj keby tá požiadavka prišla od biskupa. Keďže však biskupi zriedka vynášajú rozkazy, ktoré sú jasne a jednoznačne proti viere a morálke, je oveľa zaujímavejšia otázka, ako sa správať, keď biskup zavádza novinky, ktoré sa považujú za škodlivé viere (napr. prestavba kostolov, ktoré sú umeleckým nezmyslom, alebo vyjadrujú nové chápanie liturgie; pastoračné riešenia, ktoré podkopávajú vieru; nečinnosť voči vieru ničiacemu konaniu cirkevných pracovníkov, nerealizovanie cirkevných predpisov atď.)
Dokonca aj pri jasnom biskupskom príkaze je legitímne poukázať na problémy, ktoré pri splnení príkazu vidíme. O to viac u uvedených príkladoch, u ktorých spravidla nejde skutočne o príkazy biskupov.

 
V takých prípadoch je treba viac cnosť odvahy ako cnosť poslušnosti. V spomínaných príkladoch by sa žiadalo veľa o tom s biskupom alebo inými autoritami hovoriť, poukázať na falošné idey a uviesť argumenty (čo vyžaduje, aby sme sa seriózne ideami zaoberali a nie len všeobecne vyhlásili, že sú proti viere, alebo sa opierali o pochybné autority ako napr. údajné mariánske zjavenia) a za to boli diskriminovaní ako žijúci v stredoveku, – a ak je všetko márne – tak vyvodíme pre seba dôsledky, podľa svojho stavu.
To konkrétne znamená, že veriaci katolík nebude navštevovať svätú omšu vo farnosti, ktorá je pochybne katolícka, ale dá si námahu cestovať na riadne slúženú omšu. To by však potom mal farárovi aj príslušným spôsobom oznámiť. Veriaci katolík sa kvôli farskému spoločenstvu nikdy neuspokojí s bohoslužbou slova v nedeľu, ale navštívi svätú omšu a premyslí aj koho by ešte mohol so sebou odviezť. A prevezme zodpovednosť vo farskej rade aj vtedy, keď bude stále počúvať, aký je zaostalý.

 
Kňaz bude neúnavne a neohrozene poukazovať na to, čo je skutočne katolícke, v homílii stále pripomínať príslušné cirkevné dokumenty a úctu k Najsvätejšej oltárnej sviatosti a na námietku, že iní to tak prísne nevidia, bude stáť pritom, že v Cirkvi mnohé nie je také, aké by malo byť.
Svojim spolubratom a veriacim bude pripomínať príslušné dokumenty. Ako príklad uvedieme „Direktórium pre službu a život kňazov“. … Ak potom kňaza pre jeho horlivosť vo viere preložia, má to v poslušnosti prijať s dôverou, že Boh ho môže tým viesť k ešte plodnejšiemu pôsobeniu.

 
Možno sa preto v Cirkvi toľko vymklo z rúk, že mnohí tam, kde vôbec nejde o poslušnosť, sa vzdali zasadzovania sa za to pravé a dobré. Tam, kde sa požaduje poslušnosť voči novinkám, ktoré nie sú výslovne proti viere a morálke, o ktorých však možno predpokladať, že viere viac poškodia ako poslúžia, treba dobro, ktoré je ohrozené príslušnými prostriedkami, chrániť.
Kňaz napríklad, od ktorého biskup žiada podávať prijímanie na ruku, musí zabezpečiť príslušné opatrenia, aby nenastal stav, pri ktorom v poslušnosti Cirkvi prijímanie na ruku vôbec nesmie dávať (porovn. inštrukciu „Sacramentum Redemptionis“ Nr. 92: „Hoci každý veriaci má vždy právo prijať sväté prijímanie podľa svojej vôle do úst, ak niekto z prijímajúcich chce prijať sviatosť na ruku v krajinách, kde to konferencia biskupov s potvrdením Apoštolskej stolice dovolila, nech sa mu svätá hostia dá. Predsa však osobitne treba dbať o to, aby ju prijímajúci prijal hneď pred vysluhovateľom, aby nik s hostiou na ruke neodišiel. Ak by hrozilo nebezpečenstvo znesvätenia, sväté prijímanie sa veriacim na ruku nemá podávať.“)
Okrem toho musí v mnohých homíliách udržiavať povedomie prítomnosti Boha v Eucharistii a slovom i príkladom vyjadrovať úctu k Najsvätejšej sviatosti.

Napokon platí: Kto s čistým srdcom chce pred Bohom robiť to správne, nikdy celkom nepochybí. Možno mnohým pomôže výrok kardinála Newmana: „Môjmu biskupovi dlžím poslušnosť, nie obdiv.“ -zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.