Ďaľší dôkaz, prečo treba voliť M. Kotlebu: Fico doma napína svaly, žaluje EÚ a stavia plot: Mali by ste ale vidieť, čo hovorí v Bruseli

Zničí Merkelová kontinent s 500 miliónmi obyvateľov? Zatiaľ je na dobrej ceste

Fico doma napína svaly, žaluje EÚ a stavia plot: Mali by ste ale vidieť, čo hovorí v Bruseli
BRATISLAVA – V Bruseli jedno, na Slovensku druhé. Aj tak by sa dala charakterizovať rétorika premiéra Roberta Fica pri téme utečenci. Zatiaľ čo s výsledkami rokovaní na summitoch súhlasí, na Slovensku sa tvrdošijne stavia proti prijímaniu utečencov. Čo hovoria na to záznamy z oficiálnych dokumentov?
Kotleba Najvyssi casvystupit z EU

POZOR! Do slovenských kasarní v Liptovskom Petre prichádza denne v noci cez Ukrajinu z Turecka 1000 migrantov!

„Kvóty nebudeme nikdy rešpektovať,“ opakuje stále náš premiér Fico. To, že sú utečenci hlavný pilier predvolebnej kampane Smeru, pochybuje iba málokto. Kvôli utečencom Slovensko žaluje Európsku úniu, vyvoláva pohoršenie u európskych socialistov a najnovšie už aj začína stavať na hraniciach plot. Jednoznačná rétorika pre svojich voličov na Slovensko však kontrastuje zo záverov rokovaní na európskych summitoch.
kotleba3

Dokument odsúhlasil

Ešte v decembri 2015 bol summit ohľadom riešenia utečeneckej krízy. Na ňom sa zúčastnil aj Robert Fico, aby súhlasil so závermi dohody. Dokument záverov rokovaní Rady je na ich webe. V bode H sa píše: „Všetky prvky dohodnuté v decembri minulého roku vrátane rozhodnutí o premiestnení a opatrení na zabezpečenie návratu a readmisie by sa mali rýchlo vykonať.“ Upozornil na to Róbert Žitňanský z denníka N.
Vycisteny letak

Zaujímavý je fakt, že po minulotýždňovom summite hovoril Fico iba o tlaku na „premiestnenie“ utečencov, ktoré sa má udiať v dohodnutej podobe. Podľa dohody však Slovensko malo prijať 802 utečencov, ktorí by mali byť posúdení či dostanú azyl alebo ochranu. Zatiaľ sme však z úst premiéra nepočuli nič o tejto dohode, podľa ktorej by na Slovensko mohlo prísť niekoľko stoviek utečencov.
voľby-6-1024x480
Oficiálny protest nikde nie je

Úrad vlády sa pre denník bráni tým, že na decembrovom summite sa rokovalo o návrhu prerozdeliť 5 tisíc utečencov do konca marca s čím Slovensko a celá V4 nesúhlasili a dokument teda neschválili. No protestné hlasy zo strednej Európy nie sú nikde v oficiálnych záveroch či dokumentoch zverejnené.

Za zatvorenými dverami počas rokovaní sa môže udiať alebo vysloviť hocičo, čo by mohlo byť verejnosti skryté. Záverečné dokumenty však zaznamenávajú prípadný nesúhlas niektorého z členských štátov.
Pozvanka

Bez námietok?

„Výsledky hlasovania Rady sú automaticky zverejňované. Ak člen chce doplniť vysvetľujúcu poznámku k hlasovaniu, táto poznámka je verejná, ak sa rozhodnutie prijme. V ostatných prípadoch, keď vysvetľujúce poznámky nie sú automaticky zverejnené, môžu sa zverejniť na žiadosť člena,“ píše sa o pravidlách zverejňovania rokovaní.

