Európsky súd: Pokrstiť dieťa od marca bude zločin. + Pôvodná obyvateľka Calais hovorí o pekle s migrantmi a prístupe polície a politikov

Evropský soud: od března 2016 křtít dítě bude zločin
Proto pokřtěte své dítě co nejdříve! Také bych byl raději, kdyby to nebyla pravda. Zkuste ověřit, prosím. „Křest porušuje článek 16 Evropské úmluvy ve spojení s článkem 22, kdy kojenec ve skutečnosti není zatím schopen pochopit skutečnost, že je v pozici, kdy bude muset přijmout víru, aniž by si toho byl vědom.
Panna Maria znak
Křest je akt, který by měl být vybrán vědomě a nemůže být nařízen shora náboženské organizace (v tomto případě křesťansko-katolické), a to zejména v době jako je tato, kde se Evropa ocitne v opravdovém tavícím kotlíku plné ras, kultur a náboženství.
Praxe této svátosti o zahájení řízení je v rozporu s nejlepšími zájmy dítěte, v souladu s čl. 3 Úmluvy o právech dítěte ratifikované 25. května 1992 a musí tak být chráněna integrita a osobní svoboda.“
Slova soudu pro lidská práva jsou velmi jasné a již vyvolala nekonečné argumenty. Reportér Times, Andrew McFarrell mluví o moudrém výběru: „Je to svobodné, demokratické, sekulární. Dnes je velký den, nebudeme nadále nutit obřad dětem bez jejich bezvědomí. Každý si pak může od určitého věku vybrat své náboženské vyznání nebo přesvědčení. “


Vyjádření soudu má i odpůrce. Například Michael Wall mluví o konci Západu: „Teď se to dotýká i nás křesťanů. Síla lobby této Evropy, která nebere v úvahu zvláštnosti národů je něco, co musí být zastaveno dříve, než bude příliš pozdě. “
Vatikán se k tomuto rozhodnutí soudu nevyjádřil.
Zdroj : italský článek z ilgiomale www.ilgiomale.it/…/corte-europea-d…
Česky: www.kdiskusi.cz/…/340 www.facebook.com/permalink.php
Rusky:dooralei.ru/…/Evropa-soshla-s… cont.ws/post/186182
Německy a rusky: „Köln“ war der Anfang vom Ende Europas

L: možná je zpráva jen pokusný balonek, kterým si elita prověřuje, zda vůbec budou lidé, vlažní křesťané, v Itálii a v EU protestovat, kdyby jim zakázala křtít děti.

https://gloria.tv/media/UrJXSpNefJP

Milí priatelia, ako viete, vláda SR odmietla dať dotácie na VÚC Banská Bystrica z dôvodu vraj “nevhodného” župana Ing. Mariana Kotlebu. Máme na vás prosbu: V týchto dňoch prebieha hlasovanie o dotáciu na opravy fresiek vybratých kostolov na Slovensku. Medzi ne patrí aj kostol sv. Martina v obci Čerín pri B. Bystrici (na obr.). Správcom farnosti je obetavý kňaz a môj kamarát vdp. Dušan Mesík.
3838-cerin_thumb

Kostol sv. Martina je umelecko-historický skvost prevyšujúci celoslovenský význam. Nachádza sa na vyvýšenom mieste nad Čerínom a spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, zďaleka viditeľnú /v súčasnej dobe v noci osvetlenú/ Kostol sv. Martina v Čeríne pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu.

Nižšie je uvedený link Nadácie Všeobecnej Úverovej Banky, cez ktorú sa hlasuje, ktorý kostol dostane dotácie na reštauráciu fresiek.

