Nedajte si Slovensko! Nedovoľte, aby vám politická korektnosť, pseudotolerancia a multikulturalizmus prerástli cez hlavu, hovorí známy kritik islamu Bill Warner

Dalajláma je slabý. Nemôžem ho vnímať ako lídra, lebo nie je statočný. Rovnako ako pápež si nepripúšťa realitu. Ak by tak urobil, asi by sa zbláznil. Zistil by totiž, že kresťanský svet začal ideologickú vojnu prehrávať. A to na celej čiare, hovorí pre PL kontroverzný zakladateľ Centra pre štúdium politického islamu Bill Warner.

 Nedajte si Slovensko! Nedovoľte, aby vám politická korektnosť, pseudotolerancia a multikulturalizmus prerástli cez hlavu, hovorí známy kritik islamu Bill Warner
Foto: Jan Rychetský
Popis: Americký odborník na politický islam Bill Warner

Ľudia vás označujú za islamofóba, a preto vás niekedy odsudzujú. Čo vy na to?

Fób evokuje, že ste blázon. Ale v Koráne sa píše, že ak nebudem ticho, môžem byť sťatý, nemám sa teda báť? Je to fóbia alebo strach, že ma desí doktrína džihádu a slepých nasledovateľov učenia proroka Mohameda? Kamarát, ktorý slúžil v armáde, mi raz povedal: Strach je dobrý, raz ti môže zachrániť život… Povedal by som teda, že som koránofób. Alebo sunnofób.

Venujete sa politickému islamu. Čo si pod týmto pojmom máme v zásade predstaviť?

Politickým islamom nazývam tú časť islamu, ktorá sa zaoberá neveriacimi, teda káfirmi. Islam ako náboženstvo ma vôbec nezaujíma. Je zaujímavé, že tá časť politickej doktríny, ktorá hovorí o neveriacich, je väčšia než tá, ktorá je venovaná náboženstvu.

Prečo vás zaujíma práve islam? Je to také neobyčajné, že 51 percent islamskej doktríny rieši vzťahy s nemoslimami, teda káfirmi?

Na islame ma zaujíma politika, nie náboženstvo. Nečakám moslimské nebo ani sa nebojím moslimského pekla. Štúdium islamskej doktríny je dosť výnimočné a pomerne jedinečné. Islam je sui generis, jediný svojho druhu. Nie je s ničím analogický. Čo sa možno na povrchu javí ako podobné, sa pod ním ukáže byť veľmi odlišné.

Prečo je podľa vás nebezpečný?

Začneme životom proroka Mohameda. Ten v Mekke dlhé roky hlásal náboženstvo – islam – a presvedčil 150 Arabov, aby sa stali moslimami. Po nátlaku obyvateľov odišiel do Mediny, kde sa z neho stal politik a džihádista. Keď zomrel, všetci Arabi na Blízkom východe boli moslimami.

Koľko percent textu nám môže reálne naháňať strach?

Ľudia sa často snažia spoznať islam prostredníctvom Koránu, ten však tvorí len 14 percent islamskej doktríny a nie je jednoduché ho pochopiť. Kľúčovú úlohu pre pochopenie islamu hrá prorok Mohamed. O Mohamedovi sa môžeme dočítať v jeho životopise – síre – a v textoch o jeho tradíciách v hadísoch. V ranom Koráne, napísanom v Mekke, sa o džiháde nehovorí prakticky vôbec. V neskoršom Koráne, už z Mediny, pokiaľ ma pamäť neklame, je až 20 percent textu venovaného džihádu. Džihádom sa zaoberá celkovo až 31 percent textu celej tejto trilógie.

Dá sa teda islam, náboženstvo, rozdeliť na vieru, ktorá podľa vás nebezpečnou nie je – a politický systém, ktorý, naopak, takým je? Nie je to jeden celok?

