Prečo majú homosexuálni utečenci svoje ubytovne a kresťanskí utečenci nie? + Moslimská security v Berlíne uráža kresťanských utečencov

Prelát: Cirkvi súčasťou akejsi ‘republiky pritakávania’

Augsburg, 9.2.2016 (kath.net) 018 793 – Prelát Wilhelm Imkamp, rektor nemeckého pútnického miesta Mária Vesperbild, v interview pre „Mittelschwäbischen Nachrichten“ kritizoval spravodajstvo o utečencoch v nemeckej oblasti a vyhlásil:
Krestanov levom
„Až po udalostiach v Kolíne tu došlo k zmene myslenia. Kultúra diskusie je poznačená vyhraničovaním, špirálou zamlčovania a zákazmi diskusie.“ V tejto súvislosti kritizoval aj cirkvi v Nemecku: „Tie sú súčasťou akejsi ´republiky pritakávania´. Mníchovský arcibiskup Marx a kolínsky arcibiskup Woelki sa intenzívne podieľali na kultúre veľkého vítania. Mníchovský arcibiskup frakcii strany CSU vyhlásil, aká veľkolepá je kancelárka Merkelová a na recepcii strany CDU v Kolíne arcibiskup Woelki s malým rozdielom vyjadril to isté.“
Imkamp tiež ostro kritizoval aj berlínskeho arcibiskupa Kocha a nemeckú Charitu: „Keď sa prezident nemeckého zväzu charity postaví proti prednostnému prijímaniu kresťanov a keď cirkevní funkcionári odmietajú ochranné priestory pre kresťanských azylantov, ale berlínsky arcibiskup navštívi presne taký domov pre azylantov špeciálne pre lesby a homosexuálov, tak si aj najposlušnejší kresťania položia otázku: Prečo je ochrana zbitého homosexuála dôležitejšia, ako zbitého kresťana? Pretože tí majú svoju lobby a tí druhí nie???“ –zg-

LSNS_4

Moslimská security uráža kresťanských utečencov

Berlín, 8.11.2016 (kath.net) 018 789 – Člena luteránskeho spoločenstva od Najsvätejšej Trojice v Berlíne-Steglitzi v stredu v utečeneckom domove napadli pre jeho kresťanskú vieru. „Zaútočili na neho a na ďalšieho utečenca 15 moslimskí utečenci, zbili ich, strhli krížik z krku a nadávali im do ‚odpadlíkov‘ a ‚nečistých‘“. Informoval o tom farár Dr. Gottfried Martens, na Facebooku. Oznámenia na polícii nemajú zmysel, ako uviedol, pretože v domove je dostatok moslimských svedkov, ktorí by vypovedali, že „presne videli, že náš veriaci si krížik strhol z krku sám a aj zranenia si sám spôsobil … Je to najmenej tretí útok na tohto nášho brata. Opakovane som príslušné úrady písomne prosil o jeho preloženie. No nič sa nedeje.“ Luteránsky farár frustrovane dodáva: „Konvertovaní kresťania sú v našej krajine obete tretej triedy …“

No nebol to jediný prípad násilia voči členom jeho farnosti v tú stredu. Ďalší prípad sa stal v berlínskom „Krajskom úrade pre zdravie a sociálne záležitosti“: „Dvaja katechumeni tam čakajú s kresťanským priateľom. Jedna stolička sa uvoľní. Muž ju ponúkne ich priateľovi so slovami: Ty si moslim, ty tu smieš sedieť. No ten odvetí: ´Ja nie som moslim, ja som kresťan!´ Na to vypukne u utečencov všeobecné rozhorčenie a sťažujú sa na to, že musia čakať v jednej miestnosti s nečistým kresťanom. Sťažovatelia idú k arabskej bezpečnostnej službe. Tá sa prihrnie, vynadá trom kresťanom a pouráža ich najhoršími nadávkami, zbije ich a udelí im na 6 mesiacov zákaz vstupu do úradu. Pritom už aj tak dva mesiace čakali na svoje sociálne dávky. …“ Farár Martens ďalej hovorí: „Takže moslimská security robí z Úradu pre sociálne záležitosti krok za krokom zónu bez kresťanov. A to je každodenné dianie v Berlíne. Zodpovední o tom vedia a mlčia!“
V stredu nemecká televízia ARD hovorila o rastúcom a násilie sľubujúcom tlaku moslimských utečencov na kresťanských. Istý kresťanský utečenec hovorí:
„Prišiel som do Nemecka, aby som slobodne žil a namiesto toho tu stretávam radikálnych moslimov!“
ARD dala slovo aj farárovi Martensovi. Už v polovici januára sa na verejnosť dostali incidenty v hessenskom utečeneckom tábore. V Oberurseli moslimská security zmlátila kresťana tak, že ho museli odviezť do nemocnice. Iránca, konvertitu na kresťanstvo obvinili, že vraj urazil islam.
V Nemecku preto už vznikajú prvé ubytovne iba pre kresťanských utečencov, ktoré majú problém riešiť. Mesto Stuttgart zriaďuje ubytovňu pre 30 kresťanov, ako napísal magazín „Focus“, pretože aj tam sa viackrát vyskytol mobbing kresťanov moslimami. A takéto ubytovne pripravuje aj Kolínska arcidiecéza. –zg-