ONLINE súboj sa vyostruje medzi Banskou Bystricou (KOTLEBA) a Prešovom (KDH) Hlasujte až do 29. februára 2016! Počet hlasov aktualizovaný každú hodinu! Klikni na:

https://www.vub.sk/fresky/

Čerín
ČERÍN

Kostol sv. Martina, biskupa

Počet hlasov : 3167
VIAC
HLASOVAŤ
*********************************************************************************************************************
Hlasovanie: Otvor si uvedený link, kde nájdeš spôsob ako hlasovať. Potom si klikni hlasovanie na freske Čerín, kostol sv. Martina. Podpor starobylý kostol a naprav tak aj diskrimináciu vlády SR župy Banská Bystrica! Hlasovanie môžeš priebežne sledovať na uvedenej linke. Anton Selecký

http://www.magnificat.sk/aktualne-marian-kotleba-volte-podla-srdca-nie-podla-prieskumov/

Pozvanka

 

Pôvodná obyvateľka Calais hovorí o pekle s migrantmi a prístupe polície a politikov

Prinášame vám prepis videa, ktoré si môžete pozrieť na konci článku . V ňom obyvateľka dnes už veľmi známeho francúzskeho mestečka Calais, Simone Hericourt, hovorí o tom, čo sa deje v meste po tom, čo ho obsadili migranti, aké peklo prežívajú domáci obyvatelia a ako sa k celému problému stavia polícia a politici.

Žijem v Calais. Narodila som sa v Calais. Anka a moji rodičia tiež. Calais je môj život. Vyrastala som tu a vždy som tu žila. A Calais bývalo veľmi krásnym mestom. Milovala som prechádzky po okolí, žili sme v mieri a cítili sme sa bezpečne. V lete aj v zime tam bolo vždy veľa ľudí a Boh vie, aké sú v Calais letá. Nie príliš prívetivé, počasie nie je dobré, ale žiť sa tam dá.

A potom, pred nejakým časom, keď boli utečenci v Sangatte a Sarkozy (bývalý francúzsky prezident) sa rozhodol squat v Sangatte vyčistiť, títo utečenci prišli do Calais.

Dokonca aj ja som spočiatku hovorila, že sú to nešťastní ľudia, že sú stratení a nič nemajú a že by sme im možno mohli pomôcť. A nemôžem vám vysvetliť, ako sa to prihodilo, ale z jedného dňa na druhý sme sa ocitli medzi tisíckami migrantov.

V súčasnosti ich je 18 tisíc v tzv. Džungli. Áno, 18 tisíc. To je strašné, pretože reálne vytvorili mesto v meste.

Majú diskotéky, obchody, školy, holiča – dokonca majú … nie, nemôžem to povedať, ale viem, že viete, o čo ide … pre potreby pánov, samozrejme … Budujú cesty a dávajú im mená, volia si svojho starostu – áno, a polícia dokonca nemôže ani vchádzať do oblasti, ktorú nazývajú Moslimskou štvrťou. Je to zakázané.

Až doteraz sme všeličo pretrpeli, ale človek nemôže znášať neznesiteľné.

Narod povstan nzijes ale zivoris

Keď vidí neustále, každý deň, každú noc, výtržnosti.

Oni prídu do mestského centra v počte dvoch, troch, štyroch tisíc – sú všade, mlátia do áut železnými tyčami, napádajú ľudí, dokonca napádajú aj deti, znásilňujú, kradnú …

Je nepredstaviteľné, čo si tu vytrpíme.

Vchádzajú do súkromných domov, aj keď sú ľudia doma. Proste vstúpia a žiadajú niečo na jedenie, alebo žiadajú nejakú pomoc. Niekedy tiež ľudí zmlátia a ukradnú, čo chcú, a to, čo nemôžu odniesť so sebou, rozmlátia.

A keď sa chceme brániť, máme hneď za chrbtom políciu. Polícia už dlhý čas neprijíma žiadne naše oznámenia.

Môj vlastný syn bol napadnutý. Prechádzal pokojne centrom mesta so slúchadlami na ušiach a počúval hudbu, keď mu niekto poklepal na rameno. Otočil sa, pretože si myslel, že je to niekto z jeho priateľov, a hľadel do tváre trom ilegálnym migrantom. Dostal do tváre silný úder železnou tyčou.

Môj syn je celkom silný, tak sa pokúšal brániť a tí traja ustúpili. Ale potom počul z jednej strany nejaký hluk – a tam stálo tridsať migrantov, ktorí ho prišli zmasakrovať.

