Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená. Kragujevac: počesť zastreleným slovenským vojakom + Film: Štyridsaťštyri

Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená

Drahá mama, ja ich syn Janko… V parku na Stanovljanskom poli v Kragujevci je od roku 1934 dôstojný pamätník popravených štyridsiatim štyrom vojakom z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu, ktorých zastrelili 8.júna 1918, pár dní pred skončením prvej svetovej vojny.

Zaujímal som sa, v ktorom z dvoch spoločných hrobov je pochovaný Janko Pittner z Trenčianskych Teplíc, alebo Viktor Kolibík, organizátor vzbury… Nie, to sa nikdy nedozvieme. Zastrelených vyzliekli, hodili do jamy, zasypali vápnom… V roku 1987 som bol so spisovateľom Vladom Dorčom z novosadského týždenníka Hlas ľudu prvý, kto zo Slovenska v kragujevskom múzeu študoval dokumenty popravených slovenských vojakov z náhradného práporu 71. pešieho pluku z Trenčína. Na ”postkarte” som si prečítal kópiu posledných riadkov odsúdenca a popraveného Jána Pittnera z Trenčianskych Teplíc:

”Drahá mama, ja, ich syn Janko, sa odoberám od mojej láskou vrelou milovanej mamičky, od zvlášť milovanej sestry a od milovaného bratríčka Otka, lebo mňa 8. júna poobede zastrelia. Tu im posielam 39 korún. Polovicu dajte na kostol a polovicu žobrákom. Takže sa s nimi rozlučujem, i s celou rodinou. Zbohom…”

Noc z 2. na 3. júna 1918 Najväčším peším plukom v monarchii bol 71. pluk. Jeho hlavné sídlo od roku 1882 bolo v Trenčíne, nazývali ho ”drotárskym”, lebo väčšina vojakov o sebe tvrdila, že sú drotármi, alebo potomkovia či príbuzní preslávených slovenských drotárov. Tento peší pluk podľa historika Mariána Hronského vznikol roku 1860 v Benátkach. Potom bol premiestnený do Padovy a ďalších talianskych miest.

Roku 1860 až 1864 mal svoju posádku v Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade, vo Vojvodine. Tento pluk mal svoje posádky v Mostare, vo Viedni, v Terezine a Kostenenburgu. S menšími prestávkami stálym sídlom veliteľstva pluku, jeho dvoch práporov – náhradného a doplňovacieho bol Trenčín. Väčšinou slúžili v ňom vojaci z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej, prípadne Liptovskej stolice. Vojaci z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu bojovali v Rusku a najmä v Taliansku, kde nastala obrovská masakra na rieke Piave.

Na jej tragédiu mnohí starkí spomínali so slzami v očiach. Bola to neúspešná ofenzíva rakúsko-nemeckej armády, v ktorej nechýbali vojaci zo Slovenska, medzi nimi aj tí zo 71. trenčianskeho pešieho pluku. Slovenská krv sfarbila rieku Piavu do červená. Bola to jedna z katastrofálnych porážok rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte. Keď mi o tejto masakre rozprával Mikuláš Uhlárik (1892-1979) z Rajca –Šuje a Ján Kusenda (1900 .- ?) z Novej Bošáce, plakali. Pred očami sa im objavili mŕtvi kamaráti. Spomínali na vzbury v Boke Kotorskej, vo Veľkom Bečkereku.

Tí, ktorí sa zachránili, povedali si, že sa nechcú dať zmasakrovať. Vrátili sa do kragujevských kasární. V to nedeľné odpoludnie z 2. júna 1918 v kragujevských krčmičkách si zachránení slovenskí vojaci popíjali srbskú rakiju. Spievali slovenské pesničky. Rozhodli sa odmietnuť ísť znovu na taliansky front. Vedeli, že mnohí sa domov už nevrátia. Potom spievali aj v kasárňach. Nahlas hovorili, že na front nepôjdu.

Špiceľ Hubert Jindra informoval kapitána Júliusa Spiru, jedného z najväčších zloduchov z radov dôstojníkov.

Martin Riljak z Hornej Maríkovej prišiel do kasární po večierke. Vyhrážal sa mu feldvébel Bednár, ktorého napokon zbili. Krik zobudil takmer všetkých vojakov a veliteľov z kasární. Mnohí vzali do rúk pušky a chceli zbiť dôstojníkov. Obsadili kasárenské objekty… Noc z nedele na pondelok bola rušná. Kragujevčania so vzbúrencami sympatizovali.

