Historik F. Vnuk: Vraždy nenarodených, kultúra smrti, írske referendum a situácia na Slovensku. Zastavia kresťania v NRSR šírenie kultúry smrti a genocídu na bezprecedentnej úrovni!

Jedným z najtragickejších javov súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s pravicovým liberalizmom.

Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrane ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Na mnohých miestach našej planéty už iba Cirkev nekompromisne obhajuje toto základné a prirodzené právo ľudskej bytosti.

Na ohavnosť tejto tragédie upozorňuje krátky príspevok M. Uhríka v nedávnom čísle Kultúry (č. 10/2018, s. 2), kde autor poukazuje na hrozné následky súčasného stavu, keď podľa “štatistík z Národného centra zdravotníckych informácií bolo v dôsledku umelého ukončenia tehotenstva na území Slovenska za posledných 60 rokov zabitých už viac ako 1 400 000 detí!”
Iný pohľad na túto masakru ponúka americký vedec a publicista Regis Nicoll, ktorý v svojom príspevku na túto tému (Crisis, 7. feb. 2018) kladie provokatívnu otázku: “Čo je najčastejšou príčinou smrti; infarkt, rakovina, malária, cukrovka…?” A odpovedá: “Ani zďaleka to nie je jedna z bežných chorôb, ale každoročne na svete vyše 56 miliónov ľudských životov je vyhasených umele a predčasne aborciami. Aborcie predstavujú vyšší počet zmárnených ľudských životov ako desať najzáhubnejších príčin smrti.

Polovičku týchto životov – približne 28 miliónov – predstavujú legálne aborcie. To je viacej než počet obyvateľstva celého austrálskeho kontinentu. Predstavte si, nie jedna krajina, ale celý svetadiel je legálne vyvraždený každý rok! To je genocída na bezprecedentnej úrovni!
Za posledných 40 rokov aborciám padli za obeť takmer dve miliardy nenarodených detí – teda toľko, koľko ľudí žilo pred sto rokmi na celej zemi. ”
Umelé prerušenie tehotenstva nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa vyskytuje v dejinách ľudstva od nepamäti. V poslednom storočí však táto hriešna prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa sociálne prijateľnou, legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne propagovanou a šírenou.

Interrupčné zákonodarstvo je jednou z vymožeností socialistického štátneho zriadenia, ktoré bolo uvalené na Slovensko v auguste 1950, keď parlament prijal zákon č. 86/1950. Tento zákon dovoľoval umelé prerušenie ťarchavosti v troch prípadoch: znásilnenie, ohrozenie života matky a v prípade genetickej poruchy plodu. V roku 1957 zákonom č. 68/1957 dôvody boli podstatne rozšírené a legálne aborcie boli povolené aj z ďalších “dôležitých príčin”. Posledné znenie zákona, prijaté 23. okt. 1986 – a v podstate platné dodnes – umožňuje interrupčný zásah prakticky “na želanie”.

V súčasnosti je prerušenie tehotenstva dovolené v prvých 12 týždňoch ťarchavosti. Jediným zmienky hodným obmedzením je predpoklad, že od predošlej aborcie uplynulo aspoň šesť mesiacov. Ale aj tu sú výnimky; v prípade znásilnenia, alebo keď je žena staršia než 35 rokov, alebo keď už má aspoň dve deti; v takých prípadoch aborcie sú legálne dovolené aj častejšie než každých šesť mesiacov. U dievčat mladších než 16 rokov, sa vyžaduje rodičovský súhlas. Pri 16- až 18-ročných dievčatách lekár je povinný informovať rodičov, ale ich súhlas sa nevyžaduje.

Výsledky takéhoto uvoľneného prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva sú katastrofálne. Od roku 1950 počet aborcií závratne vzrastal a dosiahol svojho vrcholu ku koncu osemdesiatych rokoch minulého storočia. Podľa oficiálnych štatistických údajov (Recent Demographic Developments in Europe: Demographic Yearbook 2002, Councilof Europe, 2003, „Slovak Republic,“) na Slovensku bolo v roku 1987 legálne prevedených 49.696 aborčných zásahov, v roku 1988 ich bolo 51.000, v roku 1989 – 48.602, roku 1990 – 48.437. S rastúcim počtom aborcií klesal počet novonarodených detí. V roku 1976 sa narodilo 99.814 detí, v roku 1977 – 99.533 detí, v roku 1978 – 100.193 detí v roku 1979 – 100.240 detí, v roku 1980 – 95.100 detí. A aká je situácia dnes? V reči suchých čísiel je to zvonenie na poplach: v roku 2015 sa narodilo na Slovensku 55.602 detí a vykonalo sa 10.058 aborcií. Zo šiestich tehotenstiev jedno končilo usmrtením ľudského plodu.