Utiekol, pretože nie je žiadny kamikadze.

Keď som videla, v akom stave sa môj syn vrátil domov, hovorila som si, že ho mohli zabiť.

A on nie je jediný.

voľby-6-1024x480

Migranti napádajú deti a študentov na ceste do školy i zo školy. Idú dokonca tak ďaleko, že vnikajú do školských autobusov.

23. januára zorganizovali migranti v Calais veľké výtržnosti. Bolo to strašné, trvalo to celé popoludnie a celý večer. Zničili aj sochu generála De Gaulla. Napísali na nej “Fuck France!” A pod to dali vlajku islamského štátu.

O čom inom môžem hovoriť, ako o tom, čím si tu prechádzame?

Oni demonštrujú kvôli svojím podmienkam, ale čím viac dostanú, tým viac chcú. Nikdy nebudú mať dosť – nikdy, nikdy, nikdy.

Keď prechádzate okolo nich, to je hneď “Daj mi mobil …”. A ak im ho nedáte, zmlátia vás.

A nepočítajte s tým, že vám polícia pomôže. Ako som už povedala, už dlho dokonca ani neprijímajú žiadne oznámenia.

Ale akonáhle niekto demonštruje, má políciu hneď za chrbtom.

A keď je niekto napadnutý a ide to ohlásiť, spýtajú sa ho “Čo si prajete?” A vyžaruje z nich jediné: “Nemôžeme nič robiť”.

A to vám naozaj neklamem, prisahám.

Ja osobne veľmi rada chodievam tam, kde to nazývam hrobom svojho syna. Je to pri mori. Stratila som svojho syna a jeho popol sme rozsypali do mora, ako si želal. Rešpektovala som jeho želanie.

Hovorievala som večer manželovi: “Vezmi ma k hrobu môjho syna, potrebujem to.” Teraz tam už nemôžeme chodiť, pretože aj obyčajným prechodom centra v Calais sa vystavujete nebezpečenstvu. Večer, akonáhle sa zošerí, je človek v ohrození.

Ja už nemôžem chodiť tam, kde to milujem – už nikdy viac, nie je to možné, mám strach. Mám strach a v Calais je nás takých mnoho.

Čomu už vôbec nerozumiem, sú Calaisania. Včera bola demonštrácia a bolo nás tam cca 10 Calaisanov – kde boli ostatní?

Ale strach vás predsa pred nebezpečenstvom nezachráni.

Vláda nás opustila. Rozhodli sa hodiť Calais cez palubu. A ak sa my, Calaisania, nerozhýbeme, tak nám sem napchajú všetkých migrantov Francúzska. A to bude náš koniec – bude po nás.

Ale Calaisania sú ako ovce. Nerozumiem im.

Včera som bola na demonštrácii, zúčastnili sme jej s mojím manželom, synom a priateľmi. Bol tam generál Piquemal (75 rokov, bývalý veliteľ cudzineckých légií). Viac sme o tom písali TU. To, čoho som včera bola svedkom, vám tu nebudem zamlčovať. Nemohla som spať celú noc, stále som mala tie scény pred očami. Nehovorili o tom v televízii ani v rádiu a dokonca ani v novinách.

Videli sme, ako ho (generála) zatkli, spútali – ako zlodeja – človeka, ktorý je ikonou Francúzska, jej obrazom, človeka, ktorý si zaslúži zaobchádzanie s úctou a cťou.

Videla som, ako ho pritlačil k zemi, policajt mu stúpol nohou na krk.

Prisahám, že sme to videli.

Potom ho zdvihli, vliekli ho, jeho nohy sa skoro nedotýkali zeme.

A nám dali pokutu, samozrejme.

Mám šťastie, že tu dnes môžem byť s vami, pretože nás môj manžel previedol zozadu okolo dodávok poriadkovej polície. Nebyť toho, zobrali by ma tiež a bola by som dnes vo väzbe.

Ale čo som tak zlého vykonala?