8. jún 1918 Vzbúrencom patrili kasárne, kragujevská nemocnica a prakticky celé mesto.

Prešibaná líška podplukovník Artur Marx nelenil.

Zmobilizoval eskortu dragúnov, guľometný oddiel, batériu horského delostrelectva a dôstojníkov, s ktorými pripravil potlačenie vzbury. Nasledoval frontálny útok a podplukovník zastrelil každého vojaka, ktorého zo vzbúrencov stretol. Večer 3. júna 1918 bol z Kragujevaca odoslaný telegram Ministerstvu vojny do Viedne, kde veliteľ oznámil, že vzbura bola potlačená a pôvodcovia vzbury sú za mrežami.

Začalo sa tvrdé účtovanie. Artur Marx vydal rozkaz, že každý desiaty vzbúrenec bude zastrelený. …

27. september 1924 Na podnet Andreja Hlinku sa srbskí sympatizanti rozhodli postaviť na mieste večného odpočinku štyridsiatich štyroch vojakov z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu pomník. Hlavným organizátorom bol srbský generál Živojin Terzibašči. Doklady o zbierke a výstavbe pamätníka sa nachádzajú v kragujevskom múzeu. Odhalenie pamätníka sa konalo 27. septembra 1924. Oslavy trvali dva dni.

Zo Slovenska boli v delegácii aj Samuel Zoch, Karol Štúr, Ľudmila Hurbanová. Andrej Hlinka neprišiel. Historik Dragoľub Petrovič tvrdil, že nesúhlasil so skamuflovanými menami na pamätníku.

Mená a priezviská popravených slovenských vojakov na pylóne pamätníka boli skomolené.

Z Križana sa stal Křižan, z Bednárika Bednařík, z Juraja Jiří, z Antona Antonín, zo Štefana Štěpán, z Karola Karel. z Ondreja Ondřej…

27. september 2002 Po mojich návštevách v Kragujevaci v roku 1986 a 1987 som neraz aj v ústrednej tlači a osobnými agitáciami upozornil, aby kompetentní na pylón osadili tabule s menami a priezviskami tak, ako mali zosnulí zapísané v rodnej matrike. Nepochodil som ani v Trenčíne, ani na ministerstvách kultúry či obrany… Napokon vlani som sa zdôveril priateľovi, môjmu vrstovníkovi, austrálskemu Slovákovi Vladimírovi M. Vondrovi. Ten sa stal donátorom a s riaditeľkou Domu Matice slovenskej v Nitre Drahomírou Pechočiakovou sa rozhodli pomôcť.

Mimoriadne pochopenie sme našli v Kragujevaci u riaditeľa Memoriálového parku Nenada Dorčeviča a vedúceho muzeálnej časti neúnavného Staniša Brkiča. Samozrejme, bez pomoci spisovateľa Vlada Dorču nové mramorové tabule (vyhotovil majster kamenár Mikica Arsenjevič) so správnymi menami popravených by sme na pamätník neboli 27. septembra 2002 odhalili. Bol to sviatok aj v našich dušiach. …

Vlado Zrubec

http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/12-3-8.htm

 

Kragujevac: počesť zastreleným slovenským vojakom.

Kragujevac, prvé hlavné mesto moderného Srbska, síce obchádzajú dažde, nie aj vojny a masakry. V Druhej svetovej vojne tu fašisti popravili viac než 3000 ľudí; medzi nimi aj žiakov a profesorov gymnázia, i deti. Zem kragujevská je natopená krvou.

Nielen srbskou, ale aj slovenskou. Presne pred sto rokmi, 8. júna 1918 na Stanovljanskom poli zastrelené bolo 44 slovenských vojakov, príslušníkov náhradného práporu 71. pešieho čiže Trenčianskeho pluku.

Poctu obetiam vojen, popraveným srbským civilistom a slovenským vojakom v Kragujevci, v piatok 8. júna vzdali hold delegácie a príslušníci vojenských útvarov Srbska a Slovenska i vojnoví veteráni oboch krajín. Fókus bol na sprítomnení tragickej udalosti, keď sa slovenskí vojaci, príslušníci rakúsko-uhorského vojska vzbúrili proti zlému obchádzaniu. Vzbura bola potlačená a z 81 upodozrievaných slovenských vojakov 44 stanný vojenský súd odsúdil na smrť zastrelením…

 

Aj im sa zachveli hlasy: Slavica Đukićová Dejanovićová a Dagmar Repčeková

Vojenská dychovka zo Slovenska

Pred vchodom na slovenský cintorín, ktorému dominuje pamätník padlým vojakom, sa na Stanovljanskom poli konala pietna slávnosť. V horúcom dni oblažovala slovenská i srbská reč. Precítene si na obete vojen vo svojich prejavoch spomenuli: veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, ministerka vo vláde Srbskej republiky bez kresla, poverená demografiou a populačnou politikou Slavica Đukićová Dejanovićová, primátori miest Kragujevac a Trenčín Miroslav Petrašinović a Richard Rybníček.