Je síce pravda, že od roku 1990 počet aborcií prejavuje klesajúcu tendenciu. Nie však preto, že sa zmenil všeobecný postoj k aborciám; zapríčinil to ľahší prístup k moderným antikoncepčným prostriedkom. V bezcitnom úradnom jazyku sa to oznamuje takto: “TheInternational Planned Parenthood Federation reported a five-foldincrease in theuseof oral contraceptivesafter 1990” (Organizácia Medzinárodného plánovaného rodičovstva zaznamenala, že po roku 1990 bol na Slovensku päťnásobný nárast v spotrebe antikoncepčných piluliek).

Smutnou skutočnosťou je, že neklesá iba počet aborcií, ale nebezpečne klesajúcu tendenciu prejavuje aj počet novonarodených detí.

V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom Slovensko bez dorastu? V ňom autor upozorňuje na vážny problém poklesu pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. V tom čase bol “počet detí na jednu rodinu 3,6”. Pri dnešnom rozvrate rodinného života by bol “počet detí na jednu rodinu” prakticky nezistiteľný. Mierou natality je tzv. totalfertility rate (TFR), čo je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodonosnom veku 15-48 rokov. Kým v roku 1960 TFR na Slovensku bol 3,1; v roku 2016 bol už iba 1,4! Nad takýmto stavom by sa prof. Chura musel rozplakať.”

Pred 80 rokmi profesor Chura charakterizoval situáciu takto: “Naším svetom rozhostila sa bieda, áno, bieda duševná.

Táto podmieňuje biedu hmotnú a obe spoločne i každá samostatne podmieňujú subnatalitu. Na šírení biedy duchovnej si veľkú zásluhu vydobývajú noviny. Noviny namiesto toho, aby povzbudzovali, ušľachťovali a psychicky dvíhali človeka, vzbudzujú v ňom tie najhoršie predstavy, bičujú v ňom najnižšie pudy a udržujú ich v stálom napätí.” Tie slová platia vo zvýšenej miere aj dnes, iba na miesto “noviny” by tam mali byť média: tlač, rádio, televízia internet…
Aj dnes sú v spoločnosti ľudia, skupiny a organizácie, ktoré bojujú proti tomuto nebezpečenstvu, ktoré sv. pápež Ján Pavol II. nazval “kultúrou smrti”. Viditeľným prejavom ich obrany života sú skupinové modlitby pred klinikami, pochody za život a iné podobné aktivity. Je to chvály hodný prístup, ale nestačí. Kultúra života sa musí presadzovať predovšetkým na pôde parlamentu, tak ako sa to deje v susednom Poľsku.

A tu sme opäť svedkom javu, tak typického pre slovenské pomery. Hoci mnohí politici sa hlásia ku kresťanskému svetonázoru a prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina obyvateľstva si želá, aby potraty boli umožnené len “z veľmi vážnych dôvodov”, ani jedna politická strana – či už koaličná, alebo opozičná – nezaujala otvorený postoj a nenavrhla zmenu zákona v tomto zmysle. A tak sa na túto úlohu podujala tá médiami nenávidená a v parlamente izolovaná politická strana Ľudová strana – Naše Slovensko. Nechcú, aby sa umelé prerušenie tehotenstva zakázalo úplne. Ich návrh je viac-menej návratom k prvej legalizácii potratov z roku 1950 (zákon č. 86/950), kde lekársky zásah je povolený v prípade ohrozenia života matky, znásilnenia a genetického poškodenia plodu.

Je to prvý krok v správnom smere. Očakávalo by sa, že ich úsilie nájde podporu a pochopenie aspoň v tých kruhoch, ktoré sa stavajú proti kultúre smrti. Stalo sa však čosi neočakávane prekvapivého, čo vyvoláva sklamanie u každého kresťansky zmýšľajúceho Slováka. Poslanec Uhrík vo vyššie spomínanom príspevku takto informuje o reakcii, s akou prijala tento podnet slovenská kresťanská mediálna pospolitosť: “Na tlačovú konferenciu do NR SR, na ktorej sme predstavovali daný návrh zákona, sme okrem mainstreamových médií pozvali aj množstvo katolíckych médií (Konzervatívny denník Postoj, Katolícke noviny, Rádio Lumen, Rádio 7, Gospelové rádio, TV Lux, Televízia Life TV, Slovo medzi nami, Impulz Revue). Je pre nás istým sklamaním, že na tlačovú konferenciu venujúcu sa zákonu na zlepšenie ochrany života nenarodených detí neprišiel do NR SR napokon nikto z nich a o našom návrhu zákona poväčšine vôbec neinformovali. Podobne sa zachovali aj komerčné mainstreamové médiá, ktoré to úplne odignorovali.”

Opäť sa ukázalo, že synovia sveta sú vo svojich prostriedkoch priebojnejší a následne aj úspešnejší než synovia svetla. Vedia svoje akcie lepšie organizovať, vedia, ako pritiahnuť na svoju stranu vplyvných spojencov, “mienkotvorné” médiá a bohatých sponzorov, aby potom úspešne zviedli nerozhodných, zastrašili bojazlivých a odzbrojili neohrozených. Iniciatíva Ľudovej strany – Naše Slovensko ostáva bez podpory, lebo aj tí jednotlivci a skupiny, čo s ňou vnútorne súhlasia, nevedia nájsť dosť odvahy prejaviť svoje cítenie aj navonok. Nemali by!

