Eurofondy: Koľko nás stoja v skutočnosti? + Z nemocníc odišli stovky sestier. Vážený pán pokrstený a pobirmovaný premiér, aj odoprieť spravodlivú mzdu sestričkám je ťažkým hriechom

Aktuálna téma pred voľbami. Určite ste už počuli vyjadrenia, že eurofondy prispievajú k rastu Slovenska, poprípade, že 80% verejných investícií bolo financovaných práve z eurofondov. Ako to však je v skutočnosti? Sú eurofondy naozaj zadarmo?
Kotleba Najvyssi casvystupit z EU

Bohužiaľ, sklameme vás hneď na začiatku článku. Keďže nič v živote a ekonomike ako takej nie je zadarmo, ani eurofondy nie sú výnimkou. Na každé euro, ktoré z eurofondov dostaneme, sa musíme skladať z daní a rôznych iných prostriedkov, keďže do rozpočtu EÚ musíme určité peniaze odvádzať. Analytik INESS Róbert Chovanculiak v článku vypracoval tabuľku, v ktorej uvádza, koľko nás eurofondy skutočne stoja.

V tabuľke sa nachádzajú údaje od roku 2014 až do roku 2015. Celkový objem príspevkov z rozpočtu Európskej únie predstavujú 17,4 miliardy eur. Celkové výdavky na projekty z EÚ sme počas 11 rokov vynaložili v hodnote 11,8 miliardy eur. Ak dáme tieto dve sumy do pomeru zistíme, že na každé euro z eurofondov sme najprv museli zaplatiť 68 centov. Netreba však zabúdať, že Európska únia nefinancuje 100% nákladov na projekt, zvyšok musí uhradiť žiadateľ o eurofondy.
online-volebne-preferencie

Ďalšou nevýhodou eurofondov je fakt, že Európska únia neposkytuje peniaze voľne, ale je vopred presne určené, do akých oblastí pôjdu a aké podmienky musí žiadateľ splniť. O rozdelenie sa starajú národné vlády, ktoré však musia brať na zreteľ fakt, že je potrebné splniť dlhodobé ciele, ktoré vymedzuje EÚ.

Sestava 1

Efektivitu eurofondov, ktorú je okrem iného ťažké vyčísliť (na rozdiel od súkromného sektora, kde je indikátorom efektivity ziskovosť/stratovosť), znižuje aj na Slovensku prítomná korupcia. Navyše existuje len minimálny tlak verejnosti na ich efektívne využitie, keďže ľudia sa na eurofondy pozerajú ako niečo, čo k nám prišlo zadarmo.

Chovanculiak na záver dodáva: “Paradoxne neschopnosť vlády vyčerpať všetky eurofondy nemusí byť zlá. Nemať si kam sadnúť v parku je lepšie ako spolufinancovať vybudovanie predražených lavičiek.”

http://www.hlavnespravy.sk/eurofondy-kolko-nas-stoja-v-skutocnosti/738403

 

 

Z nemocníc odišli stovky sestier, Čislák podal trestné oznámenie

Aj keď oficiálne prezident nevyhlásil výnimočný stav, situácia v slovenských nemocniciach by sa tak pokojne dala nazvať. K 1. februáru tam na základe hromadných výpovedí pracuje o 540 zdravotných sestier menej. Od marca by po uplynutí výpovednej lehoty malo odísť ďalších zhruba 118.

Podľa aktuálnych čísel z ministerstva zdravotníctva je stále najvážnejšia situácia v prešovskej nemocnici, odkiaľ dobrovoľne odišlo až 304 sestier. Ich zloženie je rôzne, výpoveď podali sestry s dlhoročnou aj krátkou praxou, so špecializáciou aj bez nej. Hovorkyňa nemocnice Renáta Cenková pre TREND.sk povedala, že pristúpili k vynútenej organizačnej zmene, ktorá však len formálne potvrdzuje stav fungovania nemocnice, ktorý de facto trvá už tri týždne.

