Úmrtie Antona Srholca nastavuje zrkadlo médiám

Politická korektnosť za hranicou únosnosti
Počas aktu odovzdávania najvyšších štátnych vyznamenaní prezidentom Slovenskej
republiky Andrejom Kiskom došlo k zaujímavej situácii. Prezident totiž vyhlásil minútu ticha za zomrelým kňazom Antonom Srholcom. Prečo? Bol takou významnou osobnosťou pre Slovensko, aby prezident prerušil slávnostný akt? Alebo aj týmto spôsobom chcel vyjadriť, koho prezidentom je? Prezidentova účasť a prejav na Srholcovom pohrebe už nijako neprekvapili.
eva_zelenayova
Slovenská televízia venovala veľkú pozornosť úmrtiu tohto katolíckeho kňaza, o ostatných médiách ani nehovoriac. .týždeň ho zobrazil na titulnej strane ako Pána Boha. V takomto mediálnom ošiali zo straty kňaza sa ťažko píše tým, ktorí nezdieľajú rovnaké názory.
Najmä, ak porovnáme mediálny ohlas na nedávno zosnulého kardinála Korca, ktorý sa do dejín Slovákov a Cirkvi zapísal zlatými písmenami, s úmrtím Srholca. Že išlo o kontroverznú postavu verejného života svedčí aj jeho osobné vyznanie na televíznej obrazovke. Priznal sa, že ako bezdomovec cirkvi sa cíti veľmi slobodne.

Srholec pre svoje názory nachádzal porozumenie predovšetkým medzi heretikmi. K jeho reformátorskému cíteniu má blízko napríklad český kňaz Tomáš Halík. Hovorí o ňom,
že „predstavoval tú tvár slovenskej katolíckej cirkvi, ktorá je vierohodná, oslovujúca i mnohohľadajúcich ľudí a vnášajúca nádej a inšpiráciu do nášho zložitého sveta“. Srholcov svet nebol v spoločenstve cirkvi. Považoval ju za poslednú baštu totality. Potreboval inú a za takú označoval svoju organizáciu politických väzňov.

Vycisteny letak

V roku 1999 rozbil jednotnú organizáciu politických väzňov (KPVS) a stal sa
spoluzakladateľom novej KPVS. Jej členom sa mohol stať len ten, kto bol členom KDH. Ak
jeho aktuálny predseda Ján Figeľ hovorí, že „spriatelili a spojili nás nielen duchovné hodnoty, ale aj politické presvedčenie a dlhé roky spolupráce“, to je pravda. No nie je pravdou, že „bol predsedom blízkej, sesterskej organizácie – Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), ktorá vznikla po páde komunizmu, v rovnakom období ako KDH“. Nie, Srholcova organizácia nevznikla súčasne s KDH. Ale ako to už bolo zvykom, KDH iniciovalo vznik svojich organizácií od odborov až po politických väzňov.

Srholec mal veľmi blízko k politikom KDH, Ivete Radičovej či Andrejovi Kiskovi.
Ten zrejme na podnet Srholca porušil tradíciu kladenia vencov 17. novembra k pamätníku
politických väzňov komunizmu na bratislavskom cintoríne Vrakuňa a poklonil sa iba obetiam zastreleným na úteku pri pamätníku, ktorého výstavbu inicioval Srholec. Možno preto, že sám bol zaistený pri neúspešnom pokuse o prekročenie hraníc a vo väzení prežil 10 rokov.

Srholec významne polarizoval spoločnosť. Už na začiatku deväťdesiatych rokov robil
čiaru medzi voličmi politických strán a tých, čo nevolili podľa jeho predstáv, vyháňal
z kostolov. Správal sa ako reformátor cirkvi. Vnášal do nej prvky iných vierovyznaní. Môže
sa preto zdať neuveriteľným, že našiel porozumenie práve u politikov s pravicovou
orientáciou. Podporou politiky KDH sa stal mediálnou i politickou hviezdou. Ak by bol na
strane HZDS, iste by bol v médiách rozvláčaný ako eštebák. Taká je slovenská realita v
médiách. Je skôr jej karikatúrou, než odrazom života.

Eva ZELENAYOVÁ

Článok bol uverejnený v SNN

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.