Osobitne dojímavý bol výklad Jaroslava Kráľa, pravnuka zastreleného vojaka Ondreja Kissu a starostu obce Krpeľany na Slovensku. Vojenský farár mal kázeň a modlitbu pre obete vojny a jednu časť modlitby povedal aj po slovensky.

Slovenskí vojenskí veteráni priniesli slovenskú zem…

Vence a balíčky slovenskej zeme
Vence pri pamätníku popraveným slovenským vojakom uložili aj vysoké delegácie Ministerstva obrany a Vojska Srbska, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Národného zhromaždenia Srbska a Národnej rady Slovenskej republiky, Matice slovenskej v Srbsku, vojenskí veteráni, ako aj zástupcovia občianskych združení a jednotlivcov, ktorí si uctievajú spomienku na tragicky zahynutých vojakov.

Okrem vencov členovia Únie vojenských veteránov zo Slovenska priniesli balíky zeme z každej slovenskej dediny, z ktorej svoje mladé životy dokonali ich krajania. Nejednému účastníkovi pietnej slávnosti sa vo chvíli, keď vysýpali slovenskú prsť, kým hrala vojenská dychovka zo Slovenska, zaslzili oči. Farár posvätil prste – symbolickú rodnú zem padlých Slovákov. Počas celého ceremoniálu boli prečítané mená všetkých obetí niekdajšieho rakúsko-uhorského vojska.

Spolkári z Dobanoviec a Boľoviec

Vzácni hostia zo Slovenska vo svojich prejavoch prízvukovali starostlivosť srbských orgánov a občanov o slovenský cintorín a pamätník. Obe strany podčiarkli bratstvo a tradične dobré vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom.

Pri Zlomených krídlach
Vysoké delegácie a osobnosti uložili vence aj pri pamätníku zastreleným žiakom a profesorom kragujevského gymnázia (21. októbra 1941) v rámci pamiatkového komplexu Kragujevský október. Tu tiež hrala slovenská dychovka a hymny Slovenska a Srbska zaspieval dievčenský zbor gymnázia v Kragujevci.

Zmluva a Slovenský deň

Miroslav Petrašinović a Richard Rybníček

V piatok predpoludním v mestskej radnici podpísali novú zmluvu o spolupráci Kragujevca a Trenčína predseda Zhromaždenia obce Kragujevac Miroslav Petrašinović a primátor Trenčína Richard Rybníček. Slova sa ujala i veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková a prítomní boli aj slovenskí veteráni.

Hneď potom, pred Národným múzeom Amidžin konak spustili podujatie Slovenský deň v Kragujevci. Po primeraných príhovoroch srbskej a slovenskej strany nasledoval folklórny program ochotníkov z Báčskeho Petrovca, Boľoviec, Dobanoviec, Kovačice a Padiny.

Delegácia Matice slovenskej v Srbsku

Prítomní si pozreli a kupovali obrazy kovačických a padinských maliarov. Videli artefakty padinského zberateľa Pavla Petráša výstavu fotografií Petra Dešića z Čelareva v Národnom múzeu Kragujevca, znázorňujúcu život Slovákov v Srbsku, s fókusom na ich ľudový odev. Výstava autora Rada Ladomerského zo Slovenska obsahuje fotografie a obrazy vysokej umeleckej rezolúcie.

Piatkový deň 8. júna 2018 bol horúci. Práve taký bol aj piatok pred sto rokmi. Predsa nechýbala husia koža… Podujatie zacielené na záchranu historických udalostí sálalo emóciami. Tak zriedkavým artiklom v uponáhľanej dobe, v akej žijú potomkovia ľudí, ktorí padli prv, než mohli žiť. Kiež by si mal kto na nich spomínať… častejšie než doteraz.

https://hl.rs/kragujevac-pocest-zastrelenym-slovenskym-vojakom/