Rada kardinálov informovala pápeža o stave reforiem

Vatikán, 9.2.2016 (RV) 018 792 – V utorok sa skončilo v poradí 13. stretnutie pápeža Františka s Radou kardinálov. Tentoraz išlo o kratšie stretnutie, ktorého obsahom boli finálne návrhy Rady ohľadom dvoch združených dikastérií: „laici, rodina, život“ a „spravodlivosť, pokoj, migranti“, ako vysvetlil na novinárskom brífingu hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi. Niektoré právno-disciplinárne otázky týkajúce sa kompetencie dikastérií Rímskej kúrie si podľa jeho slov ešte vyžadujú ďalšie skúmanie. Kardinál O´Malley na stretnutí prezentoval aktivity Komisie pre ochranu maloletých, kardinál Pell informoval o ekonomickej oblasti. Kardináli dostali aj „vademecum“ Rímskej roty o aplikácii reformy kánonického procesu o platnosti manželstva. Na zasadnutí sa kvôli zdravotnému stavu nezúčastnil indický kardinál Gracias. -bp-

 

Zasadala Rada kardinálov C9 pre reformu kúrie

Vatikán, 8.2.2016 (KAP) 018 791 – Médiá hovorili o „zvrate“ v Cirkvi, o historickom príhovore, keď pápež František v októbri žiadal „uzdravujúcu decentralizáciu“ a viac synodality. Na slávnosti 50. výročia existencie synody biskupov sa vyslovil za zvýšenie významu synodálnych štruktúr na všetkých úrovniach, za posilnenie biskupských konferencií, ba aj za premyslenie primátu pápeža. Tretie tisícročie si vyžaduje synodálnu Cirkev a to treba nevyhnutne prehĺbiť, ako povedal.
Bolo preto jasné, že táto téma sa dostane na program zasadnutí Rady kardinálov pre reformu kúrie (C9), najdôležitejšieho poradného grémia Františka. Od pondelka sa tak deväť kardinálov s pápežom radilo o otázkach a problémoch synodality.
Pritom nešlo iba o viac kompetencií pre národné biskupské konferencie. Išlo o vzájomné počúvanie a učenie na všetkých úrovniach, ako pápež zdôraznil vo svojom programovom príhovore. V diecézach sa musia posilniť orgány spoločenstva ako kňazská rada, dómska kapitula alebo pastoračné rady. Na úrovni regiónov, teda aj biskupských konferencií, nie je ešte duch kolegiality dostatočne realizovaný, pretože v synodálnej Cirkvi pápež nemusí nahradzovať biskupov vo všetkých rozhodnutiach. Na úrovni všeobecnej Cirkvi je synoda biskupov nástrojom kolegiality. Tá zasadá a koná vždy s pápežom a pod ním, ako garantom jednoty.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Tieto otázky sú prirodzene ústredné pre reformu kúrie, o ktorej sa Rada C9 radila na 13. zasadnutí. Okrem toho sa nanovo hovorilo o hospodárskych a finančných otázkach aj vzhľadom na fond penzií, ktorý očividne vykazuje medzery v krytí výdavkov. K tomu vydal František nové štatúty a nariadil zvlášť privolanie externých expertov.
Zriadením Rady kardinálov pápež František presne mesiac po svojom zvolení začal prípravy na reformu kúrie. Tú si výslovne žiadali kardináli na pred-konkláve po odstúpení Benedikta XVI. Zasadnutia C9 sa konajú za zatvorenými dverami. Stručné oznámenia vatikánskym hovorcom Federicom Lombardim neprezrádzajú podľa akej línie a akého časového plánu kardináli dospievajú ku svojmu cieľu.
Konkrétnym výsledkom bolo na jar 2014 zriadenie Ekonomickej rady pod vedením mníchovského kardinála Reinharda Marxa, ako aj Ekonomického sekretariátu. Tie majú centrálne zachytiť neprehľadné a na mnohé zdroje výdavkov rozdelené vatikánske financie a umožniť solídne a transparentné hospodárenie.

Kotleba Najvyssi casvystupit z EU

Minulý rok František založil Sekretariát pre médiá. Tu sa má postupne spojiť deväť rôznych mediálnych zariadení vo Vatikáne, ktoré neustále vytvárajú najvyšší deficit v rozpočte: ako „Rádio Vatikán“, noviny „L´Osservatore Romano“, televízia CTV, Tlačová kancelária a Pápežská rada pre médiá. Tu sa v minulosti vykonávala dvojitá práca, čo sa má spojiť synergiami.
Nejasné je, kedy má nastať zlúčenie pokoncilových rád. Malo by vzniknúť veľké dikastérium pre „laikov rodinu a život“ a ďalšie pre „spravodlivosť, pokoj a migráciu“.
Neisté je tiež, ako pokročili poradenstvá o kongregáciách a čo bude s dikastériami pre ekumenizmus alebo medzináboženský dialóg.
Dôležitejšia však ako nové štruktúry je pre pápeža zmena mentality v aparáte kúrie. Ten má mať „charakter služby“ pre diecézy všeobecnej Cirkvi a nemá byť bezprostredne vládnucou a riadiacou inštanciou. Preto mala na súčasnom zasadnutí téma synodalita kľúčové postavenie. -zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.