Vychovávame naše deti k charakteru?

Prednedávnom sa mi dostala do rúk kniha určená deťom, v ktorej autor opisoval vykopávky z dávneho obdobia Rímskej ríše.

Zaujali ma najmä vykopávky z miest Pompeje a Herkulány, ktoré zaliala láva po výbuchu sopky Vezuv. Autor v knihe opisuje v láve zaliatu postavu rímskeho vojaka, ktorý sa napriek tejto tragickej udalosti ani na krok nepohol zo strážneho stanoviska na ktorom si vykonával svoju vojenskú povinnosť. Tento vojak sa nepohol zo svojho miesta dokonca ani vtedy, keď všetko okolo neho ničila žeravá sopečná láva!
Rímsky vojak zostal na mieste aj keď všade naokolo vládol zmätok a panika a všetko živé čo malo ruky a nohy sa akýmkoľvek spôsobom snažilo čím skôr uniknúť z tohto horúceho pekla a zachrániť si aspoň to najcenejšie čo má -vlastný život. Takýto bol charakter Rímskeho vojaka.

Nemôžme požadovať, aby každý človek bol bohatý a zámožný, ani to nie, aby každý bol vedcom, dokonca, ani to nie, aby každý bol celebritou, hercom, či politikom a mal svetoznáme meno. Ale od každého možno požadovať jedno, aby bol charakterným!
Hodnotu človeka totiž dáva vôľa a skutočná cena človeka vôbec nezávisí od jeho rozumu, ale od sily jeho vôle.
Dnešné školy sa podľa názoru odborníkov až priveľa venujú rozumu detí a úplne zanedbávajú výchovu ich charakteru a pevnej vôle. Spoločnosť z nich tak neskôr vychováva učencov ktorý síce majú veľa titulov, ale sú, ľudovo povedané, bez chrbtovej kosti. Sú to učenci, ktorí síce majú veľa vedomostí, ale veľmi málo charakteru. Lenže oporou a základom štátu nie je veda, ale čisté mravy, nie zbabelosť, ale charakter!
Charakter sa ale nedá vyhrať ani v milionárovi, ani v iných televíznych či SMS-kových hrách. Výchova k charakteru je dlhodobý proces, plný samovýchovy a sebazapierania. Je to zápas, ktorý sa začína už v detstve a každý si ho musí vybojovať sám.

Byť charakterným znamená:

-Vedieť byť pánom svojich zmyslov a citov.
-Vedieť urobiť poriadok medzi svojimi myšlienkami.
-Vedieť najprv myslieť a potom hovoriť
-Vedieť najprv uvažovať až potom konať
-Vedieť sa poučiť z minulosti, myslieť na budúcnosť a pre toto dobre využiť prítomnosť.

Nebolo by osožné pre dobro nás všetkých, aby naše deti boli vychovávané k charakteru?

Anton Čulen