 

Neprehliadnite

Lévyová: Zákon zdravotníkov nemal uzrieť svetlo sveta. Smer sestry podviedol
Namiesto pokuty vo výške 3 300 eur pre sestry, ktoré výpovede stiahnu, vraj mali…
„Neodkladná a akútna zdravotná starostlivosť v prešovskej nemocnici bola, je a bude zabezpečená rovnako ako v ktorýkoľvek iný deň v roku v čase pred výpoveďami sestier,“ dodala R. Cenková. Vyše 60 percent oddelení je podľa nej v nemocnici plne funkčných a poskytujú zdravotnú starostlivosť bez obmedzenia. Na ôsmich oddeleniach dočasne znížili počet lôžok, oddelenie cievnej chirurgie pričlenili k oddeleniu chirurgie.

Pomáhajú armádne sestry

V prešovskej nemocnici vzalo späť výpovede 91 sestier a nastúpilo do nej 100 nových. Viac ako tri stovky sestričiek, ktoré neustúpili a od 1. februára nepracujú v nemocnici jej vedenie nechápe. Ako povedala R. Cenková, tento postoj je podľa nich o to viac nepochopiteľný, že „podmienky odmeňovania, ktoré sa touto aktivitou snažili organizátori dosiahnuť, sestry v prešovskej nemocnici už dávno majú jasne garantované“.

Rezort v prešovskej nemocnici ešte v piatok zabezpečil ako náhradu vojenských zdravotníkov, no odmieta o tom hovoriť ako o povolaní armády. Tá podľa zákona o ozbrojených silách môže nastúpiť, ak prezident vyhlási výnimočný stav alebo vláda núdzový.

Ministerstvo tvrdí, že požiadali o spoluprácu armádu „pre každý prípad“, aby nesklamali dôveru pacientov, ktorí majú plánované výkony v prešovskej nemocnici a chcú ich tam absolvovať. „Armáda má k dispozícii niekoľko takýchto disponibilných sestier, ktoré posúvajú po nemocniciach podľa potreby. Napokon, v Prešove už dlhší čas pár takýchto zdravotníkov aj bolo,“ dodáva hovorca ministerstva Peter Bubla.

Štátne nemocnice, odkiaľ odišli zdravotné sestry
výpovede späťvzatie priajtie nových
Poprad 0 124 5
Trnava 62 49 14
Žilina 172 43 20
Prešov 304 91 97
Košice 2 63 15
Trenčín 56 135 20
Martin 38 124
Spolu 634 629 171
PRAMEŇ: MZ SR
V ostatných nemocniciach zatiaľ armádne sestry nevypomáhajú. Aj keď podľa vyjadrení zástupkýň sestier by sa zišli aj vo Fakultnej nemocnici v Žiline. Tam podľa dát rezortu od 1. februára chýba zhruba tretina sestričiek. Podľa predsedníčky Odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek Moniky Kaveckej tam nie je personálne správne zabezpečené oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti.

Nemocnica na otázky zabezpečenia zdravotnej starostlivosti TREND.sk neodpovedala s tým, že o druhej má v Žiline riaditeľ brífing. Minister zdravotníctva Viliam Čislák tvrdí, že zdravotná starostlivosť je pre každého pacienta zabezpečená. „Čo sa týka plánovanej starostlivosti, v Prešove funguje zhruba na 70 percent a v Žiline funguje tak isto, ale každým dňom sa to mení, pretože riaditelia prijímajú nové sestry,“ povedal na brífingu.

Zároveň oznámil, že podal trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy na všetkých, ktorí posledné dni v súvislosti s výpoveďami sestier hovorili o ohrození bezpečnosti milióna pacientov.

Zástupkyne sestier na adresu ministra povedali, že sa v posledných dňoch stretli s takou aroganciou moci, ktorá ich len utvrdila, že sa rozhodli správne, keď podali výpovede. Na margo nahrádzania sestier z iných nemocníc vyslovili otázku, či tie majú pracovno-právny vzťah s nemocnicou, kam ich presúvajú a či boli preškolené.

