Chodíme opatrne okolo, ako keby Boha vôbec nebolo

Varia sa horúce kaše, tvárime sa, že nie sú naše,
chodíme opatrne okolo, ako keby Boha vôbec nebolo.

 „Neverte, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievať a čo kto zasieva, to bude aj žať.“
/Galaťanom 6, 7 / Vidíme to veľmi plasticky v politike aj malého štátu, že „svet je v moci toho Zlého“ a „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ Sú to jasné upozornenia, a preto je až tragicky nepochopiteľné to neustále pokušenie koketovať s týmto svetom a stále jasnejšie a konkrétnejšie zrádzať Krista a jeho svätý ľud. Lebo aj tá svätosť a snaha o čestnosť, čistotu a ľudskú hrdosť sa ešte stále v tomto modernom a skorumpovanom svete napriek všetkému stále vyskytuje
a znovu sa tvorí a generuje. Duch svätý teda stále účinkuje a nekompromisne odhaľuje stále nové nezmysly.

V čase koka koly sa vyrábajú nové protokoly, z bosporskej vody sa varia medzikontientálne dohovory a úbohým ľuďom sa tlačia do hlavy stále modernejšie, humánnejšie, ale rovnako nezmyselné kaleráby ako hocikedy predtým.

Či už zbožňujeme rasu, robotnícku triedu, alebo takzvanú humanitu a ľudské práva na úplne všetko, stále rovnako sa rúhame nášmu Tvorcovi, Spasiteľovi a stále s väčším zrýchlením smerujeme k novodobému „Mene, tekel, fares.“ „Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“ a kto nie je s nami, zase s tými lepšími, je proti nám a ak ho nezlikvidujeme, účinne a naveky ho eliminujeme…

Dávajme si teda pozor, všetky nezmysly, ktoré podporujeme, alebo sa aspoň tvárime, že ich nevidíme, nám znovu a s rovnakými následkami ako v dávnej i nedávnej histórii, budú v krátkom čase spočítané, budeme zvážení a ukáže sa, že sme veľmi ľahkí, nezodpovední a ešte k tomu si nevidíme ďalej od nosa. Zapreli sme rozum, zbožňujeme konzum, aj tej mládeži čas letí, ktorá vôbec nechce deti. Ani bohovi sa nebudeme starať o druhých, o národ a štát a hlavne
nie o rodinu!

Zaujímame sa iba o samých seba a podrývame základy normálneho života, tri-
viálnej logiky a všetkých hodnôt. Pritom sa drzo spoliehame na ten dom na skale, ktorý sa nemôže zrútiť. Aj táto malá úvaha je možno ešte stále predčasnou výstrahou pred veľkým rúcaním a konečným pádom.

Spamätajme sa, moji milí, blížime sa k veľmi smutnej chvíli. Čudujeme sa, že čosi sa rúca a borí a pritom ignorujeme všetky poučenia, výchovy a školy. Neprestaňme patriť medzi Kristových verných, nezrádzajme ho za tridsať strieborných!

Vlado Gregor