Inými slovami, výhrady alebo námietky Fica by boli zaznamenané v oficiálnych dokumentoch. Zo záverov z posledných summitov tak výhrady Slovenska, napríklad voči prerozdeleniu utečencov, iba ťažko nájsť.

http://www.topky.sk/cl/10/1530599/Fico-doma-napina-svaly–zaluje-EU-a-stavia-plot–Mali-by-ste-ale-vidiet–co-hovori-v-Bruseli

 

Zničí Merkelová kontinent s 500 miliónmi obyvateľov? Zatiaľ je na dobrej ceste

Nemecká kancelárka jej autoritatívnym, monarchisticko-imperiálnym a samovoľným rozhodovaním je na najlepšej ceste doviesť celý európsky kontinent s jeho 500 miliónmi občanov do záhuby. Merkelová a jej služobníci v európskej komisii a parlamente dokázali za niekoľko mesiacov rozložiť EÚ do takej podoby, o ktorej sa zakladateľom únie ani len nesnívalo a deštrukcia nielen že pokračuje, ale doslovne naberá na obrátkach

Pred týmto pozadím sa vynára konkrétna otázka: „Má Európska únia v dnešnej podobe ešte vôbec budúcnosť a je prínosom pre jej členské štáty a ich obyvateľov, alebo je opak pravdou?“

Aj keď sa pri pokuse zodpovedať túto otázku nebudeme koncentrovať výlučne len na najaktuálnejšiu a najpálčivejšiu problematiku emigrantskej krízy, vynechať sa jednoducho nedá a patrí jej prvé miesto, pretože otriasa základmi nášho kontinentu.

Je všeobecne známe a verejne uznávané, že Merkelová svojou pozvánkou moslimských emigrantov otvorila brány únie dokorán a naďalej sa trucovito a ješitne zdráha jej chybu korigovať. Táto nereálna pozícia ju v rámci únie doviedla do totálnej izolácie v rámci kontinentu a aj jej posledný spojenec Rakúsko, opustilo jej samovražednú cestu a vracia sa ku realistickej pozícii.

Obrat Rakúska, ako dovtedy najvernejšieho spojenca Nemecka, nastal pomerne nečakane, no o to radikálnejšie. Krajina sa najskôr pripojila k požiadavkám krajín V4, chrániť teritórium EÚ alternatívne aj na vnútorných hraniciach, nakoľko nefunguje vonkajšia ochrana, a ako ďalší krok zaviedla obmedzujúce ročné a denné kvóty pre imigrantov. Podľa vzoru V4 a jej konferencii v Prahe spoločne s Bulharskom a Rumunskom o pomoci pri ochrane macedónskych hraníc, iniciovalo Rakúsko spoločné stretnutie s balkánskymi štátmi za tým istým účelom.

Tvrdá kritika z Nemecka nedala na seba dlho čakať. Paradoxné a dokonca až schizofrenické je správanie sa Nemecka. Namiesto kritiky Rakúska a V4ky by sa dala očakávať skôr pozitívna reakcia, nakoľko tieto krajiny riešia nepriamo aj problém Nemecka s nekonečným prílevom ilegálnych imigrantov. No namiesto zastavenia tohto prúdu požaduje Merkelová spolu s reprezentantmi EÚ ešte stále prerozdeľovanie do jednotlivých štátov. Je absolútne jasné, že keď sa nám nepodarí prílivovú vlnu nielen obmedziť, ale zastaviť, by mohol byť rozpad Európy len otázkou času, nakoľko divergencia štátov EÚ pokračuje.

Môžeme konštatovať, že doterajšia bruselská emigrantská politika nepriniesla EÚ žiadne pozitívum, skôr naopak

Ako sa ale EÚ javí v iných oblastiach? Napríklad v hospodárstve?

Európska únia sa „vypracovala“ k neúnosnej a neakceptovateľnej diktatúre technokratov, ktorá tvrdo presadzuje len hospodárske a politické záujmy silných členov a to najmä Nemecka. S takýmito silnými hráčmi je únia ochotná dohodnúť a odsúhlasiť aj iné pravidlá ako tie, ktoré platia pre malé štáty – viď BREXIT. Malé štáty, ako naše Slovensko, by mali slúžiť len na prikyvovanie a odsúhlasovanie ich záujmov. A tieto záujmy sú v prvom rade hospodárskeho charakteru, ako napr. projekt dodávky plynu Nord Stream II.


