Izrael sa s migrantmi nemazná. + Voľby čitateľov Aktuálne.sk: Kotleba- ĽSNS 12, 5 % + Cameron je rád, že Británia nebude v európskom “superštáte”

LONDÝN/TEL AVIV – Nie všetci africkí migranti unikajú pred vojnou a ekonomickým nedostatkom do Európy, nájdu sa aj takí, ktorí prejdú cez Egypt a Sinajský poloostrov do Izraela, ale ten sa len málokedy stane ich druhým domovom. V krajine panujú prísne bezpečnostné opatrenie a azyl doteraz udelili iba menej než v jednom percente prípadov. Utečencov napokon čaká neľahká voľba, či sa vrátiť späť do vlasti, byť väzňom v Izraeli na neurčito alebo prijať odchod do tretej krajiny.

detencne-centrum-Izrael-holot

Adam (23) prišiel do Izraela v roku 2011. Útočníci jeho rodine počas genocídy v Darfúre spálili dom a on strávil čas dospievania v utečeneckom tábore OSN v inej časti Sudánu. Keďže neexistovali ani len náznaky, že sa konflikt v Darfúre upokojí, odišiel hľadať šťastie inde. Azyl mu v Izraeli udelený nebol, ale v októbri minulého roka mu predĺžili dočasné povolenie na pobyt, čo mu umožnilo zostať v krajine. Musel však odísť do detenčného centra Holot, ktoré sa nachádza hlboko v Negevskej púšti.

Podľa Adama, ktorého vyspovedal reportér BBC, to nie je žiadnym prekvapením, pretože pre väčšinu Sudáncov a Eritrejčanov v Izraeli je len otázkou času, kedy ich tam pošlú. Život v Holote pritom neposkytuje veľa zábavy, pravidlá sú prísne a pripomína skôr väzenie so zákazom nočného vychádzania, za ktorého porušenie hrozí pobyt za mrežami. Izolovaná oblasť neponúka veľa možností, aj keď cez deň sa môžu utečenci prechádzať za bránami centra a občas si ísť nakúpiť do mesta Beerševa, kam raz za deň jazdí preplnený autobus. Cesta trvá približne hodinu a ich kroky vedú hlavne za zaobstaraním potravín, pretože jedlo podávané v tábore je skoro bez mäsa a proteínov.

kotleba-markiza2-600x350

Kvôli skráteniu času sa migranti utiekajú k hraniu kariet alebo biliardu, prípadne si postavili provizórne reštaurácie, v ktorých si varia. Muži, ktorí tu bývajú, boli vo svojich krajinách učiteľmi, aktivistami alebo študentmi. „Strácame tu našu mladosť. Ak niekto žije v Holote, nemá žiadnu budúcnosť… Mnoho ľudí sa tu zbláznilo,“ hovorí Adam, ktorý môže stráviť v tábore 12 mesiacov a potom si bude musieť vybrať z troch možností. Ak sa nevráti domov do Sudánu a neskončí vo väzení v Izraeli, zostane mu ešte prijať odchod do tretej krajiny. Izrael má uzatvorenú dohodu s dvomi africkými krajinami, ktorých mená však tají. Migranti, s ktorými sa reportér BBC rozprával, uviedli, že boli poslaní do Rwandy a Ugandy.

voľby-6-1024x480

Izrael tvrdí, že migrantom zabezpečí potrebné dokumenty a ako finančný stimul im pri odchode z letiska v Tel Avive odovzdá 3500 dolárov. Aj keď to vyzerá nádejne, napokon táto suma padne do rúk pašerákov či prevádzačov a stanú sa obeťami obchodu s ľuďmi. Rwanda pritom nikdy nepotvrdila, že by dohodu o prijatí vyhostených nežiadúcich migrantov uzavrela a ugandská vláda vyslovene jej existenciu poprela. Reportér BBC však hovoril s mužom z Darfúru, ktorý bol spolu s ďalšími siedmimi súputníkmi prevezený letecky z Izraela do Rwandy ešte v roku 2014, než sa politika tretej krajiny stala oficiálnou. Podľa sa neho sa ich Izrael chcel jednoducho zbaviť.