Samozrejme, že je, ale tento celok má dvojitý charakter, istú formu dualizmu. Je to jedna jednotka, ktorá má dve tváre. Dve rozdielne podoby, ktoré sa však dajú ľahko rozpoznať. Dva spôsoby prejavu a výkladu. Jeden je neškodný, no druhý ovládol spoločnosť, do ktorej sa prisťahoval.

Nedá sa teda islam ako náboženstvo zlúčiť s islamizmom, teda tým politickým systémom?

Rozdelíme si to takto. V niektorých mestách vychádzajú moslimovia do ulíc, aby sa pomodlili. Modlitba je náboženstvo. Obsadenie ulice je však politika. V jednom čine teda máme náboženskú i politickú zložku. Obsadenie ulice by sme však nemali ospravedlňovať tým, že sa na nej niekto modlí. Ak im to zakážeme, obmedzíme politický akt, nie náboženskú slobodu.

Neprináša smrť až človek, fanatik, džihádista?

Všetci moslimovia súhlasia s tým, že niet iného boha ako Alaha a že Mohamed je jeho prorokom. Korán nám v 91 veršoch hovorí, že každý moslim má čo najvernejšie napodobňovať život Mohameda.

Mohamed bol duchovný človek a zároveň džihádista. Islam je náboženstvo mieru a politika džihádu. Mal by nás zaujímať už len preto, lebo jednou z kľúčových vecí je káfir, teda neveriaci. Teda ja i vy.

Je džihád len násilný, teda vojna proti káfirom, proti neveriacim?

Veľmi dobrý postreh. Existujú štyri formy džihádu. Džihád vedený mečom, to je to, čo vidíte večer v správach, ale to je najmenej nebezpečná forma. Potom je tu džihád peňazí, forma vplyvu – financie ako zbraň. Zostáva džihád písmom a jazykom, teda presviedčanie. Nie všetky formy džihádu sa zdajú na prvý pohľad nebezpečné. Väčšinou sa zaujímame o ten prvý spôsob, ale tie ostatné sú v konečnom dôsledku oveľa nebezpečnejšie. Ide im totiž o zmenu toho, na čom je založená spoločnosť, prípadne vláda krajiny, do ktorej šíritelia prišli.

Majú obyčajní moslimovia na výber, či sa vydajú cestou náboženskou, praktikovania viery v pokoji, alebo cestou džihádu?

Moslimovia majú na výber z viacerých možností. Môžu si zvoliť pokojný a slušný život alebo ten politický, ktorého zmyslom je presviedčanie a vojna. Ako švédske stoly. Vyberte si, na čo máte práve chuť.

Žijú všetci podľa práva šaría?

Čím viac islamu moslim praktizuje, tým je lepším moslimom, ale samozrejme, že nie všetci tak žijú. Mali by nás preto znepokojovať hlavne tí, ktorí tak robia. Šaría potláča akékoľvek kritické myslenie a zakazuje slobodu prejavu alebo vierovyznania.

Nájdeme šaríu aj dnes v západnom civilizačnom systéme?

Formálne nie, ale pokiaľ mám hovoriť za USA, tak neformálne tam už súčasťou spoločnosti istý čas je. Moslimovia majú viaceré špeciálne výnimky. Pozrime sa aj na Veľkú Britániu. Kým tam prišli moslimovia, mal jeden muž vždy len jednu ženu. Keď sa tam prisťahuje moslim dnes, pokiaľ tomu dobre rozumiem, majú všetky jeho manželky napríklad nárok na sociálne dávky. Šaría obsahuje veľa vecí, ktoré sú v rozpore so základnými európskymi princípmi. A zavádza sa evidentne spôsobmi, ktorým úplne nerozumieme.

Sám hovoríte, že ten celý systém je dvojaký, má svoj mierny i svoj totalitný prejav. Myslíte si teda, že sa šaría snaží pozvoľna dostávať do západných civilizačných štruktúr – a meniť ich na svoj obraz?