Napriek rozhodnutiu EÚ o diverzifikáciu v oblasti energetiky bol tento projekt odsúhlasený z toho profitujúcim Nemeckom na realizáciu. Projekt, ktorý vynechá z procesu tranzitu zemného plynu všetky doteraz zapojene východoeurópske štáty a spôsobí im tým značné hospodárske straty. Protesty postihnutých krajín, ku ktorým sa pridalo aj Taliansko, sú tvrdo ignorované.

Ďalším negatívnym hospodárskym príkladom by mohla byť tzv. záchrana Grécka pred krachom, ktorý tvrdo a bezohľadne presadila Merkelová a jej európski politici ako Juncker a Schulz. Že sa tu ale pod pojmom „záchrana Grécka“ jednalo len o záchranu nemeckých a francúzskych bánk, na ktorú sa poskladali daňovníci členských krajín a z ktorej nemali grécki občania žiadny prospech, sa na verejnosti zahmlieva.

Aj keď Slovensko samozrejme aj z určitých hospodárskych a investičných akcií profitovalo a profituje, jedná sa tu čiste o privátne podniky, ktoré využívajú ich investičné možnosti. Konajú tak ale samozrejme z dôvodu ich vlastného zisku a nie zo sociálnej angažovanosti a súcitu voči našej krajine.

V medzinárodných hospodárskych aktivitách a obchode nás EÚ donútila ku absolútne nezmyselným hospodárskym sankciám voči Ruskej federácii. Výsledkom pre nás je strata mimoriadne dôležitého a silného obchodného partnera, ktorá nám spôsobila nie len signifikantné ekonomické straty, ale odráža sa to negatívne aj v politických vzťahoch. Hystéria EÚ voči ruskému prezidentovi a jeho až kvázi demonizácia nám dlhodobo preruší naše hospodárske záujmy. Rusko je donútené hľadať si nových partnerov a zrejme sa potom už nebude vracať ku starým bývalým partnerom, čím bude pre nás ruský trh stratený.

Aj z pohľadu hospodárskej politiky môžeme teda konštatovať fakt, že hospodárska politika európskej únie je pre nás viac škodlivá ako pozitívna. Pozitívne efekty prináša len spolupráca na úrovni privátnej angažovanosti a investícií a aj tu obmedzuje EÚ jej stovkami absurdných byrokratických predpisov a nariadení rozvoj možného potenciálu

V politickej oblasti plánuje EÚ zrušiť národné štáty, ich vlastné historické a kultúrne identity a zrealizovať aj prostredníctvom sociálneho inžinierstva akýsi „superštát“, v ktorom bude zmiešané obyvateľstvo vychovávané na základe genderovskej ideológie a bude sa nachádzať pod absolútnou kontrolou vedenia „štátu“.

Už dnes môžeme sledovať skutočnosti, ktoré nám tento cieľ potvrdzujú. Či už je to všade prítomná cenzúra pod rúškom tzv. politickej korektnosti, kontrola a sledovanie občanov, umiestňovanie špionážnych programov do počítačov a mobilov občanov na sledovanie ich aktivít, alebo snaha o zrušenie bankoviek a zákaz platieb v hotovosti.

Najmä zrušenie peňazí v hotovosti skrýva enormný potenciál kontroly a ovládania ľudí. O každom jedincovi bude známe kde, čo a za koľko kupuje, ako sa správa investične a kde má aké záväzky a povinnosti. Nebude cesta sa takejto totálnej kontrole vyhnúť. Štát bude mať neobmedzený dosah na naše financie a môže nimi disponovať ako sa mu zapáči.

Výsledkom politiky EÚ nie je viac demokracie a slobody pre jednotlivca, ako to deklaruje, ale práve toho opak. Jej výsledkom je neúprosná a všade prítomná diktatúra.

Za takýchto okolností je oprávnené existenciu EÚ v terajšej podobe spochybňovať. Keď by mala byť táto inštitúcia zachovaná, tak by potrebovala rozsiahle reformy, no určite nie v zmysle jej predstaviteľov, ktorí už tiež síce konštatovali, že Európa má obrovské problémy, no na ich odstránenie požadujú ešte viacej Európy. Skutočne zvláštna požiadavka

Na riešenie európskej krízy potrebujeme práve opak. Musíme vrátiť členským štátom ich kompetencie naspäť tak, aby mohli samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti, čo neznamená, že automaticky sa vrátime do čias rozdelenej Európy. Veď, koniec koncov, Európa (vtedy ešte len západná) a jej obyvatelia prosperovali najviac v časoch Európskeho spoločenstva, ktoré bolo založené na dobrovoľnej hospodárskej a colnej únii a nie na omnipotentnej ale nekompetentnej európskej komisii.