Prišla som tam, aby som protestovala proti masívnej invázii migrantov, ktorú v Calais trpíme. Aj obchodníci strácajú 40% až 60% príjmov. Predtým bolo Calais kvitnúcim mestom, bolo živé, rušné, počas letných prázdnin a na konci roka tam vždy boli cudzinci.

Dnes už z toho nezostalo nič.

Všetky obchody v centre mesta boli jeden po druhom pozatvárané.

Calais je mŕtvym mestom – mŕtvym mestom kvôli migrantom, ktorých tu máme.

A keď prídu do mesta, do ulíc Calais, ozbrojení železnými tyčami a Molotovými koktailami, potom ide naozaj do tuhého.

Ja proste nerozumiem tomu, prečo nie sú potrestaní? Prečo ich polícia prepúšťa hneď potom, čo ich chytí, zatiaľ čo my ako Calaisania a ako Francúzi máme smolu, keď urobíme chybu. To sme potom okamžite zatknutí a perzekvovaní.

Stratili sme všetky svoje práva.

Hovorme teraz o Madame Bouchardovej, pre Nataschu Bouchardovú (primátorka Calais). (Veľké bučanie od poslucháčov) Poviem vám, ako ju nazývam. Hovorím jej “guľa”. Áno, pretože čím dlhšie je vo funkcii, tým je hrubšia a zjavne nerobí nič pre obyvateľov Calais.

Na pomoc rezidentom Calais dostala milióny. Tie peniaze boli určené na to, aby ľudia mohli lepšie nájsť zamestnanie.

Prvou vecou, ​​ktorú za ne zorganizovala, bola výstavba kontajnerových domov pre migrantov. Nenechala ich v Calais ani vyrobiť, vyrábali sa v Británii.

Jediné pracovné miesta, ktoré v Calais vytvorila – a ja to viem, pretože mám kamarátku, ktorej bolo jedno z nich ponúknuté – bolo 50 miest na vyčistenie svinstva, ktoré zostalo po migrantoch v Džungli.

Hľa, pracovné miesta, nasľubované madame Bouchardovou.

Videla som poriadkovú políciu ustupovať pred migrantmi. Rozplakalo ma to, pretože som si povedala: To nie je normálne. Nie je to normálne, veď sme v našich domovoch, v našej krajine a v našom meste.

Poriadková polícia by predsa mala nariaďovať migrantom, aby ustúpili – a nie naopak.

Demonštrujú, pretože chcú 2.000 eur vreckového mesačne. Ja osobne toľko peňazí nemám. Chcú auto a tiež dom, samozrejme.

A keď už sme pri tých domoch. Madam Bouchardová vysťahuváva v Calais ľudí z ich domovov blízko zóny “Les Dunes” pod zámienkou, že to tam nie je na život vhodné, že sú príliš blízko, trpia útokmi, krádežami atď.

Vysťahuváva ich dokonca, aj keď riadne platia nájom.

Aj mňa budúci mesiac z môjho domu vysťahujú. Vezmú mi môj dom – a to sme vždy konali korektne. Ale to je dlhá história. Je tu rozsudok a oni môj dom budúci mesiac predajú. A pritom neexistuje nič, čo by nám mohlo byť vytýkané.

Môj manžel je chorý, má rakovinu, ale to nikoho nezaujíma. Francúzi musia byť pritlačení, musia byť vysťahovaní. Musia prísť o všetko.

Musia uvoľniť priestor zberbe, ktorá nás chce kolonizovať.

A ešte nám tvrdia, že títo sú pre nás “kultúrnym obohatením”. Pýtala som sa sama seba, čo tým “kultúrnym obohatením” vlastne myslia? Pretože, ak to znamená ničenie, krádeže, znásilňovanie atď., tak potom sú Francúzi schopní zvládnuť to úplne sami – stačí požiadať.”


preložené z českého prekladu uverejneného na stránke Zvedavec.cz

http://www.hlavnespravy.sk/povodna-obyvtelka-calais-simone-hericourt-hovori-o-pekle-s-migrantmi-a-pristupe-policie-a-politikov/745067

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.