Stručne? Áno. Hovorím tomu plíživá šaría. Zavádza sa krok za krokom.

Aké je skutočné postavenie žien v tých textoch? Vo vzťahu k mužom? V rámci (ne)rovnosti? Niečo iné je interpretácia a niečo iné zasa konkrétne texty, keď ide o tento vzťah muž – žena.

Ak ide o vzťah k ženám, prístup v textoch je opäť dvojaký. V jednom hadíse sa podľa Mohameda hovorí, že „nevztiahneš ruku na svojich poddaných“, čo znamená „nebi ženu“. Ale zasa v inom hadíse sa píše, že „nikdy sa muža nepýtaj, prečo bije svoju ženu“. V Koráne sú dokonca verše, ktoré hovoria o bití žien, a v textoch o šaríi sú opisy toho, ako biť ženu v súlade s týmto právom. Čo je teda správne? A ako sa teda máte správať? Je to ako so studenou a teplou vodou. Ktorú chcete?

Ako vysvetlíte tú samotnú dvojakosť, ktorá je zakódovaná už do základov textu? Prečo to tak je?

S týmto systémom je to neoddeliteľne späté. Keďže Mohamed je Alahov prorok a jeho život, ktorý je príkladom pre každého moslima, mal dve oddelené fázy, je dvojakosť tejto doktríne akoby vlastná.

Čo je podľa vás cieľom islamu všeobecne?

Aby sa celý svet modlil k Alahovi.

Koľko percent moslimov je džihádistov? Teda tých, ktorí sa snažia presadiť niečo násilné, čo s Koránom z Mekky nemá nič spoločné?

Závisí od toho, aký typ džihádu máte na mysli. Pozrime sa napríklad na džihádistický čin, ktorý na prvý pohľad vyzerá mierumilovne. Krv sa pri ňom neprelieva. V USA prebehli prezidentské voľby a ukázalo sa, že moslimovia vložili veľa peňazí, až nejakých 20 miliónov dolárov, do kampane Hillary Clintonovej. Je to teda džihádistický čin. Niekto sa totiž snažil ovplyvniť voľby. Je to nebezpečné v tom zmysle, že bude preliata niečia krv? Nie. Ale je to nebezpečné, pretože prišlo ku kupovaniu politického vplyvu na možnú prezidentku USA. Je to krásny príklad, ako môže vyzerať hrozba toho najhoršieho zo strany moslimských bratstiev aj bez násilia.

V čom vidíte hlavný rozpor so západnými slobodami a právom? Skutočne sú tie dva systémy nekompatibilné? Nemôžu teda byť spolu v nejakom pokojnom, miernom a inšpiratívnom spolužití?

Preskúmajme hlavný rozumový a etický princíp toho, čomu hovoríme západná civilizácia. Jeho základom je z pohľadu rozumového kritické myslenie. Argumentácia na základe dôkazov, vedecký postup. Ak sa na to pozrieme z etickej stránky, platí zlaté pravidlo „správaj sa ku mne tak, ako by som chcel ja“ – a to isté platí opačne. Tieto princípy však v islame neexistujú. Kritické myslenie je zakázané, pretože nie sú povolené žiadne myšlienky, ktoré prekračujú doktrínu vyloženú v Koráne a v Mohamedovej sunne. Etické princípy islamu sú dvojaké. V islame žiadne zlaté pravidlo nie je. To, ako sa moslim k niekomu správa, závisí od toho, či ten druhý je tiež moslim. Dokážu teda takéto dva svety spoločne existovať? Môže autoritatívnosť koexistovať s vedeckým prístupom? Nemyslím si.

Dá sa islam zreformovať?

Ako by sa asi reformovalo niečo, čo je perfektné, univerzálne a večné?

To ale tvrdí len prorok Mohamed. Nemôžu to ľudia zmeniť?