[edsanimate animation=“pulse“ delay=“4″ infinite_animation=“yes“ animate_on=““ ]

Vycisteny letak

[/edsanimate]

Hovorca ministerstva zahraničia Emmanuel Nahshon uviedol, že prisťahovalci ohrozujú identitu židovského štátu: „Je zrejmé, že tu žijeme v situácii, ktorá je pomerne zložitá a komplikovaná a ak k tomu pridáte tento prvok prisťahovalcov, ktorí sem prichádzajú a chcú tu zostať, nepochybne preto, že ide o bohatú a prosperujúcu krajinu, potom by sa mohla stať aj výzvou našej identity v Izraeli. Nejde len o 45.000 alebo 50.000 ľudí, ktorí už sú tu, ale aj o potenciáli, pretože tí ľudia hovoria o tom ich priateľom a rodinám u nich doma: „Pozrite sa, je to veľmi príjemné miesto, príďte“.“

Izrael okrem toho prihliada aj na otázku bezpečnosti. „Otvorené hranice, cez ktoré môžu prísť migranti, môžu znamenať otvorené hranice, cez ktoré teroristické organizácie môžu preniknúť na izraelské územie a páchať teroristické činy,“ povedal Nahshon. Ale právnici bojujúci proti politike tretej krajiny na Najvyššom súde v Izraeli argumentujú, že krajina koná v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o utečencoch.

http://www.topky.sk/cl/1000851/1525963/Tato-krajina-sa-s-migrantmi-nemazna–Prisny-tabor-uprostred-puste-a-potom-vyhadzov-do-Afriky

Voľby čitateľov Aktuálne.sk: Kotleba- ĽSNS 12, 5 %
BRATISLAVA – Vyše 8000 ľudí sa zúčastnilo prieskumu simulovaných volieb na Aktuálne.sk. Víťaz neprekvapil, druhé miesto však s výsledkami agentúr nesedí.

vollby

Čitatelia Aktuálne.sk hlasovali v simulovaných voľbách Zdroj:Aktuálne.sk
Hlasovať mohli čitatelia počas celého týždňa, a to aj niekoľkokrát. Nepovolené bolo hlasovanie tzv. robotom. Prieskum sme spustili v utorok 16. februára a ukončili vo štvrtok 18. februára o 15-tej.

Do prieskumu sa zapojilo 8064 ľudí. Najviac hlasov získala vládna strana Smer-SD (20,8 percenta), druhá skončila Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko (12,5 percenta).

http://www.magnificat.sk/aktualne-odhaleny-plan-new-world-order-genocida-bielych-zajtra-kotleba-na-tv-markiza/

 

Cameron je rád, že Británia nebude v európskom “superštáte”. Referendum sa bude konať 23. júna

Britský premiér David Cameron po skončení summitu EÚ v Bruseli a počas prvého vystúpenia pred novinármi uviedol, že po dosiahnutí dohody medzi EÚ a Britániou je pripravený odporučiť britským voličom, aby v referende hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v únii.

Dosiahnutá reformná zmluva podľa jeho slov zároveň zaručí, že Británia nikdy nebude súčasťou “európskeho superštátu”.

“Budú zavedené nové a ťažké obmedzenia k prístupu do nášho systému sociálneho zabezpečenia pre zahraničných pracovníkov EÚ,” skonštatoval premiér. Ocenil, že sa Británii na summite podarilo presadiť mechanizmus “záchrannej brzdy”, ktorá po jeho aktivácii zaručí, že počas siedmich rokov budú mať zahraniční pracovníci štvorročné obmedzenie k britským zamestnaneckým dávkam.

Cameron zároveň zdôraznil, že jeho krajina nikdy neprijme euro, pričom táto dohoda znamená “životnú ochranu” pre ekonomiku ostrovnej krajiny. Dodal, že reformná zmluva s EÚ zaručí, že pojem “stále tesnejšej únie” nebude platiť pre Britániu.

Dohodu, ktorá vznikla po dvojdňovom maratóne rokovaní lídrov EÚ a ktorá sa v sociálnej oblasti v podobe znižovania prídavkov na deti zahraničných zamestnancov vzťahuje na všetky členské štáty EÚ, v legislatívnej podobe navrhne Európska komisia. Následne ju bude musieť odobriť Rada EÚ a tiež Európsky parlament.

Európski lídri s britským premiérom Davidom Cameronom uzavreli “spravodlivú kompromisnú” dohodu, s ktorou bude môcť presadzovať zotrvanie Británie v bloku, vyhlásila v piatok večer na záver summitu EÚ v Bruseli nemecká kancelárka Angela Merkelová

“Verím, že týmto sme Davidovi Cameronovi dali balík, s ktorým môže viesť v Británii kampaň za zotrvanie Británie v EÚ,” uviedla Merkelová novinárom po skončení dvojdňového summitu, na ktorom dominovala otázka Britániou požadovaných reforiem.