„Každá z nemocníc na jednotke intenzívnej starostlivosti používa iné prístroje. Treba sa opýtať, či tieto sestry vôbec majú špecializáciu, aby poskytovali samostatne starostlivosť na týchto oddeleniach,“ povedala prezidentka komory sestier Iveta Lazorová a zároveň uviedla, že v prešovskej nemocnici z 39 nových zdravotných sestier nemá 37 platnú registráciu.

Poslanec Ivan Novotný (Šanca) podal návrh na zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Na ňom by sa podľa neho mal schváliť poslanecký prieskum v prešovskej, žilinskej aj trnavskej nemocnici. Ten by mal zistiť, ako je zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti po personálnej stránke, aký je rozsah obmedzenia starostlivosti a ako je pre pacientov zabezpečená a dostupná prípadná zdravotná starostlivosť u iných poskytovateľov.

Nepomohol Fico ani pokuty

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek I. Lazorová tvrdí, že o slovenské zdravotné sestry prejavili záujem v susednom Česku, ale aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku a na Malte. Koľké tam odídu, nekonkretizovala.

Väčšina sestier však skončila na úradoch práce. Tie aktuálne evidujú 174 voľných pracovných miest pre zdravotné sestry a 60 pre zdravotných asistentov. Nakoniec tak sestry môžu od úradu dostať ponuku na prácu aj v tej istej nemocnici, z ktorej dobrovoľne odišli. Ak by ponuku odmietli, mohli by ich vyradiť z evidencie nezamestnaných.

Výpovede sestier si odbory poistili pokutou. Na základe dohody o solidarite tie, ktoré stiahnu výpovede, mali zaplatiť sankciu 3 300 eur. M. Kavecká tvrdila, že ide o štandardný nástroj odborárov v celej Európe, ktorý využili pri svojom štrajku aj lekári v roku 2011. Okresný súd Bratislava II. sa však minulý piatok vyjadril, že do právoplatného rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie vymáhať od sestier, ktoré stiahli výpovede, žiadnu pokutu. Urobil tak na základe žaloby dvoch zdravotných sestier, ktoré podali a odvolali svoje výpovede.

Viac ako 600 sestier k stiahnutiu výpovedí nedonútilo ani piatkové stretnutie ich zástupkýň s premiérom Robertom Ficom. Ten si ich podľa M. Kaveckej vypočul, no ich požiadavkám nepovedal ani áno, ani nie. Sesterská komora už dlhšie kritizovala vládu, že nerieši ich situáciu. Napriek tomu chceli rokovať, a tak sa samé, bez ohlásenia vybrali na Úrad vlády.

„Pán premiér tvrdí, že sme zatlačené do kúta, preto sme sa mu natlačili na stretnutie. My hovoríme, že od pondelka budú do kúta zatlačení pacienti. Pán premiér na to odpovedal, že počkáme do pondelka,“ povedala v piatok TASR I. Lazorová.

Priemerná mzda 1 100 eur

Akciu hromadných výpovedí spustili zdravotné sestry minulý rok v novembri, keď Národná rada schválila spoločný zákon o odmeňovaní zdravotníkov. Prezident Andrej Kiska ho síce odmietol podpísať, no v januári tohto roka aj tak vstúpil do platnosti. Sestričky protestujú, lebo legislatíva nezohľadňuje ich požiadavky. Podarilo sa im síce dosiahnuť, aby platil pre sestry vo všetkých zdravotníckych zariadeniach, nielen súkromných, no ostatné požiadavky ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo. Ide o zvýšenie koeficientov pre výpočet základnej zložky mzdy a jej pravidelné zvyšovanie každé tri roky praxe.

Zástupkyne sestier okrem toho tvrdia, že niektorým sestrám v štátnych nemocniciach na základe nového zákona platy poklesnú. Minister to označil za lož. „Pripomínam, že priemerná mzda sestier v tejto nemocnici aj ostatných štátnych nemocniciach je 1 100 eur a žiadnej sestre sa plat nezníži, dokonca v niektorých prípadoch pôjde hore,“ povedal.