Neviem. Ako zmeníte niečí život? Mohamed má byť dokonalý vzor. Žil príkladným moslimským životom. Ako sa to dá zmeniť? Odmietnutím Mohameda? To je jasné odpadlíctvo od viery a to sa trestá smrťou.

Chýba v tom systéme úplne kritické myslenie?

Samozrejme, že tam nejaké je, pretože žiadny moslim nepraktikuje islam úplne kompletne. Hlavný princíp však spočíva v tom, že nemôžete myšlienkovo ísť za hranice toho, čo je v Koráne a v sunne. Nemáte dovolené odporovať.

Rodiny, ktoré sem do Európy prichádzajú, sa podľa vás prispôsobujú, resp. praktikujú miernejšie alebo výraznejšie právne aspekty šaríe ako ich systému?

Čo robia moslimovia po príchode do Európy, je ich vec. Niektorí od viery odpadnú. Stanú sa ateistami alebo kresťanmi. Neviem, prečo sa tak rozhodnú, ale viem, že tu majú viac na výber než v Saudskej Arábii alebo v Sýrii. Vzhľadom na to, že ich sem chodí stále viac, by sme sa mali pýtať ich samých.

Aký je podľa doktríny právny vzťah medzi moslimom a káfirom?

Židovské právo nemá žiadne pravidlá okolo nežidov, moslimské, naopak, množstvo. Jedným z nich je, že by sme mali byť podrobení a máme vo všetkom nižšie postavenie. To nie je dobrý systém.

Islam je z veľkej miery o autorite…

Presne tak, islam je podľa vlastnej viery nadradený všetkým ostatným náboženstvám. Sám sa označuje za tú najvyššiu autoritu. Moslimovia musia vždy dominovať. Napríklad v Chicagu sú viaceré moslimské školy, kde podávajú len halal jedlo a deti tam nemôžu nosiť gumových medvedíkov ani cukríky Marshmallows, pretože by za to dostali poznámku. Takto to tam funguje. Je to neuveriteľné.

Môže fungovať islam ruka v ruke s demokraciou?

Islam je nezlučiteľný s demokraciou. Je postavený na úplne iných princípoch. V Amerike máme právo nastavené tak, že všetci sme si rovní pred zákonom. Ako by sme však tento model aplikovali na ľudí, ktorí si rovní nie sú?

Čo nám tým všetkým chce islam vlastne naznačiť?

V islame je to ako pri nejakom športovom zápase. Ak jedno mužstvo chce vyhrať a druhé remizovať, čo sa stane? To mužstvo, ktoré chce zvíťaziť, aj uspeje – a to, ktoré chcelo remizovať, prehrá. Takto dopadne aj kresťanstvo a naša spoločnosť, ak nič neurobíme a budeme naďalej strkať hlavy do piesku. Je to takéto jednoduché – a zároveň ťažké. Ja chcem, aby sme, Slovensko a svet, vyhrali!

Smeruje Európa k stavu, že sa raz môže ocitnúť pod nadvládou islamu? Nie je naša západná civilizácia dosť silná na to, aby tomu dokázala čeliť a tomuto vplyvu sa vedela ubrániť?

To záleží len na Európe, či chce existovať alebo nie. Chce Európa hovoriť moslimom, že ak budú biť svoje ženy, pôjdu do väzenia? Alebo si radšej vyberie multikulturalizmus a alibizmus? A povie im, že to robiť môžu, lebo je to ich kultúra? Mal by moslim v Európe mať dovolené odpadnúť od viery a zriecť sa islamu? Moslimovia hovoria, že nie, ale čo povie Európa? Starý kontinent má pred sebou množstvo kľúčových rozhodnutí. Európa je dnes silná – ale bude takou aj o sto rokov?

Je to, čo robí teroristická organizácia Islamský štát, ešte stále islamom?