V čase, keď píšem tieto riadky (9. mája) prebieha v Írsku posledná fáza predreferendovej kampane o tom, či aj Írsko bude patriť medzi krajiny s ľahkým prístupom k umelému prerušeniu ťarchavosti. Referendum sa má konať 25. mája. Pôjde v ňom o zmenu článku 40.3.3 ústavy Írskej republiky, o odstránenie tzv. ôsmeho dodatku (The Eighth Amendment of the Constitution) z roku 1983, ktorý garantuje rovnaké právo na život matky a jej nenarodeného dieťaťa. Túto ústavnú záruku má nahradiť nový zákon o aborciách odsúhlasený parlamentom.

Arcibiskup diecézy Armagh a metropolita celého Írska Eamon Martin, vyzýva veriacich, aby hlasovali proti tejto zmene ústavy, pretože „násilné vyhasenie nevinného života je vždy zlým skutkom, ktorý nemožno nijako ospravedlniť (“taking innocent lifeisalwaysevil and can never bejustified”)… Aborcia je krutým ukončením ľudského života nevinného dieťaťa. Zvádza a podvádza ľudí – tak ženy, ako aj mužov – k vytváraniu novej kultúry, kde rozhodnutie zahubiť život nenarodeného dieťaťa sa predstavuje ako vec slobodného individuálneho rozhodnutia.”

Podobne vyzýva veriacich aj biskup diecézy Killaloe, Fintan Monahan, ktorý v pastierskom liste zo 4. mája 2018, takto oslovuje svojich rodákov: „Nielen ja, ale množstvo ľudí v Írsku pokladá priam za neuveriteľné a je hlboko smutné z toho, že máme hlasovaním rozhodnúť o odstránení z ústavy základného práva na život nenarodeného dieťaťa. Ako keby tu nešlo o fundamentálne prirodzené právo!… Tu treba otvorene nazvať aborciu jej pravým menom – je to priama vražda nevinných nenarodených ľudských bytostí. A toto nikdy nemôže byť správne.” Biskup poukazuje, ako kruté je aborčné zákonodarstvo voči nenarodeným deťom, u ktorých boli zistené genetické poruchy: “Vo Veľkej Británii deväť z desiatich ľudských plodov, u ktorých sa zistilo že sú postihnuté Downsyndromom je abortovaných… Meradlom skutočne civilizovanej spoločnosti je starostlivosť, ktorá sa venuje tým najslabším a najzraniteľnejším. K ním patrí v prvom rade nenarodené dieťa v lone matky“.

Každý ľudský život je drahocenný dar od Pána Boha a preto je posvätný. Zahubiť telo znamená uprieť duši právo naplno rozvinúť svoj potenciál

Predbežné výsledky výskumu verejnej mienky (zo 6. mája 2018) naznačujú, že 45 % občanov je za odstránenie ústavnej záruky, 34 % je proti a 21 % sa ešte nerozhodlo. Vyhliadky do budúcnosti nie sú teda potešiteľné.
A práve preto pastiersky list biskupa Monahan pripomína svojím veriacim i každému kresťanskému voličovi, aby si uvedomili, čo ich učí a k čomu zaväzuje ich viera: že „každý ľudský život je drahocenný dar od Pána Boha a preto je posvätný. Zahubiť telo znamená uprieť duši právo naplno rozvinúť svoj potenciál… Írska ústava vo svojej súčasnej podobe poskytuje rovnakým spôsobom ochranu a starostlivosť matkám ako aj ich nenarodeným deťom. Kvôli komu, alebo kvôli čomu by bolo treba meniť túto starostlivo vypracovanú rovnováhu?”

Niet pochýb, že v týchto dňoch prebieha v Írsku nerovný predreferendový zápas o zachovanie kresťanského charakteru štátu. Tri vedúce organizácie, ktoré sú za zachovanie súčasneho stavu (Pro Life Campaign, Savethe 8th a The Iona Institute) vo svojom spoločnom vyhlásení 9. mája 2018 so sklamaním poukazujú na zreteľné náznaky, ktoré potvrdzujú, že vláda, prevažná väčšina mainstreamových médií a írske korporácie sa rozhodli, že sa musí vykonať všetko, čo je potrebné, aby sa zaistil úspech kampane za zmenu ústavy.”

Iné zdroje poukazujú na výdatnú finančnú podporu, ktorú dostávajú od Sorosovej Open Society Foundation tzv. pro-choice skupiny a organizácie, ktoré presadzujú kultúru smrti, i keď to robia pod rúškom „slobodnej voľby“.

František Vnuk (10.mája 2018)