No každá kríza nám prináša aj niečo pozitívne, formy nových ideí a možnosti obrody. A tu prichádza na rad naša V4-ka, ktorá ma teraz reálnu šancu z tejto krízy získať pozitívne prvky a vytvoriť si v Európe nové a rešpektované postavenie. Nielen v emigrantskej kríze sa správajú vlády východoeurópskej skupiny štátov zodpovedne a chránia záujmy svojich občanov. Ich vzor nasledujú aj balkánske štáty a Rakúsko. Tu sa nám vytvára silné regionálne zoskúpenie, ktoré by mohlo tvoriť akési jadro novej obrodenej Európy.

No aj po hospodárskej stránke môžu byť naše krajiny V4-ky európskym pólom ďalšieho stabilného rozvoja. Zakiaľ štáty západnej Európy, okrem Nemecka, ktoré žije na úkor ostatných, bojujú už dlhší čas s hospodárskymi problémami a recesiou, sa východoeurópskym štátom v tejto oblasti darí a zaznamenávajú každý rok pozitívne indikátory merajúce hospodársky vývoj.

Máme skutočne dosť dôvodov na to, aby sme sa nedali vydierať, ale vystupovali hrdo a sebavedome voči EÚ ako rovnocenní partneri. Chopme sa našich možností a schopností a premeňme spolu s našimi partnermi krachujúcu Európu na Európu životaschopnú a prosperujúcu. Zachráňme si naše korene, našu históriu a kultúru, čím preukážeme aj úctu k našim predchodcom. Stojí to za to a budúce generácie nám budú ďakovať.

Vilibald Kičin
http://www.hlavnespravy.sk/znici-merkelova-kontinent-s-500-milionmi-obyvatelov-zatial-je-na-dobrej-ceste/748965

Milí priatelia, ako viete, vláda SR odmietla dať dotácie na VÚC Banská Bystrica z dôvodu vraj “nevhodného” župana Ing. Mariana Kotlebu. Máme na vás prosbu: V týchto dňoch prebieha hlasovanie o dotáciu na opravy fresiek vybratých kostolov na Slovensku. Medzi ne patrí aj kostol sv. Martina v obci Čerín pri B. Bystrici (na obr.). Správcom farnosti je obetavý kňaz a môj kamarát vdp. Dušan Mesík.
3838-cerin_thumb

Kostol sv. Martina je umelecko-historický skvost prevyšujúci celoslovenský význam. Nachádza sa na vyvýšenom mieste nad Čerínom a spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, zďaleka viditeľnú /v súčasnej dobe v noci osvetlenú/ Kostol sv. Martina v Čeríne pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu.

Nižšie je uvedený link Nadácie Všeobecnej Úverovej Banky, cez ktorú sa hlasuje, ktorý kostol dostane dotácie na reštauráciu fresiek.

ONLINE súboj sa vyostruje medzi Banskou Bystricou (KOTLEBA) a Prešovom (KDH) Hlasujte až do 29. februára 2016! Počet hlasov aktualizovaný každú hodinu! Klikni na:

https://www.vub.sk/fresky/

Čerín
ČERÍN

Kostol sv. Martina, biskupa

Počet hlasov : 3167
VIAC
HLASOVAŤ
*********************************************************************************************************************
Hlasovanie: Otvor si uvedený link, kde nájdeš spôsob ako hlasovať. Potom si klikni hlasovanie na freske Čerín, kostol sv. Martina. Podpor starobylý kostol a naprav tak aj diskrimináciu vlády SR župy Banská Bystrica! Hlasovanie môžeš priebežne sledovať na uvedenej linke. Anton Selecký

http://www.magnificat.sk/aktualne-marian-kotleba-volte-podla-srdca-nie-podla-prieskumov/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.