Rezort okrem toho stále opakuje, že za posledné štyri roky sa práve zdravotným sestrám zvýšila mzda v priemere o 192,14 eur. Na vyššie mzdy na základe nového zákona pre všetkých zdravotníckych pracovníkov ide 55 miliónov eur. Podľa opozície toto zvyšovanie nie je kryté v rozpočte.

Môže sa tak opakovať situácia z roku 2012, keď po nástupe druhej vlády Roberta Fica ministerka Zuzana Zvolenská vyhlásila, že nemá peniaze na zvýšenie platov lekárov. Rast miezd im garantoval predchodca Z. Zvolenskej Ivan Uhliarik (KDH) po tom, ako tiež okúsil štrajky zdravotníkov. Koncom roka 2011 čelilo výpovediam vyše 2 400 lekárov zo šesťtisíc. Vláda musela vyhlásiť núdzový stav a požiadať o pomoc okolité krajiny. Nakoniec lekári 3. decembra podpísali s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS) memorandum o zvýšení platov. Za novej vlády sa rozvrhlo do postupného, trojetapového rastu. Či sú vďaka tomu teraz lekári výkonnejší, je otázne.

Vyššie platy zabránia odlivu

Podľa Dušana Zachara z INEKO je to s vyššími platmi a následnou vyššou efektivitou zdravotníkov tak, ako s prudkým dofinancovaním vybraných sektorov – výsledky sa často dostavujú postupne.

„Ak lekárom zo dňa na deň podstatne zvýšime platy, nemôžeme očakávať, že sa kvalita ich práce okamžite zlepší adekvátne rastu platov. Časom však do zdravotníctva môžu prísť vďaka lepším platom kvalitnejší absolventi, respektíve sa môže znížiť odchod kvalitnejších lekárov do zahraničia, čo môže dlhodobo významne zlepšiť výsledky zdravotnej starostlivosti,“ hovorí.

Vo všeobecnosti analytici plošné zvyšovanie miezd ani zákonom stanovené minimálne mzdy neuznávajú. Odmeňovať by sa podľa nich malo na základe kvality vykonanej práce.

Chronológia boja sestier za vyššie mzdy

Máj 2011 – Zdravotné sestry z celého Slovenska pochodovali Bratislavou až k Národnej rady, kde odovzdali petíciu za naplnenie svojich požiadaviek. Tie, ktoré museli zostať na pracovisku, si aspoň obliekli čierne tričká.

November 2011 – Parlament za vlády Ivety Radičovej schválil zákon, ktorý sestrám garantoval vyššie mzdy. Od apríla 2012 mali mať minimálny mesačný plat od 640 do 928 eur podľa dĺžky odpracovaných rokov.

Júl 2102 – Ústavný súd na základe podnetu Slovenskej lekárskej komory pozastavil platnosť zákona sestier. Sestry opäť vyšli do ulíc.

Jún 2013 – Ústavný súd definitívne zrušil platnosť zákona o odmeňovaní zdravotných sestier s odôvodnením, že súkromným zdravotníckym zariadeniam nemožno nariadiť skokovité zvýšenie platov bez finančného krytia.

Október 2013 – Zdravotné sestry formou trojdňovej stanovačky pred Úradom vlády opäť protestovali a žiadalo sa doriešenie ich situácie.

Jún 2014 – Ministerstvo zdravotníctva predstavilo návrh zákona pre všetky skupiny zdravotníckych pracovníkov. Stanovená bola minimálna výška základnej zložky mzdy, pričom jednotlivé koeficienty sa naviazali na to, či ide o vykonávanie odborných, certifikovaných alebo špecializovaných pracovných činností. Sestry namietajú voči výškam koeficientom aj tým, že zákon má platiť len v štátnych zdravotníckych zariadeniach.

November 2015 – Parlament schválil spoločný zákon o mzdovom ohodnotení zdravotných sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Platiť mal pre všetkých pracovníkov vo všetkých zariadeniach bez ohľadu na zriaďovateľa. Sestry však zákon neuspokojil, a tak ich vyše 1 200 na protest podalo hromadné výpovede.

http://www.etrend.sk/ekonomika/z-nemocnic-odisli-stovky-sestier-cislak-podal-trestne-oznamenie.html

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.