Veľký úspech AZN! NRSR schválila príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu, ktoré ako prvý navrhoval predseda AZN. Hlasovalo sa aj o zákone na ochranu nedele. Iba poslanci OĽANO, ĽSNS a SME rodina hlasovali „ZA“

Keď komunistický „socialista“ nie je to isté, čo socialistický kapitalista
Poslanci OĽANO sa v otázke podpory ich návrhu zákona na ochranu nedele vždy, a takmer výlučne spoliehajú len na pomoc poslancov ĽSNS. Inak by totiž v hlasovaní nezískali podporu asi ani dvadsiatich poslancov NRSR.

 Ale naopak „kresťania“ z OĽANO za podobný návrh zákona na ochranu nedele z dielne ĽSNS hlasovať zrejme nebudú ani v tedy, keby ich o to žiadal aj samotný posol z neba. Zrejme si myslia, že to číslo „33“ je dostačujúce a o pól roka bude stačiť, ak si s rovnakou vervou celý proces v NR SR zopakujú. Akoby vôbec nebolo dôležité zvíťaziť, ale iba zúčastniť sa. Asi preto sa získať podporu u iných strán ani neusilujú. Komunisti (socialisti) zo strany SMER SD a ich satelitov teda aj naďalej občanom Slovenskej republiky pracujúcim v supremarketoch, nedoprajú aspoň ani len ten jeden deň odpočinku v týždni, hoci ich kolegovia – socialisti v EÚ, sú naopak prosociálnejší a nedeľný pokoj doprajú zamestnancom aj v iných odvetviach hospodárstva. Nuž, komunistický „socialista“ asi nie je to isté ako socialistický kapitalista. A ten „každý pracujúci človek, čo by mal mať nárok na voľno“, je zase kdesi na poslednom mieste ich záujmu.

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).

V poslednej dobe rezonuje v spoločnosti debata týkajúca sa práce zamestnancov počas dní, kedy by každý človek mal mať nárok na voľno. Venovať sa rodine, deťom, svojím koníčkom či záľubám, prípadne len oddychovať; to sú len príklady činností, ktoré sa tradične vykonávali v nedeľu. Rozvojom obchodu a predlžovaním otváracích hodín za posledné roky sa však nedeľa zaradila medzi klasické pracovné dni, až sa Slovensko stalo rekordérom v práci v nedeľu – štatisticky každý piaty Slovák trávi nedeľu v práci, najviac zo všetkých európskych krajín. Pritom firmy, v ktorých Slováci pracujú, majú prácu v nedeľu vo svojich materských krajinách obmedzenú.

Hlasovanie podľa klubov TU:  Poslanci NR SR hlasovali aj o zákone na ochranu nedele. Iba poslanci OĽANO, ĽSNS a SME rodina hlasovali „ZA“. „Liberáli“ zo strany SAS a socialisti zo Smeru SD, SNS a MOSTu Híd by občanom žiaden odpočinok po celotýždennej práci nedopriali

 

Podľa „liberálov“ zo SAS si priplatky za prácu v sobotu a v nedeľu pracujúci občania Slovenska zrejme nezaslúžia
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír
Petrák predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

V záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky sa navrhuje upraviť výšku niektorých mzdových zvýhodnení za prácu a zaviesť nové mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu. Zároveň sa navrhuje riešiť niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžadujú poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch.

V oblasti odmeňovania zamestnancov sa navrhuje
– zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia poskytovaného za nočnú prácu zo súčasnej sadzby 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu,
– zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok zo súčasnej sadzby 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % priemerného zárobku zamestnanca,
– zaviesť nové osobitné mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu, za ktorú by zamestnancovi popri dosiahnutej mzde malo patriť mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu má za cieľ zvýšiť mzdové ohodnotenie nočnej práce a súčasne napomôcť zníženiu rozsahu tej nočnej práce, ktorá je nadbytočná a nie je nevyhnutná nakoľko podľa údajov Eurostatu má Slovenská republika najvyšší podiel počtu zamestnancov zo všetkých štátov Európskej únie, ktorí pravidelne vykonávajú prácu v noci (až 16,4 % zamestnancov v SR, pričom priemer za 28 štátov EÚ je len 6,1 %).
Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok reaguje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku. Naproti tomu zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nemohol pracovať, dostane náhradu vo výške 100 % priemerného zárobku alebo sa mu jeho mesačná mzda nekráti.

Zákonník práce v súčasnom znení neupravuje mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Nutnosť práce v sobotu, ale najmä v nedeľu je zásahom do rodinného života, nakoľko zamestnanec by v tieto dni mal užívať dni pracovného pokoja. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu je jedným z opatrení s cieľom kompenzovať prácu aj v tieto kalendárne dni a súčasne znížiť rozsah výkonu práce v tieto dni.
V súvislosti s výkonom prác na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa navrhuje zabezpečiť aj „mzdové“ zvýhodnenie za nočnú prácu, za prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon aj týmto zamestnancom. Účelom je zabrániť zneužívaniu prác vykonávaných „na dohodu“ na výkon prác najmä počas sobôt, nedieľ, vo sviatok ale aj v noci.

Ďalšie navrhované úpravy sa týkajú nárokov zamestnancov – občanov tretích štátov zamestnávaných zamestnávateľmi usadenými v treťom štáte v prípade, že majú dočasne vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, povinnosti neponúknuť pri dojednávaní mzdy v pracovnej zmluve základnú zložku mzdy v sume nižšej ako je suma základnej zložky zverejnená v ponuka zamestnania, vypustenia povinnosti uvádzať niektoré údaje v potvrdení o zamestnaní, úpravy nárokov v prípade pracovnej pohotovosti mimo pracoviska v osobitných prípadoch, doplnenia možnosti vyplácať mzdu za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna a zákazu uplatňovať normy spotreby práce, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

Tretie čítanie, výsledok hlasovania TU:  Podľa „liberálov“ zo SAS si priplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a vo sviatok pracujúci občania Slovenska zrejme nezaslúžia