Áno. Ak si prečítate časopis, ktorý Islamský štát vydáva, začudujete sa, že sexuálne otrokyne sú pre nich niečo úplne bežné. Všetci sme tým zdesení. Nechápeme, ako je možné, že mladé kresťanské dievčatá slúžia džihádistom ako sexuálne otrokyne – niekedy dokonca aj niekoľkým mužom naraz. Mohamed aj všetci jeho spoločníci mali sexuálne otrokyne. To znamená, že je to v Koráne. Sú teda sexuálne otrokyne v súlade s pravidlami islamu? Na sto percent. Islamský štát vykladá sexuálne otroctvo ako niečo, čo robí z chlapa dobrého moslima. Môžeme si o nich myslieť, že sú to zlí a zverskí ľudia. Podľa písma sú to však dobrí moslimovia.

Sú teda stúpenci Islamského štátu lepšími moslimami ako tí, ktorí sa chodia „len“ modliť do mešít?

Áno. Všetci sú to moslimovia, no jedni sú predsa len lepší ako tí druhí. Keď väčšina moslimov zomrie, dostane trest v podobe hrobu – a bude súdená. Keď však zomrie džihádista, v momente ide priamo do neba. A je úplne jedno, či sa počas života prejedal, pil, fajčil, alebo žil v akomkoľvek luxuse.

Pracujú džihádisti skôr individuálne alebo v skupinách?

V skupinách. Individualizmus nie je v islame vôbec dôležitý. Podstatná je uma, akási sila a moc skupiny, koordinácia a spolupráca viacerých na jednom spoločnom cieli.

Myslíte si, že útok na Charlie Hebdo i tie ďalšie boli z pohľadu džihádistov úspešné?

Veľmi úspešné. Celú Európu i svet poriadne vystrašili.

A budú podľa vás podobné akcie pokračovať?

Určite. Keď im to vyšlo raz, dvakrát, päťkrát, prečo by sa mali zastaviť? Všetky takéto činy slúžia pre ich vyššie dobro. A plnia účel.

Nesúhlasíte s výrokmi dalajlámu. Čo vám najviac prekáža?

Máte pravdu. Nesúhlasím s ním, lebo sa snaží islam zľahčovať. Nehovorí o islame pravdu.

Je vôbec možné zľahčovať niečo také ako islam?

Ak o ňom klamete, odmietate fakty a zamlčiavate pravdu, tak áno. Dalajláma je v tomto ako pápež. A ako drvivá väčšina náboženských lídrov v USA. Nechcú vidieť ani počúvať realitu.

Dalajláma učí o porozumení a tolerancii. Nesúvisí jeho postoj tak trochu aj s jeho posolstvom?

Dalajláma je slabý. Nemôžem ho vnímať ako lídra, lebo nie je statočný. Rovnako ako pápež si nepripúšťa realitu. Ak by tak urobil, asi by sa zbláznil. Zistil by totiž, že kresťanský svet začal ideologickú vojnu prehrávať. A to na celej čiare.

Prečo?

V dnešnej ideologickej vojne musíte byť bojovníkmi. Kresťania i budhisti na to však už akoby zabudli a doplatili na to svojím exodom z niekoľkých krajín, kde odpradávna tvorili väčšinu obyvateľstva. Islamu podobný osud nehrozí, je totiž veľmi mužným náboženstvom. Tam musíte byť mačom.

Zdá sa, že svetových duchovných vodcov nemáte príliš v láske.

Naši duchovní vodcovia sú v tomto smere hlúpi. Sú ignoranti a nechcú sa poučiť z minulosti ani súčasnosti. Všetci chcú byť dobrí a milí a odmietajú pohľad, o ktorom hovorím, a ak by čo i len pripustili, že na mojich politicky nekorektných rečiach je čo i len kúsok pravdy – ich svet by sa zrútil.

Je dnes islam skutočne takým veľkým problémom?

