Premiér Fico sa pochválil super číslami: Krátko po tom vyšla tabuľka, ktorá mu vyrazí dych. + Aké riziká môže priniesť štrajk učiteľov?

BRATISLAVA – Robert Fico sa rád chváli dobrými číslami. Na včerajšej tlačovke víťazoslávne ohlásil postupné znižovanie slovenskej nezamestnanosti. Zhodou okolností včera zverejnila čísla o počte nezamestnaných medzi vyspelými krajinami sveta aj organizácia OECD. A tie hovoria jasnou rečou.
nezamestnanost-Robert-Fico-Slovensko-OECD (1)
„Ak toto tempo bude pokračovať, my už v priebehu leta môžeme atakovať magickú 10-% hranicu. Toto je náš výsledok. Máme najviac voľných pracovných miest v histórii. Dnes sme klesli o ďalšie desatiny na 10,63 %, hovoria súkromné pracovné portály. (pozn red. viď. kariera.sk) Ten trend je veľmi dobrý,“ vyhlásil včera Fico. No zrejme nie až tak dobrý ako hovorí náš premiér.

Robert Fico sa rád chváli dobrými číslami

Organizácia pre ekonomický rozvoj a spoluprácu, do ktorej patrí aj Slovensko, zverejnila zhodou okolností rovnako včera rebríček nezamestnanosti všetkých vyspelých krajín na svete. A výsledok Slovákov nepoteší. Menšiu nezamestnanosť ako my majú napríklad aj v Mexiku, Kazachstane, Maďarsku, Poľsku, Maroku alebo Kolumbii.

Tabuľka nezamestnanosti najvyspelejších krajín sveta v roku 2015

Z tohto uhľa pohľadu sme na tom, naopak, dosť zle. Aj po 4 rokoch vlády Smeru tak patríme na chvost rebríčka. Nezamestnaných je u nás oveľa viac ako je priemier krajín OECD. Ten sa nachádza na úrovni 6,7 percenta, zatiaľ čo na Slovensku panuje súčasná miera nezamestnanosti na úrovni 10,6 %. Dáta OECD sú staršieho dátumu, preto tá odchýľka o 0,8 percenta. Horšie od nás sú len krajiny známe pod skratkou PIGS (prasce – Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko). Tieto štáty mali a stále majú problémy s verejnými financiami, ktoré zasiahla nedávna finančná kríza.
nezamestnanost-Robert-Fico-Slovensko-OECD

Je pravdou však, že za vlády Roberta Fica sa nezamestnanosť znížila. Z roku 2012, kedy bola na úrovni 14,73, poklesla o 4,1 percenta. Pred voľbami však nie je dobrých správ pre politikov nikdy dosť a preto sa pripravme, že vládna strana nás nimi bude presvediečať až do 5. marca.

http://www.topky.sk/cl/10/1522675/Premier-Fico-sa-pochvalil-super-cislami–Kratko-po-tom-vysla-tabulka–ktora-mu-vyrazi-dych

 

Aké riziká môže priniesť štrajk učiteľov?

Štrajk je radikálnou formou riešenia aktuálnej situácie a môže mať veľmi negatívny dopad na školstvo. Učitelia chcú vláde navrhnúť konkrétne opatrenia a ich požiadavky, ktoré by mali byť zohľadnené ešte v tomto volebnom období.
Iniciatíva slovenských učiteľov zhrnula postup počas štrajkovej pohotovosti vydaním tzv. Štrajkového manuálu v ktorom odporúča:

– Komunikáciu s kolegami (vyhýbanie sa manipulácií)

– Komunikáciu s riaditeľom (nič sa nesmie diať za chrbtom riaditeľa)

– Komunikáciu s rodičmi a žiakmi (rodičom poslať vysvetľujúci list)

Samotný štrajk vyhlasuje centrálny štrajkový výbor. Tento výbor je zložený z predstaviteľov učiteľských iniciatív kde začiatok štrajku je naplánovaný na 25. januára. Škola, ktorá by chcela vstúpiť do štrajku, musí informovať riaditeľa najneskôr o 21. januára, no ďalšie školy sa môžu pridaj aj po tomto dátume. Štrajk nie je organizovaný žiadnym odborovým zväzom a každý zamestnanec sa ho zúčastňuje nie ako člen odborového zväzu, ale ako občan bojujúci za splnenie požiadaviek.

Počas štrajku zamestnanci nemajú nárok na mzdu, kde písomné rozhodnutie o vstupe s kópiou menného zoznamu treba najneskôr do 30 dní pred začiatkom odovzdať riaditeľovi školy. Taktiež je potrebné, aby sa štrajkujúci nahlásili vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatcovia s mesačným vymeriavacím základom 60,06 eur.

Aké však môže mať riziká spomínaný štrajk?

So spomínaným štrajkom vzniká mnoho rizík ako pre školy tak pre rodičov. Samotným rodičom vnikajú napríklad extra náklady spojené so zaobstaraním opatery alebo aj iné náklady spojené s náhradným programom pre deti. Štát sa v tomto prípade môže dostať do pozície, od koho potom tieto náklady v prípade uznania súdom, môžu vymáhať.

Taktiež pri neprimerane dlhom štrajku by mohli nastať problémy s vykrývaním tohto obdobia zákonným riaditeľským voľnom, ktoré by škola nedokázala zabezpečiť. Rodič si v tomto prípade môže uplatniť nárok voči štátu a ak by mu ho súd uznal, tak vzniká situácia, ktorú by si štát mohol uplatniť voči učiteľom. Učiteľ by teda musel eventuálne finančne nahradiť škodu rodičovi žiaka.

Učitelia sa naposledy snažili upozorniť na zlú situáciu školstva na konci minulého roka. Podľa mnohých slov učiteľov, školstvo potrebuje nové systémové opatrenia a investície. Priemerný plat učiteľov na Slovensku je podľa minuloročných štatistík siete Európskej komisie EURYDICE, 660 eur, v Česku je priemerná mzda 828 eur. Najlepšie zarábajúci pedagógovia sú v Luxembursku kde sa ich priemerná mzda pohybuje okolo 9109 eur, najmenej zarábajú Bulhari s priemerom 355 eur.

Aj keď sú podľa Draxlera v tejto chvíli platy najväčším problémom školstva, tento problém sa nedá vyriešiť rýchlo a plošne. Je potrebné vyriešiť aj situáciu, akým spôsobom sa prideľujú financie do škôl. Problematickou oblasťou je aj zabezpečenie nástupných platov pedagógov, kde toto finančné ohodnotenie nie je pre mladých ľudí motivujúce a atraktívne zároveň.

Matúš Jankoľa
http://www.hlavnespravy.sk/ake-rizika-moze-priniest-strajk-ucitelov/733779

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.