Bože, čo by som ja dala za voľnú nedeľu!

KoncentrakTento povzdych ide z hĺbky môjho srdca, prediera sa von a hľadá oporný bod, komu by som túto svoju veľkú prosbu adresovala… Niet nič boľavejšie, nič nezmyselnejšie, nič frustrujúcejšie, ako vstávať ráno v nedeľu s pocitom, že ju ani dnes nebudem svätiť, ani dnes ju neprežijem s mojimi najdrahšími, ale že musím ísť do práce. Ľudia Boží, prečo nás, obchodníkov potrebujete aj v nedeľu? Zákonodarcovia, naši chlebodarcovia, prečo oberáte slovenské rodiny o ženy – matky a dovoľujete, a nariaďujete nám prácu v nedeľu?

Nedeľa nie je iba taký obyčajný, všedný deň. Je to Deň slávenia Zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista.

Nedeľná sv. omša sa nedá ničím nahradiť. Nedá sa ňou nahradiť sv. omša z pondelka, utorka, stredy…

Šesť dní daroval Boh človeku, iba jeden jediný si nechal pre seba…ale nám to nestačí. Kradneme, čo patrí iba Bohu. Aké chceme mať požehnanie pre seba, svoju rodinu, svoje plány?

Musíme život obetovať pre svoj ideál, ideál nesmieme podriadiť svojmu životu (Maximilián Mária Kolbe)

Mojím ideálom je Ježiš. Kto sa s Ním stretne naživo, v adorácii pred Bohostánkom, kto Ho prijme do svojho srdca ako svojho Pána a Boha, už nikdy neostane taký, ako predtým…Pretože život s Ježišom nás musí zmeniť. Už sa nedá byť váhajúcimi, vlažnými, hľadajúcimi…Keď máme v srdci živého Boha, vlastníme nielen Lásku samú, ale i Pravdu.

Zosnulý biskup Rudolf Baláž si za svoje biskupské heslo zvolil evanjeliovú výzvu „Pravda vás vyslobodí“ – „Veritas liberabit nos“.

Táto Pravda ma pohýňa vpred, lebo my, pobirmovaní kresťania katolíci sme v tejto veľkej Sviatosti dostali Ducha Pravdy a odvahy a nie ducha bojazlivosti…

A tak v mene všetkých pracujúcich rodičov apelujem na našu vládu a našich chlebodarcov:

Zmeňte zákony! Zmeňte zmýšľanie vašich sŕdc a vráťte rodinám ženy – matky, ktoré musia ísť v nedeľu do práce, lebo im to prikazujete v mene svojich predpisov, zákonov, ustanovení a rôznych smerníc, ktoré ukazujú na vaše hodnoty, hodnoty vašich sŕdc, ktoré my, robotníci musíme a máme napĺňať, aby sme uspokojili potreby vášho zmýšľania a plných peňaženiek…Hodnoty a pravé poklady rodín Slovenska sú ale mamy, ktoré musia opustiť v nedeľu a v prikázaný sviatok svoju rodinu, hoci im srdce trhá bôľ a ozývajú sa výhrady svedomia.

Hľa, čo hovorí Základná zmluva medzi SR a Svätou Stolicou:

http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/zakladna-zmluva-medzi-slovenskou-republikou-a-svatou-stolicou

Právo na vierovyznanie, tak ako iné základné ľudské práva a slobody, prislúchajú každému občanovi od narodenia. Náboženstvo je jedným z najvážnejších a osobných záležitostí človeka a preto je zrejmé, že každý by mal mať právo si ho zvoliť slobodne. Sloboda svedomia a vierovyznania je chránená ústavou Slovenskej republiky a čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ktokoľvek má pocit, že je mu táto sloboda odopieraná, má možnosť domáhať sa svojich slobôd na Európskom súde pre ľudské práva.

V Základnej zmluve medzi SR a Svätou stolicou sa uvádza, že Svätá stolica vychádza z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva.

Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa konal v rokoch 1962-1965. Ten vydal Deklaráciu o náboženskej slobode (Dignitatis Humae), – krátky úryvok:

„Tento vatikánsky snem vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať v náležitých medziach podľa vlastného svedomia a nikomu sa nebránilo konať v náležitých medziach podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, individuálne alebo v spojení s inými. Okrem toho vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj skutočný základ priamo v dôstojnosti osoby, ako to vyplýva zo zjaveného Božieho slova a zo samého rozumu. Toto právo človeka na náboženskú slobodu má byť uznané v právnom poriadku spoločnosti tak, aby sa stalo občianskym právom.“

Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (Mt 22, 21)

Slovenská republika, naša milovaná vlasť rešpektuje nedele a sviatky v Cirkvi ako dni pracovného pokoja, ale naši zamestnávatelia toto právo ignorujete, lebo nám prikazujete v nedeľu pracovať, ako by to bol bežný, pracovný deň. Ako je to vôbec možné? Je to preto, že SR zároveň neuzákoní taký Zákon, ktorý by “nemusenú” prácu v nedeľu aj priamo zakazoval, preto si nad nami umýva ruky, ako Pilát nad Ježišom.

Myslím si, že podľa Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou sú moje práva pošliapavané, lebo nerešpektujú moje právo na náboženské vyznanie, právo na náboženskú slobodu a právo na odpočinok. Nepracujem v rezorte, kde sa zachraňujú ľudské životy, ani v permanentnej 24hodinovej prevádzke.

Ak nám naši zamestnávatelia prikazujú pracovať v nedele a v prikázané sviatky, mali by si uvedomiť, že nás chráni Zákonník práce:

http://www.profesia.sk/cms/kariera-v-kocke/pracujem/pracovny-cas-nadcasy/praca-vo-sviatok-a-pocas-dni-nepretrziteho-odpocinku/43502

Ja vás, drahí zamestnávatelia prosím, ak zaraďujete obchod do kategórie: – práce nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb obyvateľstva, – aby ste nám znížili otváraciu dobu na minimálny počet hodín, ako sa len dá. Verím, že ľudia v tomto čase blahobytu nezahynú od hladu a i tak si budú mať možnosť kúpiť to, čo potrebujú. Prosím, nehľaďte iba na svoje zisky, ale na nás, ľudí, ktorí majú od Boha dané svoje práva, a ktoré im vy nedovoľujete napĺňať. Ak zatvoríte dvere svojich predajní v nedele, nemyslite si, že budete o svoj zisk ochudobnení. Práve naopak! Budete mocne Bohom požehnaní, ako to dokazuje aj tento príbeh, ktorý vám v krátkosti porozprávam:

Asi pred troma rokmi som bola v Medžugorí – krajine, kde sa už 32 rokov zjavuje každý deň Panna Mária, Kráľovná Pokoja, aby nás naučila, ako žiť tento svoj život tak, aby sme nezbadali rozdiel medzi smrťou a posmrtným životom, ale že život po smrti má byť priamou cestou za Ježišom, ktorý nás očakáva v nebi. Tak, aby sme sa neuspokojovali ani len s očistcom, lebo i to je prostredie plné múk, kde sa budeme očisťovať najmä z nelásky k blížnemu.

Toto miesto zjavení – Medžugorie – ,je neustále plné ľudí z celého sveta, tak by ste si mohli myslieť, že aj biznisu sa tu veľmi darí. Áno, cestovný ruch pozdvihol toto miesto z biedy, ale zarábanie a práca v nedeľu tu nie je u všetkých prvoradá. Naši sprievodcovia nám o Medžugorí povedali aj toto:

Ak budete hladní, ukážeme vám reštauráciu, kde sa môžete do sýtosti najesť. Dávajú veľké porcie oproti konkurencii a aj ceny sú prijateľné. Ak nezjete celú porciu, bez vyzvania vám ju zabalia do balíčka, aby ste mali aj na večeru. Pripravte sa ale na to, že v nedeľu nepracujú, lebo ju slávia ako Deň, ktorý patrí Bohu. Hoci všade navôkol je pootvárané, oni majú zatvorené a vôbec sa neboja, že prídu o “kšeft”. Práve naopak: S týmto majiteľom reštaurácie som dobrým priateľom, a on mi povedal, že každý deň majú plno ľudí a tak im tento “biznis” prekvitá. Boh mocne požehnáva prácu ich rúk a sami v tom vidia veľký zázrak, veľké požehnanie Božie. A tak, že sa máme pripraviť aj na to, že keď tam prídeme, budeme musieť chvíľku stáť v rade, ale že nech sa nebojíme, obsluha je tam výborná, a že čakanie nebude vôbec dlhé.

Bola to pravda. Reštauráciu sme našli jednoducho a dosť rýchlo už podľa plnej terasy, ktorá nás vítala smiechom, radosťou, džavotom detičiek, ale aj veľkým radom postávajúcich ľudí, ktorí čakali na svoje miesto. Pripojili sme sa ku nim a troška sme sa rozhliadali. Naozaj žiadna reštaurácia nebola takto preplnená, videli sme to, keď sme okolo nich prechádzali, ba boli len troška plné…Neprešlo ani desať minút, a už prišiel po nás čašník a usadil nás vnútri tohto reštauračného zariadenia. Nikdy v živote som nevidela toľko ľudí pokope pri obede v reštaurácii, ako tu. Sedeli jednoducho na lavičkách, pri sebe a keď bolo treba, potisli sa, aby urobili miesto ešte ďalšiemu…Panovala tu radosť, láska, ochota, vľúdnosť, tolerancia…Bolo tu tak príjemne, ako v dome svojej matky, ktorá sa s veľkou láskou postará a o svoje hladné deti. A nemyslite si, nebolo to iba preto, že bol čas obeda, bolo to tak i na večeru, i počas celého dňa, kedy nás len hlad doviedol na toto miesto obživy…

Boh sa mocne stará o tých, ktorí mu slúžia a vzdávajú mu česť, chválu a velebu, ktorá mu právom patrí. Kedy inokedy to máme robiť, ak nie v nedeľu, Deň slávenia Jeho slávneho zmŕtvychvstania?

Hľa, čo hovoril Andrej Hlinka:

My milujeme Slovensko, slovenská krajina je našou otčinou, slovenský národ je naším národom.

Vždy som hlásal potrebu spojenia sa všetkých, ktorí na Slovensku žijú a chcú tu lepšiu budúcnosť.

Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovákom som, a Slovákom budem! Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa!

Nerozháňajte študentov, ale odstráňte krivdu, proti ktorej protestujú! (Pútnik Svätovojtešský 2014)

Bože, žehnaj naše milované Slovensko! Žehnaj našich zákonodarcov, chlebodarcov, i zamestnávateľov a daj, aby si uvedomili, že príkazom práce v nedeľu a vo sviatok prekračujú tvoje

Božie prikázanie: Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov, okrem mňa, aby si sa im klaňal.
Daj, Bože, aby bruchá neboli naším bohom, aby sme sa neklaňali svojej mamone a bohatstve. Daj, Bože, aby si bol ty stredobodom nášho života. O to ťa prosíme z celého nášho srdca. Bože, buď naším Ideálom, pre ktorý sa oplatí i život položiť. Amen.

3. Božie prikázanie znie: Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil.

Prosím vás všetkých, ktorí mate na svedomí prácu v nedeľu, dovoľte nám, občanom tejto republiky, ktorá sa hlási k k cyrilo – metodskému duchovnému dedičstvu a rešpektuje právo na naše vierovyznanie, aby sme I my ctili nedeľu tak, ako to od nás vyžaduje Boh.

http://www.mojakomunita.sk/web/vrablova.eva/blog/-/blogs/boze-co-by-som-ja-dala-za-volnu-nedelu-

Tento obsah bol zaradený v Správy. Zálohujte si trvalý odkaz.