Islam predstavuje problém, akému liberalizmus nečelil ešte nikdy. Vždy nás učili, že by sme sa k menšinám mali správať slušne. Že sme si všetci rovní a že existujú isté slobody, bez ktorých si život nevieme predstaviť. To plne podporujem. Nemyslím si ale, že by sme niekedy čelili tomu, čomu teraz. Pretože islam je striktne neliberálny. Takže tu proti sebe máme ľudí, ktorí chcú prijať všetkých – a tých, ktorých hodnoty túto vieru priamo popierajú.

Ako vidíte budúcnosť islamu v Európe?

Ak proti islamu rázne nezakročíme a necháme ho sa vyvíjať tak ako teraz, môže sa pokojne stať, že tu raz budeme mať „arabskú Európu“. To isté hrozí aj Amerike.

Myslíte si, že sa to niekedy zastaví?

Pochybujem. Už 1 400 rokov prichádzame ako kresťania do kontaktu s islamom a ten robí stále to isté. My si slepo hovoríme, že „veď aj moslimovia sú milí ľudia, zmenia sa, budú iní“. To sa ale nestane. Nikdy.

Niektorí z nich sú skutočne chudáci, utečenci a vyhnanci odkázaní na našu pomoc. Čo s nimi?

Samozrejme, že aj dnes na Slovensku odvšadiaľ počúvate, že prichádzajú moslimovia, ktorí utekajú zo svojich domovov, sú zúfalí a šťastní, ak ich niekto prichýli. Sľubujú, že budú žiť podľa vašich pravidiel a zákonov, nebudú ich meniť ani si ich prispôsobovať na svoj obraz. No to je klam. Budú. Nič im nedlžíme. To, že prichádzajú z iných krajín? Ich problém. My máme tiež dosť vlastných.

Majú podľa vás krajiny zakazovať stavať na svojich územiach mešity?

Neviem, či by ich mali priamo zakazovať, ale mali by sme všetci vedieť, čo mešita je a čo sa v nej robí a deje. Presadzujem argumentáciu na základe faktov. Ukazujem ľuďom fakty a nechávam na nich, čo si z nich zoberú. Nemôžem ani nechcem nikomu hovoriť, čo má robiť.

Prečo toľká trpkosť?

Kedysi boli základom vysokoškolského štúdia otvorené debaty a dlhé rozpravy o čomkoľvek. Sloboda názoru. V súčasnosti je to však už len smutná minulosť. Nedovolia vám prísť na akademickú pôdu a polemizovať o veciach, v ktorých máme už dávno mať jasno. Nemôžeme hovoriť o islame, lebo by to niekoho mohlo uraziť. Kde sme?

Nemáte pocit, že by ste sa sám – možno aj nepriamo – podieľali na podnecovaní nenávisti k niektorým skupinám obyvateľstva?

Nie som nenávistný. Mojím jediným cieľom je vzdelávať. To je všetko, čo robím. Čo s tým ľudia urobia ďalej, je len ich vec. Niektorí sa nahnevajú, iní majú obavy. Ale neviem o nikom, kto by si prečítal moje materiály a potom urobil niečo zlé.

Čo hovoríte na Merkelovú a jej postoj k migrácii?

Je pozoruhodné, akí dokážu byť ľudia s vysokým IQ hlúpi… To je moja odpoveď. Sú vážne veci, ktoré Merkelová nechce vidieť. Neverím, že ona sama (aj) verí všetkému, čo hovorí.

Ako znie váš odkaz Slovákom?

Nedajte si Slovensko! Máte krásnu a dostatočne vyvinutú krajinu, aby vám to tu tajne riadil niekto zo Saudskej Arábie. Nedovoľte, aby vám politická korektnosť, pseudotolerancia a multikulturalizmus prerástli cez hlavu. Ochráňte si svoju vlastnú kultúru a spoločnosť, kým je ešte čas!

Autor: Martin Erdöfy

http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nedajte-si-Slovensko-Nedovolte-aby-vam-politicka-korektnost-pseudotolerancia-a-multikulturalizmus-prerastli-cez-hlavu-hovori-znamy-kritik-islamu-Bill-Warner-297996