Merkelová síce dohodu s Britániou privítala, zároveň však priznala, že niektoré kompromisy sa jej neprijímali jednoducho. To platí predovšetkým pokiaľ ide o cieľ “stále tesnejšej únie”, od ktorého sa teraz Londýn odklonil. “Ide o emocionálnu záležitosť. Patrím k tým, ktorí sú za pokračujúcu integráciu,” dodala.

Členstvo v EÚ je niečo, čo má podľa Merkelovej “veľkú hodnotu”, predovšetkým v časoch turbulencií a neistoty vo svete, cituje ju agentúra DPA. “Želám Davidovi Cameronovi v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch všetko najlepšie.”

Referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii sa uskutoční vo štvrtok 23. júna. Rozhodla o tom britská vláda na svojom dnešnom mimoriadnom zasadaní v Londýne, informoval priamo pred jej sídlom na Downing Street 10 premiér David Cameron

V krátkom vyhlásení Cameron uviedol, že v predreferendovej kampani bude presviedčať Britov, aby hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ.

Británia sa podľa Camerona blíži k jednému z najdôležitejších rozhodnutí vo svojich moderných dejinách. Premiér ďalej uviedol, že “nemá rád Brusel”, ale “má rád Britániu”. Dodal, že úloha reformovať Európsku úniu sa ešte neskončila.

Odchod z EÚ by podľa britského premiéra ohrozil ekonomickú a národnú bezpečnosť Spojeného kráľovstva. “Osobitný štatút” znamená, že Veľká Británia sa nebude podieľať na tých projektoch EÚ, z ktorých nebude mať prospech, pričom menoval spoločnú menu euro a európsku armádu.

Jednotliví ministri sa budú môcť v kampani vyjadrovať slobodne, ale jeho zodpovednosťou ako predsedu vlády je “jasne hovoriť o tom, čomu verím a čo je správne pre túto krajinu”.

V prejave Cameron tiež uviedol, že Británia bude bezpečnejšia v reformovanej Európe, pretože bude môcť spolupracovať s európskymi partnermi v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Spojené kráľovstvo bude silnejšie v EÚ aj preto, že bude môcť robiť “dôležité rozhodnutia” o obchode a bezpečnosti ako súčasť tohto bloku. Londýn bude mať tiež prístup k voľnému obchodu v rámci jednotného trhu.

Na tému tzv. brexitu nemajú jednotný názor ani ministri Cameronovej vlády. Napríklad ministerka životného prostredia Liz Trussová je proti brexitu, šéfka rezortu energetiky Andrea Leadsomová či ministerka pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Justine Greeningová ho podporujú. Výsledok hlasovania je neistý aj podľa prieskumov verejnej mienky.

Británia je členom EÚ od roku 1973 – vtedy sa však ešte nazývala Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Briti už v roku 1975 veľkou väčšinou rozhodli v referende o zotrvaní v EHS.

Kompromisný návrh dohody dosiahnutej v piatok na summite dvadsaťosmičky v Bruseli upravuje vzťahy medzi Londýnom a EÚ na základe Cameronových požiadaviek. Nimi chcel okrem iného zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok v Británii. Nasledujúcich sedem rokov bude môcť Londýn požadovať štvorročné obmedzenie sociálnych benefitov pre prichádzajúcich zamestnancov z iných krajín EÚ a obmedziť prídavky pre deti zahraničných zamestnancov, ktoré nežijú v Británii. Pre zahraničných pracovníkov, ktorí už v krajine pôsobia, sa pravidlo o znížení detských prídavkov bude týkať až od roku 2020. Novinkou, ktorá sa dostala do dohody, je, že obmedzenie sociálnych benefitov môžu využiť tiež ostatné členské štáty EÚ.

Návrh ešte musí schváliť rada ministrov a zaťažkávacia skúška ju čaká v Európskom parlamente.

K ďalším oblastiam, ktoré Cameron navrhoval upraviť, sú vzťahy medzi členskými a nečlenskými štátmi eurozóny, konkurencieschopnosť EÚ a posilnenie právomocí národných parlamentov.

http://www.hlavnespravy.sk/cameron-je-rad-ze-britania-nebude-v-europskom-superstate/746889

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.